< sekcia Slovensko

A. Danko: SNS treba očistiť, zachovať a ponúknuť budúcim generáciám

Predseda SNS Andrej Danko Foto: TASR/Martin Baumann

Politika SNS by mala byť o zdaňovaní tých, čo na to majú. Zatiaľ vidíme len experimentovanie a zdieranie občanov Slovenskej republiky, vyhlásil Danko.

Bratislava 27. decembra (TASR) – Slovenská národná strana (SNS) má pre Slovensko veľkú historickú hodnotu, treba ju však očistiť a obnoviť, aby ju napokon mohli prebrať budúce generácie. V rozhovore pre TASR to vyhlásil predseda SNS Andrej Danko.

Stranu chce viesť pod heslom „Hrdo, slušne a dôstojne“. „To, čo v politike 20 rokov po revolúcii najviac absentuje, je práve hrdosť, slušnosť a dôstojnosť. Zatiaľ sme úctiví a slušní najmä k zahraničným subjektom, ktoré si tu z našich krajín robia jednu veľkú kolóniu,“ povedal líder národniarov.

Jeho strana v minulom roku ostro vystupovala proti reprivatizácii časti SPP, za vyššie zdanenie monopolov a telekomunikačných spoločností a naopak, proti daňovým licenciám a zvyšovaniu odvodov a daní pre bežných občanov. “Politika SNS by mala byť o zdaňovaní tých, čo na to majú. Zatiaľ vidíme len experimentovanie a zdieranie občanov Slovenskej republiky,“ vyhlásil Danko.

Zároveň sa ostro vyhranil voči Európskej únii aj proti novým „antipolitickým“ subjektom na slovenskej politickej scéne. „Je mi smiešne, keď si niekto urobí z politiky biznis, na jednej strane berie štátny príspevok v duchu zákona o politických stranách a na druhej sa tvári, že nie je politickou stranou,“ povedal predseda SNS.

Aké to bolo, prebrať vedenie Slovenskej národnej strany (SNS) po tak výraznej, ale zároveň aj kontroverznej osobnosti, akou je Ján Slota?
Prebratie vedenia politickej strany vždy v sebe nesie veľa nových výziev a zodpovednosti. Slovenskú národnú stranu som prebral vo veľmi zlej politickej a ekonomickej situácii. Je to pre mňa aj osobnostná výzva. Určite to nebol ľahký rok, ale zvládli sme to a už sa znova dotýkame parlamentných lavíc.

SNS má v prieskumoch niektorých agentúr už niekoľko mesiacov stabilne viac ako päť percent, v iných túto hranicu niekedy prekročí a inokedy nie. A napokon sú prieskumy, kde hranicu vstupu do parlamentu neprekračujete... Čím to je?
Nie som odborník na prieskumy, asi to záleží od konkrétneho spôsobu, ako zberajú dáta. Pre mňa je podstatné, že sme nešli cestou ĽS-HZDS, že sme otočili trend. Nie je obvyklé, že sa strana, ktorá klesne pod päť percent, znovu vráti na zvoliteľnú úroveň. Pre mňa prieskumy nie sú smerodajné, skôr môžu slúžiť ako barometer, ako verejnosť vníma zmeny v našej strane. Evidentne tu je záujem o vlasteneckú politiku a tento priestor chceme vyplniť.

Keby ste túto politiku mali predstaviť nejakým základným heslom, ako by znelo?
Veľmi jednoducho: Hrdo, slušne a dôstojne. Za práva občanov Slovenska, obhajobu ich záujmov a za vlasť. To, čo v politike 20 rokov po revolúcii najviac absentuje, je práve hrdosť, slušnosť a dôstojnosť. Zatiaľ sme úctiví a slušní najmä k zahraničným subjektom, ktoré si tu z našich krajín robia jednu veľkú kolóniu. Treba na odbornej úrovni a slušným spôsobom tieto veci vedieť komunikovať. A povedať aj na úrovni európskej legislatívy, ako niektoré problémy riešiť alebo kde hľadať finančné zdroje. My napríklad opakovane hovoríme o telekomunikačnej dani. Mobilní operátori v súčte dosahujú ročné zisky takmer miliardu eur. Je nám smiešne, keď minister financií hľadá niekoľko desiatok miliónov eur v rôznych daňových licenciách alebo experimentoch na občanoch. Je tu konkrétny príklad, keď Španielsko, Francúzsko a Maďarsko zaviedli telekomunikačnú daň, a tým zabezpečili asi sto až dvesto miliónov eur do štátneho rozpočtu. Politika SNS by mala byť o zdaňovaní tých, čo na to majú. Zatiaľ vidíme len experimentovanie a zdieranie občanov Slovenskej republiky.

Kritizovali ste predaj časti SPP novým súkromným vlastníkom a žiadali ste, aby tento podiel spätne odkúpil štát. Odkiaľ mal štát získať enormné množstvo peňazí na takúto transakciu?
My sme už minulý rok spúšťali na túto tému inzertnú kampaň. Bolo mi ľúto, že niektoré denníky odmietli inzerciu na zastavenie reprivatizácie týchto strategických podnikov. Je možné zohnať zdroje na ich kúpu. Poviem to tak, ako to komunikujem vždy: Finančné zdroje v každej krajine sú. Hovoril som o príklade založenia štátnej strategickej akciovej spoločnosti, ktorá by emitovala cenné papiere, a dôchodcovské správcovské spoločnosti, ktoré dnes povinne nakupujú zahraničné cenné papiere, by ich skúpili. Čím by sa vytvoril kolobeh v strategických podnikoch a tieto hodnoty by ostávali tu. Je zaujímavé, že západné spoločnosti predávajú aktíva strategických podnikov, elektrární, plynární a sťahujú svoje akvizície vo východných krajinách. Čo je tragédiou, Slovensko dovolilo do tohto segmentu vstúpiť finančným žralokom a len čas ukáže, čo to urobí s cenou plynu.

Vo voľbách do VÚC si SNS udržala približne rovnaký počet regionálnych poslancov, aký mala v časoch, keď ešte bola v parlamente. Aj vďaka vašej podpore uspeli traja kandidáti na predsedu VÚC... Ako hodnotíte výsledok týchto volieb vy?
Pre mňa bolo pozitívom aj to, ako uspeli kandidáti v straníckom tričku SNS na zmiešaných územiach. V Nových Zámkoch naši kandidáti dosahovali 1800 hlasov, na mandát bolo treba 3500. A to sú územia s veľkým množstvom voličov maďarskej národnosti. V súčte čistých hlasov na poslancov dokázala SNS bez akejkoľvek koalície svoju životaschopnosť. Pre nás boli regionálne voľby aj určitým politickým prieskumom. Aj na tom, že nám členská základňa stúpla za posledný rok takmer o 30 percent, vidím návrat voličov, členov a sympatizantov SNS. Stáva sa mi, že ma ľudia zastavujú a pýtajú sa, ako môžu vstúpiť do strany. Je to určité hodnotové obnovenie. Voľby do VÚC boli pre mňa barometrom, skúškou značky SNS, o ktorej si myslím, že tu bude bez ohľadu na osobnosť predsedu. A myslím si, že ju treba zachovať, a potom odovzdať budúcim generáciám. Ale hlavne ju teraz treba očistiť, oprášiť a znova ponúknuť ľuďom. Určite je lepšie, keď sa začne meniť štandardná politická strana, ako keď vzniknú jednorazové strany s jedným mužom, ktoré ani neplnia politické úlohy a ktoré vznikli len na objednávku alebo ako rebélia. Štandardné politické strany sa musia reformovať a SNS je jedna z prvých strán, ktorá sa pokúša úplne zmeniť, ponúkať nové tváre, ale zároveň oprášiť históriu a idey, ktoré sú jej historicky blízke.

Čo sa týka volieb predsedov VÚC, zohrali ste úlohu pri víťazstve Juraja Blanára už v prvom volebnom kole v Žiline, boli ste jednou z prvých strán, ktorá podporila Tibora Mikuša v Trnave. Ale jazýčkom na váhach ste mohli byť najmä v Nitre, kde Milan Belica porazil Tomáša Galbavého len tesne. Prečo ste sa rozhodli pre Belicu? Bolo to tým, že Galbavého podporovali aj subjekty zastupujúce maďarských voličov?
V Trnave, aj Nitre sme volili osoby, ktoré nie sú členmi politických strán. Ani pán Belica, ani pán Mikuš nie sú členmi strany Smer-SD. Aj keď to médiá často mocú. Naše krajské štruktúry vybrali regionálne osobnosti, ktoré hodnotovo dokážu obhajovať región. My sa nebránime spolupráci so žiadnou štandardnou stranou, ktorá nemá problémy so zvrchovanosťou a celistvosťou slovenského územia. Čo sa týka maďarských vecí, občan Slovenskej republiky maďarskej národnosti, ktorý tu žije, platí dane - ešte sa prípadne teší z úspechu našich hokejistov, nehovorí o autonómii, nenapadá hranice – je pre nás jednoducho občanom Slovenskej republiky. Má tu mať všetky práva aj povinnosti ako každý iný občan. K maďarskej karte - komunikujem to jednou vecou: Nech politici SMK a Hídu idú na návštevu do Maďarska, pozrú sa na tie politické práva, ktoré tam majú Slováci, a potom nech otvárajú ďalšie otázky. Tu nie je žiadna reciprocita vzťahov. Ale maďarská karta nie je pre SNS červeným súknom. Aj keď SNS nikdy nedovolí, aby sa politici maďarskej národnosti otvorene hlásili k otázkam rozbíjania slovenských hraníc, autonómie, aby preháňali veci týkajúce sa maďarského občianstva. Tieto veci bude SNS aj naďalej sledovať a komunikovať veľmi tvrdo.

V Banskej Bystrici vyhral regionálne voľby radikálny kandidát Marian Kotleba, ktorý sa, podobne ako SNS, vyjadruje ostro na adresu problémov s Rómami a taktiež sa považuje za národne orientovaného...
Žijeme v 21. storočí. Určite by som nebol rád, aby sa politická strana s históriou a tradíciou, ako je SNS, porovnávala s akoukoľvek fyzickou osobou. Vytlačil som zo SNS neslušnosť, hulvátstvo, agresivitu a alkoholizmus. Chcem, aby SNS hodnotovo, tvrdo, ale hrdo, slušne a dôstojne, v duchu 21. storočia, obhajovala záujmy Slovenska. Nedá sa vrátiť k rytierskym zápasom. Nedá sa vrátiť k metódam, ktoré možno boli účinné v niektorom inom storočí. Ako človek neznášam zastrašovanie, nátlak a zneužitie sily. Pre mňa je to hodnotovo neprijateľné na riešenie akéhokoľvek problému. Keďže som aj právnik, veľmi dobre rozumiem hraniciam, kde je to ešte zákonné a kde už protizákonné. Sám pritom pochádzam z regiónu, kde sme sa potýkali s cigánskym problémom. Myslím si, že tieto veci by sa mali riešiť dôslednejšie, ale najmä systémovejšie. Určite sú aj iné metódy, ako nabehnúť s buldozérom do cigánskej osady.

Aké?
Základným princípom akéhokoľvek riešenia musí byť, že nikto nemôže poberať mzdové ohodnotenie bez práce alebo akéhokoľvek vydania energie. Treba tieto problémy pomenovať a hľadať riešenia, aby človek, ktorý poberá dávku, si ju musel odpracovať. Či už na verejnoprospešný účel, alebo v inej rovine. Aby nedokázal obabrať Sociálnu poisťovňu. Ja som napríklad žasol, keď som sa na východe krajiny dozvedel, že existujú poberatelia vdovského a sirotského príspevku, ktorí ho získali tým, že si matky vybrali najstaršieho obyvateľa v dedine. Keď zomrel, označili ho za otca svojich detí a požiadali o vyplatenie vdovského a sirotského. Vôbec by mi nenapadlo, že takýto model môže niekto využiť na to, aby získal dávky. To ukazuje, že sú obrovské diery v sociálnom systéme a tie treba začať likvidovať a vyplácať štátne dávky jasne a adresne, aby takéto situácie nemohli vznikať.

Na budúci rok čakajú Slovensko voľby prezidenta. Ako sa k nim SNS postaví?
Jasne pomenujeme hodnotové kritériá, ktoré požadujeme od každého z kandidátov, ktorý sa bude uchádzať o prezidentský post. Pre nás bude táto téma aktuálna po uzavretí prihlášok na prezidentských kandidátov. SNS sa k nim vyjadrí následne. Osobne si myslím, že bolo dôležité, či sa bude Robert Fico priamo uchádzať o prezidentskú funkciu. Napokon sa pre kandidatúru rozhodol. Ak by voľby vyhral, paradoxne to pomôže politickej scéne k vyrovnaniu politických síl. Dnes je Smer-SD mechanizmus, ktorý ubližuje nielen sám sebe, ale aj celému Slovensku. Vzhľadom na to, akú má politickú moc a ako ju, žiaľbohu, nevyužíva. Aj v hodnotách, o ktorých hovorí SNS. Žasnem nad tým, že Smer dovolil reprivatizovať strategické podniky finančným skupinám, nezavádza dane na monopoly, obchodné reťazce, telekomunikačných operátorov. Experimentuje sa tu s daňovými licenciami, pokusmi na podnikateľoch, ale aj bežných ľuďoch. Ukazuje sa, že Smer-SD premárnil obrovskú historickú šancu. Ukazuje sa, že na Slovensku nie je dobre, keď vládne len jedna politická strana.

Je pre vás veľká politická sila Smeru-SD problém?
Každá veľká sila je problém. Keď sa pozriete na históriu, nedávno takou silou disponovala ĽS-HZDS a vidíte, ako to dopadlo. Absolútna sila nespočíva v tom, že ju ukazujete okoliu, ale v tom, že ju dokážete využívať. Pokiaľ začnete ignorovať iný názor, zahľadíte sa sami do seba, začnete riešiť problémy bez diskusie, stratégie a nemáte jasnú víziu, čo s touto silou chcete urobiť, táto sila sa obráti proti vám. Získať politickú silu je veľká zodpovednosť a aj obrovská výzva. Smer-SD silu, ktorú dostal, nevyužil, nevyužíva a bojím sa, že ju ani nevyužije. Hovorím to ako človek, ktorý sa politikou neživí, ako živnostník, advokát, podnikateľ. Ako človek, ktorý vidí, ako ľudia v mestách a na dedinách žijú a ako sa ich problémy neriešia, len sa neustále prehlbujú.

Ďalšie z volieb, ktoré Slovensko na budúci rok čakajú, sú eurovoľby. SNS sa práve voči Európskej únii (EÚ) veľmi kriticky vymedzuje. Prečo?
SNS je prvá politická strana na Slovensku, ktorá má aj programový dokument výhrad k EÚ, Popradské memorandum. Bol som rád, že tento dokument oslovil aj národné strany na konferencii vo Viedni, kde som ho prečítal. Obsahuje pätnásť bodov o reforme EÚ. Zaregistrovali sme aj doménu popradskememorandum. Hodnotovo hovoríme o tom, že do EÚ sme vstupovali s očakávaním, že to bude celok schopný ekonomicky konkurovať Ázii, USA... Ale vidíme, že sa nevyvíja. Že neustále odovzdávame kompetencie a sociálne rozdiely medzi krajinami sa prehlbujú. Každý prisťahovalec do Paríža, do Londýna sa má po mesiaci lepšie ako človek, ktorý u nás od rána do večera drie. To nie je fráza. Vidíme ľudí z našich krajín, ako odchádzajú otročiť do západných krajín. Je smutné vidieť, že v rakúskej kuchyni zarobí mladý slovenský inžinier 1800 eur mesačne. A človek, ktorý pracuje u nás, si nevie splniť elementárne veci. Nehovoriac už o tom, že ani práca na Slovensku nie je. Keď má únia ambíciu zjednocovať, musí ukázať jasnú líniu aj v sociálnej, zdravotnej a menovej oblasti, jasne povedať, v čom sa o nás postará a v čom sa máme postarať sami o seba. Myslíme si, že sa únia musí zásadne zreformovať. A keď sa nezreformuje, tak sa musíme starať o svoju krajinu sami. A nikto sa nám nemôže čudovať, že chceme svoju suverenitu naspäť. Ale prvá etapa je veľká reforma EÚ, ktorú sme vo svojom dokumente pomenovali.

Po konferencii vo Viedni ste avizovali, že národné strany budú na základe Popradského memoranda pripravovať aj spoločný dokument, ktorý by mal byť prijatý v priebehu roka 2014. V akom štádiu sú rokovania o tomto dokumente?
V duchu Popradského memoranda sa národné strany, ktoré spolu komunikujú, zhodli na tom, že treba robiť prienik ideí a myšlienok, ktoré nás budú hodnotovo spájať. Základnou podmienkou spolupráce národných strán v Európe je, že museli prestať byť antisemitské, rasistické, vulgárne, agresívne. Každá z tých strán musela prejsť určitou vnútornou obrodou. Tieto strany majú záujem v budúcnosti hodnotovo spolupracovať v Európskom parlamente. Zatiaľ komunikujeme o programových veciach, v ktorých sme absolútne jednotní, to znamená kresťanská Európa, stop vstupu Turecka do Európskej únie a ďalších. V iných veciach si potrebujeme zjednotiť názory, ale začíname hľadať prieniky ideí národných politík. Popradské memorandum bolo prijaté veľmi pozitívne.

V súvislosti s krízou sa v Európe presadil fenomén tzv. antipolitiky. Ide o strany, ktoré samy seba neoznačujú za strany, často majú minimálne členstvo a od politiky sa dištancujú... Ako na takýto fenomén môžu odpovedať klasicky organizované strany, akou je aj SNS?
Keď som videl, môžeme sa konkrétne baviť, pána Matoviča vyfoteného v časopise, že si dokáže kúpiť BMV 750 v plnej výbave, tak som si spomenul na jedného iného politika. Je mi smiešne, keď si niekto urobí z politiky biznis, na jednej strane berie štátny príspevok v duchu zákona o politických stranách a na druhej sa tvári, že nie je politickou stranou. Budeme v budúcnosti iniciovať zrušenie takých politických strán, ktoré nie sú politickými stranami. Myslím si, že je najvyšší čas, aby sa urobila reforma zákona o politických stranách. Politická strana by nemala byť dehonestovaná, má mať svoje pravidlá. Je nevyhnutnou podmienkou parlamentnej demokracie a nástrojom, cez ktorý sa má realizovať politika. Politická strana sa vinou niektorých politikov dostala do pozície niečoho akoby zlého, outsidera. Ale politická strana svojím mechanizmom má byť garantom toho, že nebude „nakazený“ štát. Keď si politickú stranu založí jednotlivec, ktorý ju len zneužíva, tak je potom celá krajina diktátorská a nakazená korupciou. Pri štandardných modeloch v západných krajinách nikto nespochybňuje politický systém. Tu je to na hrane anarchie. Možno to niekomu v západných krajinách aj vyhovuje, že je tu takýto stav a rôzni samozvaní jedinci. To bolo v minulosti obrovské zlyhanie lídrov politických strán, že sa strany prestali akceptovať. Možno, že až naše deti sa dožijú štandardnej politickej kultúry.