FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Ako vysvetlila, rašeliniská sú lepším lapačom uhlíka ako lesy, keďže rastliny sa po odumretí v mokrej pôde takmer nerozkladajú.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 2. februára (TASR) - Inštitút aplikovanej ekológie Daphne v minulom roku revitalizoval 11 rašelinísk, ktorým hrozil zánik. V čase zmeny klímy je ich ochrana obzvlášť dôležitá. V období nadmerných zrážok či topenia snehu vodu zachytávajú a počas sucha ju naopak vypúšťajú do krajiny. TASR o tom pri príležitosti svetového dňa mokradí informovala PR manažérka Daphne Pavla Lényiová.
Ako vysvetlila, rašeliniská sú lepším lapačom uhlíka ako lesy, keďže rastliny sa po odumretí v mokrej pôde takmer nerozkladajú. "Ak však tieto plochy vysušíme, stávajú sa naopak zdrojom skleníkových plynov. To je bohužiaľ osud väčšiny rašelinísk, ktoré sa na Slovensku kedysi nachádzali. Z ich pôvodnej rozlohy sa na Slovensku zachovalo menej než desať percent. Boli zničené pre ťažbu rašeliny či umelo odvodnené a premenené na poľnohospodársku pôdu. Zostali len fragmenty a aj tie sú do veľkej miery ohrozené," uviedla Lényiová.
Organizácia podľa nej v minulom roku s partnermi zrevitalizovala zasypávaním starých odvodňovacích kanálov alebo ich prehradením 11 rašelinísk. Odstraňovala tiež náletové dreviny či trstinu. Tvrdí, že bez týchto zásahov by osem z nich do 100 rokov zaniklo. Ovplyvnila tak 294 hektárov rašelinísk.
"Naše skúsenosti môžu byť inšpiráciou pre napĺňanie nového európskeho nariadenia o obnove prírody, ktoré vstúpilo minulý rok do platnosti. Do roku 2050 majú členské štáty obnoviť 90 % narušených biotopov vrátane mokradí prioritne v oblastiach Natura 2000. Nariadenie hovorí aj o potrebe vracať vodu späť do vysušených mokradí," poukázala Lényiová.
Svetový deň mokradí pripomenula aj Slovenská ornitologická spoločnosť/BirdLife (SOS/BirdLife). "Ku koncu januára hlásia odborníci zo Slovenského hydrometeorologického ústavu stav sucha a nedostatok pôdnej vlahy v mnohých regiónoch. Naopak, množstvo zrážok, ktoré nás zasiahli na jeseň 2024, spôsobili povodne. S povodňovou vodou sme však nedokázali vhodne hospodáriť a všetka rýchlo odtiekla, namiesto toho, aby sme ju využili v krajine a zabezpečili jej dostatok na suchšie obdobia. Vhodný prístup k mokradiam a k vode v krajine už dávno nie je len vecou ochrany prírody, ale predstavuje celospoločenský záujem," uviedla organizácia.
Ako SOS/BirdLife podotkla, v rámci projektov organizácie sa jej doteraz s partnermi podarilo obnoviť takmer 3000 hektárov mokradí ich revitalizáciou.
Ako vysvetlila, rašeliniská sú lepším lapačom uhlíka ako lesy, keďže rastliny sa po odumretí v mokrej pôde takmer nerozkladajú. "Ak však tieto plochy vysušíme, stávajú sa naopak zdrojom skleníkových plynov. To je bohužiaľ osud väčšiny rašelinísk, ktoré sa na Slovensku kedysi nachádzali. Z ich pôvodnej rozlohy sa na Slovensku zachovalo menej než desať percent. Boli zničené pre ťažbu rašeliny či umelo odvodnené a premenené na poľnohospodársku pôdu. Zostali len fragmenty a aj tie sú do veľkej miery ohrozené," uviedla Lényiová.
Organizácia podľa nej v minulom roku s partnermi zrevitalizovala zasypávaním starých odvodňovacích kanálov alebo ich prehradením 11 rašelinísk. Odstraňovala tiež náletové dreviny či trstinu. Tvrdí, že bez týchto zásahov by osem z nich do 100 rokov zaniklo. Ovplyvnila tak 294 hektárov rašelinísk.
"Naše skúsenosti môžu byť inšpiráciou pre napĺňanie nového európskeho nariadenia o obnove prírody, ktoré vstúpilo minulý rok do platnosti. Do roku 2050 majú členské štáty obnoviť 90 % narušených biotopov vrátane mokradí prioritne v oblastiach Natura 2000. Nariadenie hovorí aj o potrebe vracať vodu späť do vysušených mokradí," poukázala Lényiová.
Svetový deň mokradí pripomenula aj Slovenská ornitologická spoločnosť/BirdLife (SOS/BirdLife). "Ku koncu januára hlásia odborníci zo Slovenského hydrometeorologického ústavu stav sucha a nedostatok pôdnej vlahy v mnohých regiónoch. Naopak, množstvo zrážok, ktoré nás zasiahli na jeseň 2024, spôsobili povodne. S povodňovou vodou sme však nedokázali vhodne hospodáriť a všetka rýchlo odtiekla, namiesto toho, aby sme ju využili v krajine a zabezpečili jej dostatok na suchšie obdobia. Vhodný prístup k mokradiam a k vode v krajine už dávno nie je len vecou ochrany prírody, ale predstavuje celospoločenský záujem," uviedla organizácia.
Ako SOS/BirdLife podotkla, v rámci projektov organizácie sa jej doteraz s partnermi podarilo obnoviť takmer 3000 hektárov mokradí ich revitalizáciou.
