Demänovská Dolina 9. decembra (OTS) - Všetci sústredili pozornosť na „objavenú nekontrolovanú výstavbu“, každý z nich so svojim zdôvodnením. Mediálne manévre a hry s verejnou mienkou však nie sú to najdôležitejšie, čo dolina práve potrebuje. Namiesto gest potrebuje dolina reálne činy, ktoré jej pomôžu. Nové vedenie obce sa od roku 2018 snaží vývoj zmeniť v prospech Demänovskej Doliny konkrétnymi krokmi.

Redukcia lokalít pre ďalšiu výstavbu a riešenie dopravy. Toto boli priority, s ktorými nové vedenie obce Demänovská Dolina vstupovalo do posledných samosprávnych volieb a s ktorých napĺňaním začalo okamžite po nástupe do funkcií.

„Po podrobnej analýze, zistení skutkového stavu so zastavanosťou územia obce, sme už na jar 2019 začali obstarávanie nového územného plánu. Základom tohto územného plánu je redukcia a vynechanie lokalít, ktoré nie sú potrebné pre výstavbu a sú priam vhodné pre ochranu životného prostredia a krajiny. Takýmto spôsobom by sme dokázali ochrániť cca 40% územia pred ďalšou plánovanou výstavbou.

Samotné obstarávanie územného plánu sa však nedá urobiť za týždeň, pretože ide o zdĺhavý proces v rámci ktorého je potrebné vypracovať KEP, návrh a koncept územného plánu,“ povedala starostka obce Demänovská Dolina Ľubomíra Klepáčová.

Najprv ticho, zrazu búrka

Realita je taká, že aktuálny stavebný boom v katastri obce, v súčasnosti toľko medializovaný, verejnosťou a aj novovznikajúcimi ochranárskymi a turistickými zoskupeniami zatracovaný, sa uskutočňuje v súlade s územným plánom obce, platným v znení zmien a doplnkov č. 1 a č.2. Tento plán je však výsledkom legislatívneho procesu, ktorého súčasťou v každom stupni boli dotknuté orgány štátnej správy, samosprávy, priamo dotknute právnické osoby, vrátane verejnosti a aj vlastníkov pozemkov, ktorými sú v lokalite katastra obce prevažne urbárske pozemkové spoločenstvá, ktoré kvôli príjmom uzatvárajú dlhodobé prenájmy za účelom trvalých záberov pre výstavbu, resp. za účelom využitia pozemkov nesúvisiacim s lesným hospodárením.

Celý proces bol verejný s právom podávať námietky a pripomienky a možnosťou byť súčasťou procesu.

„Je preto zarážajúce a je nám to zároveň ľúto, že ľudia dnes najhlasnejšie volajúci po záchrane doliny neboli takí aktívni v čase, kedy sa veci dali reálne ovplyvniť. A dnes to nemuselo vyzerať tak, ako to vyzerá. Kde boli a čo robili autori dnešnej petície, keď prebiehalo prerokovávanie a schvaľovanie zmien a doplnkov č. 1, schválených aj v súlade so záväznou častou schválenej UPD vyššieho stupňa – súlad s ÚPN VÚC Žilina, ktorým vlastne bola táto "nekontrolovaná" výstavba a stavebná činnosť zlegalizovaná,“ kladie si otázku starostka.

Nie je uzávera, ako uzávera

Hlavným nástrojom a univerzálnym liekom na súčasnú situáciu je podľa autorov petície čiastočná stavebná uzávera. Čiastočná uzávera však nie je ten správny pojem v súvislosti s uskutočňovanými ZaD č. 3 alebo tvorbou nového územného plánu. Pojem stavebnej uzávery vymedzuje zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v platnom znení (stavebný zákon), táto má svoje pravidlá a samostatný legislatívny proces. „V súčasnej situácii stavebná uzávera, tak ako ju propagujú iniciátori petície, podľa nás neprinesie očakávaný efekt - naopak budú s ňou spojené problémy s dobudovaním tak potrebnej infraštruktúry a doriešením dopravy, o ktorú vlastne petícii ide tiež. Stane sa to, že celý tento proces sa zastaví a hlavne oddiali. A to čo vidíme dnes - rozostavané, nedokončené a neurbanizované – ostane aj ďalej a škody budú ešte väčšie,“ doplnila starostka.

Doprava – musia sa spojiť všetci

Spolu s návrhom riešenia pre obmedzenie ďalšej výstavby začala obec pripravovať koncepciu dynamickej i statickej dopravy, ktorá predstavuje ďalší zásadný problém. „Aby sme získali väčšiu silu a podporu pri riešení, zapojili sme do procesu aj celý región Liptov prostredníctvom založenia expertnej skupiny, ktorej členom je aj OOCR REGIÓN LIPTOV, pretože problém s dopravou sa týka hlavne „pendlerov“, teda návštevníkov Demänovskej Doliny, ktorí sú ubytovaní v obciach a v mestách v podhorí. Práve ich dochádzanie do strediska spolu s jednodňovými návštevníkmi spôsobuje zápchy a dopravné kolapsy, ktoré potrebujeme doriešiť. Keďže prevádzkovatelia ubytovacích zariadení pôsobiacich v obci majú vytvorených dostatok parkovacích miest pre svojich klientov, chce to nastavenie takého nosného systému, ktorý by ich odbremenil od používania áut na prepravu dolinou. Snažíme sa vylepšovať systém kyvadlovej dopravy, skibusov, chceme sa posúvať ďalej. Malo by to byť riešenie, do ktorého by sa mala angažovať nielen obec či subjekty cestovného ruchu, ale aj štát – veď Demänovská Dolina i samotná Jasná sú miestom, ktorými sa rád chváli. A tu vidíme veľký priestor na realizáciu a konkrétnu pomoc aj od tých, ktorí dnes zatiaľ len deklarujú,“ informovali poslanci obecného zastupiteľstva.

Obec Demänovská Dolina bola predurčená na rozvoj vysokohorského cestovného ruchu, čo je súčasťou jej štatútu. Najznámejšie lyžiarske strediská v zahraničí si prešli výstavbou pred desiatkami rokov, mnohé známe svetové strediská boli budované už koncom 19.-eho, iné od začiatku 20.storočia. „Práve preto tam dnes žiadny stavebný boom nevidieť a každý ich obdivuje. Žiaľ, my si ním prechádzame teraz a spôsobom, aký odsúhlasili všetci zainteresovaní. Musíme sa s tým vysporiadať a zachrániť, čo sa ešte dá. Petícia síce poukazuje na známe veci, no prichádza neskoro, neprináša nič nové a zásadné, ukazujú sa pri nej politici,“ hovorí zástupca starostky obce .

Obec sa nebráni konštruktívnym riešeniam – či už zo strany aktivistov alebo orgánov štátnej správy. Teší nás záujem štátneho tajomníka ministerstva investícií, teší nás záujem ministra životného prostredia. Dúfame, že ich ďalšie návštevy budú s konkrétnymi návrhmi a reálnymi riešeniami, ktoré v súčasnej situácii pomôžu doline, obci aj turizmu.

Načo vlastne bola predurčená obec?

Citujeme zo Štatútu obce Demänovská Dolina : „ s účinnosťou od 1. júla 1964 vznikla vyčlenením časti územia obcí Bodice a Demänová nová obec z názvom Demänovská Dolina. “

„ Dolina bola sprvoti dlho známa len v radoch obdivovateľov jej podzemných krás – Demänovských jaskýň. Rozvojom lyžiarstva ju objavujú domáci lyžiari, lyžiarsky entuziasti ako budúce medzinárodné lyžiarske stredisko. V októbri 1949 sa realizoval dávny sen lyžiarov : bol daný do prevádzky prvý úsek sedačkového výťahu na Chopok. Od tohto momentu sa skladba návštevníkov doliny z roka na rok viacej grupuje z radov lyžiarov. Mohutný rozmach domáceho, ale najmä zahraničného cestovného ruchu v posledných rokoch si vynucuje orientovanie výstavby v doline na budovanie vysokohorského strediska zimných športov s medzinárodným významom.“