New York 6. septembra (TASR) - Názov znie menej formálne ako býva zvykom, ale táto pripomienka globálneho fenoménu patrí do sféry najzávažnejších problémov ľudstva. Medzinárodný deň čistého ovzdušia pre modrú oblohu vyhlásilo Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov (OSN) v roku 2019 na 7. septembra.

Organizácia poukazuje na to, že ľudstvo dýcha znečistený vzduch, ktorý má tak negatívny vplyv na zdravie obyvateľstva a tiež na klímu. Podľa štatistík až 99 percent ľudí na celom svete dýcha znečistený vzduch. Tohtoročná kampaň upriamuje pozornosť na nové zistenia z Globálneho ekonomického hodnotenia integrovaných opatrení v oblasti klímy a čistého ovzdušia, ktoré zverejnili Program Spojených národov pre životné prostredie (UNEP) a Koalícia pre klímu a čisté ovzdušie (CCAC).

Znečistenie ovzdušia a rýchle tempo otepľovania sú úzko prepojené, keďže všetky hlavné znečisťujúce látky majú vplyv na klímu a väčšina z nich má spoločné zdroje so skleníkovými plynmi. Spôsobuje ekonomické straty a znižuje produktivitu poľnohospodárstva.

Vplyv na priame zdravie obyvateľstva sa bezprostredne týka dýchacích orgánov. Drobné, neviditeľné častice znečistenia prenikajú hlboko do pľúc a odtiaľ aj do krvného obehu. Sú zodpovedné za približne jednu tretinu úmrtí na mŕtvicu, chronické respiračné ochorenia a rakovinu pľúc, ako aj za jednu štvrtinu úmrtí na infarkt. Ozón v prízemnej vrstve, ktorý vzniká interakciou mnohých rôznych znečisťujúcich látok, je tiež príčinou astmy a chronických respiračných ochorení.

Z hľadiska klimatickej zmeny znečisťujúce látky najviac súvisia s otepľovaním planéty. V atmosfére pretrvávajú niekoľko dní až niekoľko desaťročí, takže ich zníženie môže mať takmer okamžité zdravotné a klimatické prínosy pre ľudí žijúcich v miestach, kde ich hladiny klesajú.

Znečistenie ovzdušia je aj jedna z hlavných príčin úmrtí a chorôb, ktorým sa dá predísť. Neprimerane to postihuje najmä ženy, deti a starších ľudí, a to špeciálne v rozvojových krajinách, kde sú často vystavení vysokej úrovni znečistení v dôsledku varenia a kúrenia drevom a petrolejom. Ak by sa neprijímali rázne opatrenia, počet predčasných úmrtí v dôsledku znečistenia ovzdušia by sa podľa údajov OSN zvýšil do roku 2050 o viac ako 50 percent.

Ako uvádza Enviroportál, stav životného prostredia vrátane kvality ovzdušia ovplyvňuje každý jednotlivec svojimi každodennými činnosťami a rozhodnutiami. Týka sa to spôsobu presunu do zamestnania, vykurovania, nakupovania potravín a produktov, triedenia odpadov z domácností aj v rámci pracovných činností či používania výrobkov šetrných k životnému prostrediu, ktoré spĺňajú vysoké štandardy pri ich výrobe aj likvidácii.

Ministerstvo životného prostredia SR od januára 2020 implementuje projekt LIFE IP - Zlepšenie kvality ovzdušia (Populair), podporený Európskou úniou, ktorý sa zameriava na budovanie odborných kapacít a šírenie osvety o kvalite ovzdušia. Verejnosť má k dispozícii aj mobilnú aplikáciu Dnes dýcham, v ktorej možno každý deň sledovať aktuálny stav kvality ovzdušia a nastaviť si notifikácie na vybrané miesta.

Vďaka širokej škále opatrení Slovensko dýcha čistejší vzduch ako kedysi. Potvrdzujú to výsledky monitorovania kvality ovzdušia za rok 2025. Napriek tomu by podľa nových európskych pravidiel mnohé lokality nevyhoveli, lebo sa mení spôsob hodnotenia.

Nová smernica Európskej únie (EÚ) o kvalite okolitého ovzdušia nadobudla platnosť koncom roka 2024, nové limitné hodnoty sa však začnú uplatňovať od roku 2030. Aby sa členské štáty mohli na tieto zmeny pripraviť, od roku 2027 budú kvalitu ovzdušia posudzovať súbežne podľa súčasných aj nových pravidiel. Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) preto už pri hodnotení roku 2025 v rámci Správy o stave kvality ovzdušia prvýkrát porovnal výsledky monitorovania aj s požiadavkami novej smernice.

Hoci rok 2025 patril z pohľadu koncentrácií prachových častíc medzi priaznivejšie, pri porovnaní s limitmi, ktoré začnú platiť od roku 2030, je situácia menej priaznivá. Problém zostáva aj v doprave, novú ročnú limitnú hodnotu prekročilo päť monitorovacích staníc - v Bratislave, Košiciach, Prešove, Banskej Bystrici a Trenčíne.

Nová smernica sprísňuje aj hodnotenie prízemného ozónu.

Ak by sa limity platné od roku 2030 uplatňovali už dnes, nevyhovelo by im päť monitorovacích staníc, najmä na juhozápade Slovenska. Ide o oblasti, kde vznik ozónu podporujú vysoké letné teploty, intenzívne slnečné žiarenie a prítomnosť emisií z dopravy či ďalších zdrojov.

Koncentrácie oxidu uhoľnatého zostávajú pod novými limitnými hodnotami a Slovensko ich spĺňa s výraznou rezervou. Rovnako priaznivá je situácia pri oxide siričitom, kde nebol prekročený ani nový ročný, denný či hodinový limit. Ani benzén v súčasnosti nepredstavuje problematickú znečisťujúcu látku.

Najväčšia pozornosť sa bude musieť sústrediť na znižovanie emisií z lokálneho vykurovania a cestnej dopravy. Práve tie budú rozhodujúce pre to, aby Slovensko dokázalo splniť prísnejšie požiadavky novej európskej legislatívy. Navyše, nová smernica prináša aj monitorovanie nových znečisťujúcich látok.

Nová smernica zdôrazňuje, že ochrana zdravia sa nezačína len pri meracích staniciach, ale aj pri informovaní verejnosti. Členské štáty majú zabezpečiť, aby boli údaje o kvalite ovzdušia ľahko dostupné, zrozumiteľné a pravidelne aktualizované. Verejnosť má mať prístup nielen k aktuálnym koncentráciám znečisťujúcich látok, ale aj k informáciám o ich možných zdravotných účinkoch a odporúčaniam, ako obmedziť expozíciu počas epizód zhoršeného ovzdušia. www.dnesdycham.sk a www.shmu.sk.





Zdroje: www.un.org, www.cleanairblueskies.org, https://populair.sk/sk/, www.enviroportal.sk, www.dnesdycham.sk