Deň učiteľov nie je na Slovensku štátny sviatok a ani deň pracovného pokoja. Ide však o deň, keď sa nielen na školách, ale celospoločensky pripomína nenahraditeľný význam práce učiteľov a učiteliek.
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Bratislava 28. marca (TASR) - Deň narodenia pedagóga, filozofa, spisovateľa a teológa Jana Amosa Komenského 28. marec sa Dňom učiteľov stal pre slovenských pedagógov už v bývalom Československu. V tomto termíne sa pripomína totiž už od roku 1955.
Na Slovensku a tiež v Českej republike (ČR) to tak ostalo aj po tom, ako v roku 1994 vyhlásila Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO) Svetový deň učiteľov, ktorý pripadá na 5. októbra. Pripomína sa ním prijatie Charty učiteľov, ktorú podpísali 5. októbra 1966 v Paríži.
Jan Amos Komenský sa narodil 28. marca 1592. Dodnes je považovaný za učiteľa národov. Svojím dielom, názormi a pedagogickou činnosťou sa zaradil medzi najvýznamnejšie osobnosti svetovej pedagogiky. V mnohom predstihol svoju dobu - presadzoval povinnú školskú dochádzku pre každé dieťa bez ohľadu na jeho intelekt alebo sociálne pomery a vypracoval aj vlastný systém vzdelávania.
Ilustračná snímka.Foto: TASR
Navrhoval napríklad odstrániť zo škôl ubíjajúce „bifľovanie“ a deklamáciu dlhých textov, ale najmä sa malo v školách upustiť od telesných trestov a školy sa mali podľa Komenského zmeniť na „officiny humanitatis“, teda dielne ľudskosti.
Deň učiteľov nie je na Slovensku štátny sviatok a ani deň pracovného pokoja. Ide však o deň, keď sa nielen na školách, ale celospoločensky pripomína nenahraditeľný význam práce učiteľov a učiteliek. Žiaci a študenti aj tradične obdarúvajú svojich učiteľov kvetmi či malými darčekmi, aby prejavili vďaku. Prebiehajú i rôzne oceňovania pedagógov, diskusie o školstve či kampane na podporu pedagógov.
V roku 2026 začalo Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR implementovať najväčšiu a najkomplexnejšiu reformu vzdelávania za posledné dve desaťročia. Reforma stojí na balíku siedmich vzájomne prepojených zákonov, ktoré menia systém od materských škôl až po vysoké školy.
Na snímke učiteľ píše na tabuľu.Foto: TASR/Roman Hanc
Jej súčasťou je postupné rozširovanie povinného predprimárneho vzdelávania, ktoré má znížiť nerovnosti ešte pred nástupom do základnej školy a zároveň garantovať reálne právo na miesto v materskej škole. Dôležitou zmenou je aj zavedenie verejných školských obvodov a inštitútu verejného poskytovateľa, ktoré majú zabezpečiť jasné pravidlá a férové využívanie verejných zdrojov.
Reforma modernizuje aj vzdelávanie na stredných a vysokých školách. Na stredných školách sa pripravujú zmeny vrátane povinnej dvojúrovňovej maturity od roku 2027 a posilnenia odborného vzdelávania prostredníctvom centier excelentnosti. Vysoké školy čaká moderný legislatívny rámec s menšou administratívnou záťažou, povinnými doktorandskými školami, väčšou flexibilitou pre študentov a silnejším prepojením štúdia s praxou.
Zmeny by mali prispieť aj k vyriešeniu nedostatku pedagógov prostredníctvom novej kategórie „učiteľ kandidát“, zrýchleniu procesu atestácií a prvýkrát v histórii aj systémovej ochrane duševného zdravia učiteľov a žiakov priamo v zákone. Súčasťou zmien je i posilnenie ich ochrany pred útokmi, nátlakom a ohováraním.
Popri samotnej reforme má rezort školstva v roku 2026 viacero konkrétnych priorít. Najzásadnejšou je implementácia kurikulárnej reformy na všetkých základných školách a zároveň pripravenie návrhu zmien pre stredné školy.
