< sekcia Slovensko

Slovenskí politici reagujú na 101. výročie vzniku Československa

Na snímke prezidentka SR Zuzana Čaputová kladie veniec k pamätníku Milana Rastislava Štefánika počas spomienkovej slávnosti pri príležitosti 101. výročia vzniku Československej republiky v Bratislave 28. októbra 2019. Foto: TASR Pavol Zachar

Pri 101. výročí vzniku Československej republiky si prezidentka v pondelok uctila pamiatku kladením vencov na námestiach Tomáša Garrigua Masaryka a Miroslava Rastislava Štefánika v Bratislave.

Prezidentka SR Zuzana Čaputová si myslí, že 28. október by mal byť štátnym sviatkom. Pri 101. výročí vzniku Československej republiky si v pondelok uctila pamiatku kladením vencov na námestiach Tomáša Garrigua Masaryka a Miroslava Rastislava Štefánika v Bratislave.



"Je to hodné úvahy a je to legitímna úvaha. Bez tohto dátumu by sme zrejme dnes netvorili ani samostatný štátny útvar, takže je to jeden z najvýznamnejších dní, ktorý si treba pamätať a pripomínať možno aj týmto spôsobom," povedala prezidentka.

Zároveň dodala, že v histórii je unikát to, že sa dva blízke národy rozhodli vytvoriť celok, ktorý mal byť pilierom budúcej Európy.



Zdôraznila pritom, že už v tej dobe bolo Československo pokrokovým štátom, kde mali ženy volebné právo. Podľa nej je stále vo vrcholovej politike málo žien a dúfa, že aj jej zvolenie bude ženy motivovať, aby sa viac zapájali do verejného diania.

Premiér: Vznik Československa dal historickú šancu na dnešnú nezávislosť



Vznik Československa dal Slovensku historickú šancu na dnešnú nezávislosť. Vyhlásil to premiér Peter Pellegrini (Smer-SD) pri príležitosti 101. výročia vzniku samostatného Československa.

"Oslavy 28. októbra 1918 nie sú žiadnym prežitkom starých čias či dokonca oslavou čechoslovakizmu. Je to míľnik, ktorý Slovenky a Slovákov historicky priblížil k ich demokratickej, zvrchovanej a medzinárodne uznávanej krajine," uviedol Pellegrini na sociálnej sieti.

Slovensko podľa neho prvýkrát v rámci spoločného štátu dostalo svoje hranice, prvýkrát sa slovenský symbol ocitol na vlajke, vejúcej v mnohých štátoch sveta. "Nie vždy to bolo ideálne a harmonické spolužitie, ale v danej dobe predstavoval spoločný štát určite najlepšie riešenie pre oba národy," povedal predseda vlády.

Československo sa, ako tvrdí, prirodzene stalo medzníkom, ktorý 1. januára 1993 vyústil do hrdej a suverénnej samostatnej republiky. "Právom si preto pripomeňme októbrovú križovatku 1918, ktorá nás naviedla na tú správnu cestu k dnešnej Slovenskej republike," poznamenal Pellegrini.

Strana Smer-SD tvrdí, že vznik Československa bol jedným z kľúčových historických míľnikov slovenského národa. "Koniec prvej svetovej vojny bol obdobím prekresľovania hraníc a vzniku nových štátov. Slovensko sa stalo súčasťou demokratického štátu, ktorý sa zakrátko zaradil medzi najrozvinutejšie ekonomiky sveta s garantovaním vysokých demokratických štandardov," uviedla strana na sociálnej sieti. Vznik samostatného Slovenska 1. januára 1993 bol podľa Smeru-SD zavŕšením emancipácie slovenského národa, ktorého pevný základ bol postavený pred 101 rokmi pri vzniku spoločného štátu - Československej republiky.

Poslanec Národnej rady (NR) SR Eduard Heger z OĽaNO napísal na sociálnej sieti, že pre Slovákov bol vznik Československa zlomový moment. "Po stáročiach vplyvu Viedne a Budapešti sme nastúpili na cestu budovania našej vlastnej identity. Je to jeden z kľúčových momentov našej histórie," uviedol.

Mimoparlamentná Demokratická strana vo svojom vyhlásení, pod ktorým sú podpísané aj nové členky strany a poslankyne parlamentu Jana Kiššová a Natália Blahová, uviedla, že 28. októbra 1918 Česi a Slováci prvýkrát v histórii dostali možnosť žiť v demokratickom zriadení, ktoré je republikou. "Československo z rokov 1918 až 1938 bol úspešný projekt, ku ktorému sa treba vracať a nechať sa ním inšpirovať," napísali.

Poslanec NR SR Martin Poliačik, ktorý je členom mimoparlamentného Progresívneho Slovenska, skonštatoval na sociálnej sieti, že Československo, ako nástupnícky štát Rakúsko-Uhorskej monarchie, predstavovalo jednu z najprogresívnejších demokracií, a to nie len v kontexte strednej Európy. "Volebné právo pre ženy, moderná a nadčasová menšinová politika (ako jeden z mála štátov vtedajšej Európy rozlišoval aj židovskú menšinu), zaručená rovnosť pred zákonom, sloboda slova a tlače, sloboda náboženského vyznania a mnoho ďalších výdobytkov demokracie, ktoré Slováci dovtedy nepoznali," vymenoval.

Mimoparlamentná strana Šanca vo svojom stanovisku upozornila, že bez Československa by dnes nebola ani samostatná Slovenská republika. „V roku 1918 začali naši predkovia budovať demokratický právny štát a v tomto ich úsilí musíme neustále pokračovať,“ podotkla strana.

"Neskorší rozpad Československa bol hádam jediným nekrvavým rozdelením krajiny v histórii. Z bratov sa nestali nepriatelia, ale skôr bratranci. Aj to je dôkaz, že našu spoločnú minulosť treba oslavovať. Dúfam, že nový parlament naberie odvahu a vyhlási 28. október za štátny sviatok," napísal na sociálnej sieti predseda Bratislavského samosprávneho kraja Juraj Droba, ktorý bude na kandidačnej listine strany SaS do budúcoročných parlamentných volieb. Predstavitelia SaS pri príležitosti 101. výročia vzniku Československa položili v pondelok veniec k buste Milana Rastislava Štefánika v NR SR.