Bratislava 1. októbra (TASR) - Pri prevencii agresívneho správania detí sú dôležité bezpečné vzťahy, otvorená komunikácia a dostupnosť včasnej odbornej pomoci. Deti potrebujú podporu pri zvládaní emócií aj jasné hranice. V reakcii na tragickú udalosť v Staškove to uviedla detská klinická psychologička Alica Farkašová. Spoluzakladateľka konferencie o kybernetickej bezpečnosti Qubit Conference Mária Krahulecová upozornila aj na potrebu záujmu rodičov o obsah, s ktorým sa deti stretávajú online.

Podľa Farkašovej dostupné výskumy nepotvrdzujú jednoznačný plošný nárast agresivity detí ani jej výskyt v čoraz mladšom veku. Kým niektoré formy agresívneho správania, napríklad fyzické bitky, dlhodobo ustupovali, iné, najmä kyberšikanovanie, zaznamenali nárast.

„Hnev je prirodzenou a potrebnou emóciou. K agresívnemu správaniu môže prispievať dlhodobo nahromadené emocionálne napätie, frustrácia či ťažkosti so spracovaním a reguláciou emócií,“ vysvetlila. Úlohu podľa nej zohrávajú aj individuálne faktory, vzťahové skúsenosti a prostredie, v ktorom dieťa vyrastá.

Schopnosť regulovať emócie si deti osvojujú postupne, predovšetkým vo vzťahu s dospelými. Psychologička zdôraznila, že agresívne správanie nestačí iba zastaviť, ale treba porozumieť aj tomu, čo sa za ním skrýva. „Prijatie emócií však neznamená prijatie akéhokoľvek správania. Deti potrebujú aj jasné hranice a pomoc pri hľadaní spôsobov, ako zvládať náročné situácie bez ničenia vecí či ubližovania sebe alebo druhým,“ povedala Farkašová.

„Závažné násilné správanie nemožno vysvetliť jedinou príčinou a nie vždy mu predchádzajú nápadné varovné prejavy,“ uviedla Farkašová. Za dôležité považuje, aby každé dieťa malo vo svojom živote aspoň jedného dospelého, na ktorého sa môže obrátiť so svojimi radosťami, ale aj starosťami.

V súvislosti s tragédiou v Staškove Krahulecová varovala pred predčasnými závermi o príčinách. „V tejto chvíli nepoznáme všetky okolnosti ani motív útoku a bolo by nesprávne robiť predčasné závery alebo ho spájať s online svetom,“ zdôraznila.

Rodičia by sa podľa nej mali zaujímať nielen o čas, ktorý deti trávia online, ale aj o sledovaný obsah. Odporúča spoločne prejsť účty, ktoré dieťa sleduje, aj príspevky odporúčané sociálnou sieťou. Deťom treba ukázať, ako nevhodný obsah blokovať či nahlasovať, nastaviť súkromie účtov a obmedziť kontakt s neznámymi ľuďmi.

„Zároveň môžeme deťom priamo ukázať, ako nevhodný obsah zablokovať, nahlásiť alebo označiť, že oň nemajú záujem. Môžeme ich naučiť jednoduché pravidlo: zastav - nešír - ukáž. Ak narazia na násilný, desivý alebo inak škodlivý obsah, nemusia ho dopozerať ani posielať kamarátom a mali by vedieť, že s ním môžu prísť za nami,“ priblížila. Pri škodlivom obsahu by deti mali vedieť, že ho nemusia dopozerať ani posielať kamarátom a môžu sa obrátiť na rodičov.

Dôležitá je aj reakcia dospelého, keď za ním dieťa príde. „Ak nám ukáže niečo nevhodné a našou prvou reakciou bude hnev, zákaz alebo odobratie telefónu, nabudúce nám to už nemusí povedať,“ upozornila Krahulecová.