Bratislava 7. marca (TASR) - Tlačová agentúra Slovenskej republiky predstavuje významné artefakty zo zbierok Slovenskej národnej galérie. Tento týždeň sú to filmový plagát (ofsetová tlač) Fortieľ a ako ho získať od Milana Grygara a brošňa (dielo kombinovanej techniky) Wraf II. od Bety Majerníkovej.

Čo ak najodvážnejšie umenie vzniká práve tam, kde je najväčší tlak?

Filmové plagáty kedysi premieňali sivé ulice socialistických miest na trochu znesiteľnejšie. Stačilo zdvihnúť oči a namiesto propagácie ste stáli pred odvážnym obrazom, ktorý provokoval, dráždil aj inšpiroval . Neboli len pozvánkou do kina – stali sa výrazným estetickým prvkom verejného priestoru.

Najmä v 60. a 70. rokoch fungovali ulice ako galérie pod holým nebom. Za plagátmi stáli rešpektovaní výtvarníci, ktorí aj v rámci prísneho zadania dokázali vytvárať diela s ambíciou presiahnuť svoju dobu. Paradoxne, práve pod tlakom komunistickej cenzúry vznikali práce mimoriadnej výtvarnej kvality.

Plagát k filmu Fortieľ a ako ho získať od Milana Grygara zaujme už na prvý pohľad. Striktná čierno-bielo-červená kompozícia premieňa filmovú reklamu na sebavedomé vizuálne gesto. Fotomontáž a úderné písmo patria k typickým prvkom Grygarovho rukopisu. Ako jeden z kľúčových tvorcov československého filmového plagátu vytvoril takmer dvesto úchvatných vizuálov. Prenikavý pohľad Grygarovej femme fatale v sebe nesie napätie aj odstup.

A ak sa zdá, že intenzita vrcholí tu, pokračuje ďalej v inom médiu. Slovenská šperkárka a hudobníčka Bety K. Majerníková (1978 – 2012) vo svojej brošni Wraf posúva tému tlaku do súčasnosti. Šperk tu nie je ozdobou, ale kritickou reflexiou mediálne konštruovanej sebapercepcie ženy. Hovorí o spoločenských očakávaniach – aj o „zbraniach“, ktoré si neraz namierime samy proti sebe.