Zdravie
Všetky diskusie TASR TV
Parlament volí dvojnásobný počet kandidátov na sudcov ústavného súdu. Z nich si vyberá prezident SR, ktorý ústavného sudcu vymenúva.
Autor TASR
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Bratislava 22. marca (TASR) - Do parlamentu zatiaľ neprišiel žiadny návrh na voľbu kandidáta na ústavného sudcu. Pre TASR to uviedol šéf Ústavnoprávneho výboru Národnej rady (NR) SR Miroslav Čellár (Hlas-SD). Návrhy uchádzačov o post sudcu Ústavného súdu (ÚS) SR treba doručiť do 27. marca. Poslanci majú voliť kandidátov, pretože 10. júla uplynie funkčné obdobie ústavnej sudkyne Jany Baricovej. Predseda NR SR Richard Raši (Hlas-SD) neplánuje navrhovať kandidáta na sudcu ÚS.
„Plne rešpektujem okruh oprávnených navrhovateľov, medzi ktorých patria napríklad poslanci, vláda či právnické autority. Ja osobne nateraz neplánujem využiť túto možnosť a navrhnúť vlastného kandidáta,“ uviedol pre TASR Raši k uchádzačom na post ústavného sudcu. Nástupcu za Baricovú by mali poslanci voliť pred letnou prestávkou, na schôdzi, ktorá sa začína 26. mája.
Zákon hovorí, že ústavný sudca ostáva v pozícii aj po uplynutí funkčného obdobia do zloženia sľubu novým sudcom. Ústavný súd má tvoriť 13 sudcov, aktuálne je však už vyše dvoch rokov zložený z 12. Parlamentu sa totiž doposiaľ nepodarilo zvoliť kandidátov po tom, čo sa jedno miesto uvoľnilo ešte v septembri 2023, keď sa funkcie vzdala Jana Laššáková. Poslanci už volili viackrát, do volieb sa prihlasovali uchádzači opakovane, no zatiaľ nezískal žiaden z nich potrebný počet hlasov.
„Čo sa týka neobsadeného miesta po sudkyni Jane Laššákovej, ako som sa už vyjadroval, novú voľbu vyhlásim v momente, keď bude v rámci koalície existovať jasná politická dohoda na menách kandidátov,“ reagoval pre TASR Raši. Opakovanie dopredu neúspešnej voľby, ak nie je zhoda na kandidátoch, znižuje podľa neho dôstojnosť celého procesu aj samotnej inštitúcie. „Mojím cieľom je, aby parlament zvolil kandidátov, ktorí majú reálnu šancu na vymenovanie prezidentom, a preto uprednostňujem politickú istotu pred formálnym napĺňaním lehôt,“ vysvetlil šéf NR SR situáciu, prečo nevyhlásil opätovnú voľbu na neobsadený post na ÚS.
Či sa na májovo-júnovej schôdzi NR SR bude voliť aj nástupca za Laššákovú, závisí podľa Rašiho výlučne od dosiahnutia vnútrokoaličného konsenzu. „Ak sa takáto dohoda zrodí, som pripravený procesy koordinovať tak, aby sme v máji dospeli k definitívnemu riešeniu pre obe miesta,“ skonštatoval.
V uplynulom týždni niektorí opoziční poslanci informovali, že o post ústavného sudcu by mohol mať záujem minister spravodlivosti Boris Susko (Smer-SD). Ten to odmietol. „Momentálne som na pozícii ministra a neuvažujem o ničom inom, máme rozbehnutých veľa dobrých vecí a rád by som ich dokončil,“ uviedol minister pre TASR.
Parlament volí dvojnásobný počet kandidátov na sudcov ústavného súdu. Z nich si vyberá prezident SR, ktorý ústavného sudcu vymenúva.
„Plne rešpektujem okruh oprávnených navrhovateľov, medzi ktorých patria napríklad poslanci, vláda či právnické autority. Ja osobne nateraz neplánujem využiť túto možnosť a navrhnúť vlastného kandidáta,“ uviedol pre TASR Raši k uchádzačom na post ústavného sudcu. Nástupcu za Baricovú by mali poslanci voliť pred letnou prestávkou, na schôdzi, ktorá sa začína 26. mája.
Zákon hovorí, že ústavný sudca ostáva v pozícii aj po uplynutí funkčného obdobia do zloženia sľubu novým sudcom. Ústavný súd má tvoriť 13 sudcov, aktuálne je však už vyše dvoch rokov zložený z 12. Parlamentu sa totiž doposiaľ nepodarilo zvoliť kandidátov po tom, čo sa jedno miesto uvoľnilo ešte v septembri 2023, keď sa funkcie vzdala Jana Laššáková. Poslanci už volili viackrát, do volieb sa prihlasovali uchádzači opakovane, no zatiaľ nezískal žiaden z nich potrebný počet hlasov.
„Čo sa týka neobsadeného miesta po sudkyni Jane Laššákovej, ako som sa už vyjadroval, novú voľbu vyhlásim v momente, keď bude v rámci koalície existovať jasná politická dohoda na menách kandidátov,“ reagoval pre TASR Raši. Opakovanie dopredu neúspešnej voľby, ak nie je zhoda na kandidátoch, znižuje podľa neho dôstojnosť celého procesu aj samotnej inštitúcie. „Mojím cieľom je, aby parlament zvolil kandidátov, ktorí majú reálnu šancu na vymenovanie prezidentom, a preto uprednostňujem politickú istotu pred formálnym napĺňaním lehôt,“ vysvetlil šéf NR SR situáciu, prečo nevyhlásil opätovnú voľbu na neobsadený post na ÚS.
Či sa na májovo-júnovej schôdzi NR SR bude voliť aj nástupca za Laššákovú, závisí podľa Rašiho výlučne od dosiahnutia vnútrokoaličného konsenzu. „Ak sa takáto dohoda zrodí, som pripravený procesy koordinovať tak, aby sme v máji dospeli k definitívnemu riešeniu pre obe miesta,“ skonštatoval.
V uplynulom týždni niektorí opoziční poslanci informovali, že o post ústavného sudcu by mohol mať záujem minister spravodlivosti Boris Susko (Smer-SD). Ten to odmietol. „Momentálne som na pozícii ministra a neuvažujem o ničom inom, máme rozbehnutých veľa dobrých vecí a rád by som ich dokončil,“ uviedol minister pre TASR.
Parlament volí dvojnásobný počet kandidátov na sudcov ústavného súdu. Z nich si vyberá prezident SR, ktorý ústavného sudcu vymenúva.
