Quantcast
< sekcia Slovensko

Do protestu proti novele vysokoškolského zákona sa zapojilo 67 fakúlt

Na snímke transparent o proteste proti novele vysokoškolského zákona pred budovou Univerzity Komenského v Bratislave v pondelok 21. februára 2022. Foto: TASR - Pavol Zachar

Dekan Lekárskej fakulty Univerzity Komenského (LF UK) Juraj Šteňo hovorí de facto o zrušení samosprávnych orgánov fakúlt.

Bratislava 21. februára (TASR) – Do pondelkového protestného voľna proti novele vysokoškolského zákona sa zapojilo 67 zo 106 fakúlt verejných vysokých škôl. Novela, ktorú vo februári parlament posunul do druhého čítania, podľa zamestnancov i študentov okliešťuje akademickú samosprávu. Rada vysokých škôl (RVŠ) odmieta zrušenie dosahu akademického senátu na hospodárenie. Namieta tiež, že fakultám bude odobrané právo voliť dekana. Ako argumentujú, v Českej republike, kde odchádza najviac slovenských študentov, je podobný systém ako aktuálne na Slovensku, rozdiel je vo financovaní. Študenti upozorňujú tiež na zmenšenie ich zastúpenia v orgánoch univerzít.

„Novela síce umožňuje vytvoriť akademický senát fakulty, no uberá mu právo voliť dekana, čo je najkľúčovejšia právomoc,“ vysvetlil člen RVŠ Pavel Neogrády. Zásadné výhrady má RVŠ aj k strate rozhodovacej právomoci akademického senátu pri nakladaní s majetkom vysokej školy.



Dekan Lekárskej fakulty Univerzity Komenského (LF UK) Juraj Šteňo hovorí de facto o zrušení samosprávnych orgánov fakúlt. "Dekan nebude volený akademickou obcou, čiže prostredníctvom zástupcov zvolených v akademickom senáte, ktorým sa aj zodpovedá, ale bude ho vyberať komisia siedmich ľudí," poznamenal dekan. Poukazuje na to, že siedmich, respektíve minimálne štyroch ľudí v navrhovanej výberovej komisii sa dá omnoho jednoduchšie ovplyvniť ako početný akademický senát. Stratí sa podľa neho motivácia pre zamestnancov univerzít ovplyvňovať svoje prostredie, a teda aj kontrola dekanov zdola.



Protest podporila aj Trnavská univerzita v Trnave. "Bojíme sa, že budeme zase musieť čeliť možnosti politického ovládnutia," skonštatovala dekanka trnavskej Pedagogickej fakulty Viera Peterková. Súhlasí aj s argumentom o ekonomickom riadení univerzít. "Nie je možné, aby sme riadili univerzity a fakulty len na základe ekonomických výsledkov," apelovala Peterková. Poukázala na poskytovanie výučby v odboroch, o ktoré nie je vysoký záujem a sú teda ekonomicky neefektívne, no významné pre spoločnosť.

Študentka UK, členka akademického senátu UK a študentskej rady vysokých škôl (ŠRVŠ) Zuzana Bujačková zdôraznila, že novela nemá jednomyseľnú podporu medzi študentmi. Kritizuje radikálnu zmenu postojov niektorých predstaviteľov ŠRVŠ, ktorý novelu nedávno podporili, hoci otázky financovania či zastúpenia študentov sa nezmenili. "Aj študenti UK trvajú na tom, aby bolo povinné minimum jednej tretiny v senátoch alebo v akýchkoľvek iných orgánoch samospráv zachované," deklarovala s tým, že novela ho znižuje na jednu štvrtinu. Pri výbere dekanov sa hlas študentov obmedzí na sedminu. Upozornila tiež na stratu garancie fakultných samospráv. Študenti sú tiež presvedčení, že pri výbere dekana by mala mať akademická obec príslušnej fakulty väčšinový hlas.

Študentskí predstavitelia akademických senátov lekárskych fakúlt UK a Evanjelickej bohosloveckej fakulty UK sa dištancovali od vyjadrení ŠRVŠ o novele vysokoškolského zákona. "Tvrdenie predstaviteľov ŠRVŠ, že objektívne nehrozí ohrozenie akademickej samosprávy, pokladáme nielen za manipulatívne a zavádzajúce, ale najmä za nepravdivé," vyhlásil podpredseda Študentskej časti akademického senátu LF UK Ján Chvála. Novela obmedzuje samosprávu zamestnancov i študentov na fakultách. Rovnako poukazuje, že obdobný systém ako je v súčasnosti v SR funguje aj v Česku. Ako podotkol, na Slovensku nemožno aplikovať akúkoľvek európsku legislatívu. Navrhovaný spôsob výberu dekanov fakúlt sedemčlennými komisiami považujú študenti za rizikový. Obáva sa tlaku na členov komisie.