MS vo futbale 2026
Všetky správy
Zákon o ochrane prírody a krajiny stanovuje, že veľmi prísny 4. alebo 5. stupeň ochrany (takmer bezzásahové územie) na súkromných pozemkoch sa môže vyhlásiť len so súhlasom vlastníka.
Autor TASR
Bratislava 10. júna (TASR) - Obmedzenie vlastníckeho práva v chránených územiach 4. a 5. stupňa ochrany nie je protiústavné. Konštatuje to verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský. Návrh na Ústavný súd (ÚS) SR ombudsman preto v tejto veci nepodá. TASR o tom informovali z Kancelárie verejného ochrancu práv. Podnet, ktorým sa ombudsman zaoberal, sa týkal preskúmania vybraných ustanovení zákona o ochrane prírody a krajiny a podaním návrhu na začatie konania pred ÚS SR.
Zákon o ochrane prírody a krajiny stanovuje, že veľmi prísny 4. alebo 5. stupeň ochrany (takmer bezzásahové územie) na súkromných pozemkoch sa môže vyhlásiť len so súhlasom vlastníka. Ak vlastník nesúhlasí, ale ide o dôležité územie pre sústavu Natura 2000, môže orgán ochrany prírody nahradiť jeho súhlas svojím rozhodnutím. V takom prípade má vlastník právo na náhradu škody a možnosť brániť sa v správnom konaní. V prípade území vyhlásených do konca roka 2019 bez súhlasu vlastníka i bez individuálneho rozhodnutia orgánu.
Predmetný zákon podľa ombudsmana predstavuje právny rámec, ktorý sleduje legitímny verejný záujem na ochrane prírody a krajiny, pričom zároveň zasahuje do výkonu vlastníckeho práva. Tento zásah však musí byť podľa neho posudzovaný z hľadiska ústavnej proporcionality a rovnováhy medzi základnými právami. Po preskúmaní vecí konštatuje, že namietané ustanovenia nie sú v rozpore s Ústavou SR.
K takémuto záveru dospel podľa vlastných slov aj preto, lebo zákon obsahuje mechanizmus náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania, aby vlastníci pozemkov nemuseli znášať neprimerané bremeno v dôsledku obmedzení v záujme ochrany prírody a životného prostredia. Účelom tejto náhrady je kompenzovať ekonomickú škodu alebo ujmu, ktorá mu vznikne, a tým zachovať spravodlivú rovnováhu medzi ochranou verejného záujmu a právami vlastníka. Náhrada sa môže poskytovať aj formou pravidelných platieb počas trvania obmedzenia.
Vzťah vlastníckeho práva a ochrany prírody nemožno podľa neho vnímať výlučne ako konflikt dvoch proti sebe stojacich hodnôt. Výkon vlastníckeho práva v mnohých prípadoch prispieva k ochrane životného prostredia. Úlohou právnej úpravy je preto podľa ombudsmana zabezpečiť spravodlivú rovnováhu medzi týmito hodnotami, nie ich vzájomnú polarizáciu.
„Zdôrazňujem, že základné právo vlastniť majetok a základné právo na priaznivé životné prostredie sú rovnocenné a ich vzájomné vzťahy nemožno chápať ako hierarchický konflikt, ale ako vzťah vyžadujúci ich vyvážený výkon,“ podotkol Dobrovodský.
Zákon o ochrane prírody a krajiny stanovuje, že veľmi prísny 4. alebo 5. stupeň ochrany (takmer bezzásahové územie) na súkromných pozemkoch sa môže vyhlásiť len so súhlasom vlastníka. Ak vlastník nesúhlasí, ale ide o dôležité územie pre sústavu Natura 2000, môže orgán ochrany prírody nahradiť jeho súhlas svojím rozhodnutím. V takom prípade má vlastník právo na náhradu škody a možnosť brániť sa v správnom konaní. V prípade území vyhlásených do konca roka 2019 bez súhlasu vlastníka i bez individuálneho rozhodnutia orgánu.
Predmetný zákon podľa ombudsmana predstavuje právny rámec, ktorý sleduje legitímny verejný záujem na ochrane prírody a krajiny, pričom zároveň zasahuje do výkonu vlastníckeho práva. Tento zásah však musí byť podľa neho posudzovaný z hľadiska ústavnej proporcionality a rovnováhy medzi základnými právami. Po preskúmaní vecí konštatuje, že namietané ustanovenia nie sú v rozpore s Ústavou SR.
K takémuto záveru dospel podľa vlastných slov aj preto, lebo zákon obsahuje mechanizmus náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania, aby vlastníci pozemkov nemuseli znášať neprimerané bremeno v dôsledku obmedzení v záujme ochrany prírody a životného prostredia. Účelom tejto náhrady je kompenzovať ekonomickú škodu alebo ujmu, ktorá mu vznikne, a tým zachovať spravodlivú rovnováhu medzi ochranou verejného záujmu a právami vlastníka. Náhrada sa môže poskytovať aj formou pravidelných platieb počas trvania obmedzenia.
Vzťah vlastníckeho práva a ochrany prírody nemožno podľa neho vnímať výlučne ako konflikt dvoch proti sebe stojacich hodnôt. Výkon vlastníckeho práva v mnohých prípadoch prispieva k ochrane životného prostredia. Úlohou právnej úpravy je preto podľa ombudsmana zabezpečiť spravodlivú rovnováhu medzi týmito hodnotami, nie ich vzájomnú polarizáciu.
„Zdôrazňujem, že základné právo vlastniť majetok a základné právo na priaznivé životné prostredie sú rovnocenné a ich vzájomné vzťahy nemožno chápať ako hierarchický konflikt, ale ako vzťah vyžadujúci ich vyvážený výkon,“ podotkol Dobrovodský.
