FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Odsúdené osoby sa na verejného ochrancu práv obracajú najmä so žiadosťami o pomoc pri premiestnení do ústavu, ktorý je geograficky dostupnejší pre ich rodinu.
Autor TASR
Bratislava 23. decembra (TASR) - Verejný ochranca práv (VOP) Róbert Dobrovodský víta legislatívnu zmenu, na základe ktorej pribudne medzi kritériá pre umiestňovanie odsúdených do ústavov aj možnosť zohľadniť samotný záujem odsúdeného o výber ústavu, ak tomu nebudú brániť iné zákonné dôvody. Zmena, ktorá vstúpi do platnosti od 1. júla 2026, podporuje podľa ombudsmana blízkosť k rodine. TASR o tom informoval hovorca VOP Branislav Gigac.
Zákon o výkone trestu odňatia slobody stanovuje viaceré kritériá pre umiestňovanie odsúdených do ústavov, ako sú dĺžka trestu, závažnosť trestnej činnosti, vek, zdravotný stav či vzdialenosť od miesta bydliska. „Aj po umiestnení do ústavu má odsúdený možnosť požiadať o premiestnenie. Hoci na kladné vybavenie takejto žiadosti nie je právny nárok, je dôležité, aby boli dôvody odsúdených posudzované individuálne a citlivo,“ zdôraznil Dobrovodský.
Vo svojej činnosti sa ombudsman opakovane venuje podnetom odsúdených osôb, ktoré sa týkajú premiestnenia do ústavu na výkon trestu bližšie k miestu bydliska ich rodiny. Podľa VOP je právo na rodinný život jedným zo základných pilierov ochrany ľudských práv a jeho význam nemožno vnímať len počas sviatočného obdobia. „Právo na rodinný život by nemalo byť obmedzené iba na výnimočné chvíle, ako sú Vianoce. Kontakt s rodinou má zásadný význam pre zachovanie sociálnych väzieb a pre úspešnú resocializáciu odsúdených,“ apeluje Dobrovodský.
Odsúdené osoby sa na verejného ochrancu práv obracajú najmä so žiadosťami o pomoc pri premiestnení do ústavu, ktorý je geograficky dostupnejší pre ich rodinu. Častým dôvodom je nemožnosť pravidelných návštev z dôvodu veľkej vzdialenosti alebo nedostatočného dopravného spojenia. Niektorí odsúdení uvádzajú, že svojich blízkych nevideli aj niekoľko mesiacov, v niektorých prípadoch takmer celý rok.
Dobrovodský pri riešení jednotlivých podnetov postupoval individuálne. Vo všetkých prípadoch si vyžiadal podklady od ústavov, v ktorých odsúdení vykonávali trest, a preveril predchádzajúce rozhodnutia o ich žiadostiach. V jednom prípade sa obrátil priamo na ústav, do ktorého sa odsúdený žiadal premiestniť, čo viedlo k prehodnoteniu pôvodného stanoviska a k následnému kladnému rozhodnutiu. V ďalších prípadoch sa podarilo dosiahnuť premiestnenie odsúdených aj v spolupráci s Generálnym riaditeľstvom Zboru väzenskej a justičnej stráže.
„Som presvedčený, že v prípadoch, ktorými som sa zaoberal, sa podarilo posilniť kontakt odsúdených s ich rodinami. Zachovanie rodinných väzieb má významný vplyv nielen na psychickú pohodu odsúdených, ale aj na ich návrat do spoločnosti po výkone trestu,“ dodal ombudsman.
Zákon o výkone trestu odňatia slobody stanovuje viaceré kritériá pre umiestňovanie odsúdených do ústavov, ako sú dĺžka trestu, závažnosť trestnej činnosti, vek, zdravotný stav či vzdialenosť od miesta bydliska. „Aj po umiestnení do ústavu má odsúdený možnosť požiadať o premiestnenie. Hoci na kladné vybavenie takejto žiadosti nie je právny nárok, je dôležité, aby boli dôvody odsúdených posudzované individuálne a citlivo,“ zdôraznil Dobrovodský.
Vo svojej činnosti sa ombudsman opakovane venuje podnetom odsúdených osôb, ktoré sa týkajú premiestnenia do ústavu na výkon trestu bližšie k miestu bydliska ich rodiny. Podľa VOP je právo na rodinný život jedným zo základných pilierov ochrany ľudských práv a jeho význam nemožno vnímať len počas sviatočného obdobia. „Právo na rodinný život by nemalo byť obmedzené iba na výnimočné chvíle, ako sú Vianoce. Kontakt s rodinou má zásadný význam pre zachovanie sociálnych väzieb a pre úspešnú resocializáciu odsúdených,“ apeluje Dobrovodský.
Odsúdené osoby sa na verejného ochrancu práv obracajú najmä so žiadosťami o pomoc pri premiestnení do ústavu, ktorý je geograficky dostupnejší pre ich rodinu. Častým dôvodom je nemožnosť pravidelných návštev z dôvodu veľkej vzdialenosti alebo nedostatočného dopravného spojenia. Niektorí odsúdení uvádzajú, že svojich blízkych nevideli aj niekoľko mesiacov, v niektorých prípadoch takmer celý rok.
Dobrovodský pri riešení jednotlivých podnetov postupoval individuálne. Vo všetkých prípadoch si vyžiadal podklady od ústavov, v ktorých odsúdení vykonávali trest, a preveril predchádzajúce rozhodnutia o ich žiadostiach. V jednom prípade sa obrátil priamo na ústav, do ktorého sa odsúdený žiadal premiestniť, čo viedlo k prehodnoteniu pôvodného stanoviska a k následnému kladnému rozhodnutiu. V ďalších prípadoch sa podarilo dosiahnuť premiestnenie odsúdených aj v spolupráci s Generálnym riaditeľstvom Zboru väzenskej a justičnej stráže.
„Som presvedčený, že v prípadoch, ktorými som sa zaoberal, sa podarilo posilniť kontakt odsúdených s ich rodinami. Zachovanie rodinných väzieb má významný vplyv nielen na psychickú pohodu odsúdených, ale aj na ich návrat do spoločnosti po výkone trestu,“ dodal ombudsman.
