Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Ústavný súd v decembri 2025 rozhodol, že zákon, ktorým sa novelizuje legislatíva o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby, je vnútorne rozporuplný, a preto nevhodný.
Autor TASR
Bratislava 3. augusta (TASR) - Od utorka (4. 8.) zaniká zákon, ktorý zavádzal viaceré povinnosti pre neziskové organizácie vrátane vypracovania výkazu o transparentnosti. Pripomenul to verejný ochranca práv (VOP) Róbert Dobrovodský. TASR o tom informoval jeho hovorca Branislav Gigac. Ústavný súd (ÚS) SR totiž ešte v decembri minulého roka označil legislatívu za protiústavnú. Keďže v utorok uplynie šesť mesiacov od zverejnenia nálezu ÚS v zbierke zákonov, legislatíva podľa Dobrovodského zaniká.
„Keďže od publikovania nálezu Ústavného súdu SR uplynie zajtra šesť mesiacov a Národná rada SR nedala mnou napadnutý zákon do súladu s Ústavou SR, zajtra, 4. augusta 2026, tento zákon stráca platnosť. Zákon definitívne zaniká,“ informoval Dobrovodský s tým, že sa takto podarilo zachovať vysoký štandard ľudských práv obyvateľov, ktorí vykonávajú svoje združovacie právo. „Zamedzili sme neprípustnému zásahu do práva na súkromie, do ochrany ich osobných údajov a slobody združovania,“ dodal. Ústavný súd sa podľa neho v celom rozsahu stotožnil s jeho argumentáciou o protiústavnosti novely.
Zverejňovanie zoznamu darcov, ako aj výkazov príjmov a výdavkov mimovládnych organizácií označil ÚS za neprípustný zásah do práva na súkromie, ako aj na ochranu osobných údajov a slobody združovania. „Podľa Ústavného súdu nie je možné tieto zásahy odôvodňovať požiadavkou transparentnosti, pretože transparentnosť sa uplatňuje na kontrolu štátu a verejného sektora. Mimovládne organizácie a ich darcovia sú však súkromné osoby, ktoré hospodária s vlastným, súkromným majetkom. V takýchto prípadoch nie je možné zverejňovať informácie o majetkoch súkromných osôb,“ pripomenul VOP.
Ústavný súd tiež označil za protiústavnú povinnosť mimovládnych organizácií sprístupňovať informácie prostredníctvom zákona o slobodnom prístupe k informáciám. „Všetky zmluvy o poskytnutí dotácií boli už dávno pred prijatím novely zverejňované aj v Centrálnom registri zmlúv a verejnosť k nim mala prístup. Povinnosť sprístupňovať informácie aj pre mimovládne organizácie, ktoré nie sú verejnoprávnymi subjektmi a sú oddelené od štátu, predstavovala neprimeraný prenos povinností, ktorými inak disponujú orgány verejnej moci,“ myslí si ombudsman. Dodal, že takáto úprava by zbytočne zaťažovala mimovládny sektor a mohla vyvolať aj šikanózne zahlcovanie mimovládok účelovými žiadosťami o prístup k informáciám.
Ústavný súd v decembri 2025 rozhodol, že zákon, ktorým sa novelizuje legislatíva o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby, je vnútorne rozporuplný, a preto nevhodný. Legislatíva preto podľa ÚS nie je v súlade s Ústavou SR a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Novela mala byť účinná od júna 2025. Legislatívu napadla na Ústavnom súde okrem verejného ochrancu práv aj skupina opozičných poslancov Národnej rady (NR) SR.
„Keďže od publikovania nálezu Ústavného súdu SR uplynie zajtra šesť mesiacov a Národná rada SR nedala mnou napadnutý zákon do súladu s Ústavou SR, zajtra, 4. augusta 2026, tento zákon stráca platnosť. Zákon definitívne zaniká,“ informoval Dobrovodský s tým, že sa takto podarilo zachovať vysoký štandard ľudských práv obyvateľov, ktorí vykonávajú svoje združovacie právo. „Zamedzili sme neprípustnému zásahu do práva na súkromie, do ochrany ich osobných údajov a slobody združovania,“ dodal. Ústavný súd sa podľa neho v celom rozsahu stotožnil s jeho argumentáciou o protiústavnosti novely.
Zverejňovanie zoznamu darcov, ako aj výkazov príjmov a výdavkov mimovládnych organizácií označil ÚS za neprípustný zásah do práva na súkromie, ako aj na ochranu osobných údajov a slobody združovania. „Podľa Ústavného súdu nie je možné tieto zásahy odôvodňovať požiadavkou transparentnosti, pretože transparentnosť sa uplatňuje na kontrolu štátu a verejného sektora. Mimovládne organizácie a ich darcovia sú však súkromné osoby, ktoré hospodária s vlastným, súkromným majetkom. V takýchto prípadoch nie je možné zverejňovať informácie o majetkoch súkromných osôb,“ pripomenul VOP.
Ústavný súd tiež označil za protiústavnú povinnosť mimovládnych organizácií sprístupňovať informácie prostredníctvom zákona o slobodnom prístupe k informáciám. „Všetky zmluvy o poskytnutí dotácií boli už dávno pred prijatím novely zverejňované aj v Centrálnom registri zmlúv a verejnosť k nim mala prístup. Povinnosť sprístupňovať informácie aj pre mimovládne organizácie, ktoré nie sú verejnoprávnymi subjektmi a sú oddelené od štátu, predstavovala neprimeraný prenos povinností, ktorými inak disponujú orgány verejnej moci,“ myslí si ombudsman. Dodal, že takáto úprava by zbytočne zaťažovala mimovládny sektor a mohla vyvolať aj šikanózne zahlcovanie mimovládok účelovými žiadosťami o prístup k informáciám.
Ústavný súd v decembri 2025 rozhodol, že zákon, ktorým sa novelizuje legislatíva o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby, je vnútorne rozporuplný, a preto nevhodný. Legislatíva preto podľa ÚS nie je v súlade s Ústavou SR a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Novela mala byť účinná od júna 2025. Legislatívu napadla na Ústavnom súde okrem verejného ochrancu práv aj skupina opozičných poslancov Národnej rady (NR) SR.
