Vysoké Tatry 14. marca (TASR) - Dobrovoľníctvo v horách aktuálne čelí kríze hodnôt aj nezáujmu zo strany štátu. V rozhovore pre TASR to potvrdil predseda Tatranskej horskej služby (THS) František Mrázik. Okrem nedostatku času bojujú aj s chýbajúcimi dotáciami či legislatívnym prehliadaním. Napriek tomu v Tatrách nezištne ošetria približne 500 úrazov ročne, a to predovšetkým na lyžiarskych svahoch.

Členskú základňu THS tvoria ľudia s veľmi širokým spektrom zamestnaní, od podnikateľov, lekárov, zdravotné sestry, či pracovníkov IT sektora, až po automechanikov a horárov. „Každý do kolektívu prispieva svojím know-how. Dobrovoľníci musia absolvovať množstvo kurzov, ako napríklad kurz prvej pomoci, týždenný letný a zimný kurz záchrany, školenie prác vo výškach a evakuácie z lanových dráh, záchrany na lyžiarskych svahoch, či vedenie skútrov a štvorkoliek,“ vysvetlil Mrázik s tým, že po ich absolvovaní vzdelávanie nekončí a na každého záchranára čaká ich periodické opakovanie.

Získavanie nových členov je podľa predsedu čoraz ťažšie. „Dnes nájsť človeka, ktorý je šikovný, zodpovedný a má čas, tak to je už kombinácia, ktorá pomaly nemá prienik. My sme radi každej zodpovednej ruke, ten človek vôbec nemusí patriť k najmladším a máme medzi sebou aj šikovné ženy,“ dodal. Upozornil, že táto činnosť nie je len o technických zručnostiach v lezení či lyžovaní, ale predovšetkým o tímovosti a ľudskej zodpovednosti. Kým v minulosti ľudia vstupovali do horskej služby s primárnym cieľom pomáhať a zmierňovať utrpenie iných, dnes v prihláškach častejšie uvádzajú snahu o vlastný osobný posun či vzdelávanie. „Mnohokrát to v prihláške nie je o tom, ako ja chcem pomôcť druhým alebo systému, ale čo chcem pre seba. Aj podľa tejto jedinej odpovede vieme vyhodnotiť, ako dlho záujemca v organizácii asi ostatne,“ zdôraznil Mrázik, inak profesionálny programátor.

Foto: TASR - Michal Svítok

Spolupráca s profesionálnou Horskou záchrannou službou bola v minulosti podľa neho intenzívnejšia a privítali by, keby sa opäť zintenzívnila. V mnohých alpských krajinách je profesionálny záchranársky tím v horách kombinovaný s dobrovoľnou zložkou. „Dobrovoľníkov je tam ďaleko viac ako profesionálnych - platených členov. U nás sa v zákone o HZS o jestvujúcich a dlhodobo fungujúcich dobrovoľníckych organizáciách dlhodobo nehovorí a nevytvára sa pre ne dostatočný priestor,“ tvrdí Mrázik. Podotkol, že myšlienka nezištnej pomoci je jadrom filozofie THS a často sa na ňu v spoločnosti zabúda. „Ide pritom o najkrajšiu vec, ktorú môžeme jeden pre druhého urobiť. Pocit, že sme niekomu pomohli, si so sebou nesieme celý život,“ pripomenul s tým, že dobrovoľníctvo v horách je jednou z možností, ako oživiť myšlienku solidarity.

THS ako občianske združenie funguje od roku 1997 a v súčasnosti má okolo 60 členov, ktorí pôsobia vo všetkých strediskách Vysokých Tatier mimo Tatranskej Lomnice. Prostriedky na svoju činnosť a najmä vybavenie sa snažia získať najmä cez dve percentá z daní, rôzne dotácie a pomáhajú im aj firmy vyrábajúce outdoorové oblečenie, s ktorými si vzájomne vymieňajú cenné skúsenosti.