Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Streda 15. máj 2024Meniny má Žofia
< sekcia Slovensko

Dôkazy pri obvineniach má podľa politikov posúdiť súd

Na archívnej snímke poslanec Alojz Baránik (SaS). Foto: TASR/Michal Svítok

Peter Pčolinský je tiež presvedčený, že ak v ostatných policajných akciách prišlo k obvineniu, musela mať na to polícia dôkazný podklad.

Bratislava 6. decembra (TASR) - Je vecou prokurátora a následne súdu, aby posúdil, či v niektorých skutočnostiach došlo k premlčaniu alebo nie a či sú predložené dôkazy relevantné. V politickej debate RTVS O 5 minút 12 to v súvislosti s policajnými akciami, vrátane kauzy Gorila uviedol poslanec Národnej rady SR Alojz Baránik (SaS).

"Prokurátori sú tu na to, aby zhodnotili trestnoprávnu rovinu vyšetrovaných záležitostí, súdy relevantnosť dôkazov,“ povedal zástupca liberálov. S podpredsedom strany Smer-SD Ľubošom Blahom sa v diskusii prekárali, či zodpovednosť za Gorilu a podozrenia, ktoré z nej vyplývajú, sa týkajú skôr bývalých predstaviteľov SDKÚ či línie Smeru-SD pod vedením Roberta Fica.

Predseda poslaneckého klubu Sme rodina v Národnej rade SR a podpredseda hnutia Peter Pčolinský je tiež presvedčený, že ak v ostatných policajných akciách prišlo k obvineniu, musela mať na to polícia dôkazný podklad. „Bude na súdoch, aby rozhodli, či je tých dôkazov veľa alebo málo. Verím tomu, že ak niekto niečo spáchal, dostane za to aj trest,“ uviedol. Nemyslí si, že by išlo o nejakú politickú objednávku.

Nezaradený poslanec NR SR a člen mimoparlamentného Hlasu-SD Matúš Šutaj Eštok skritizoval postup polície napríklad pri zatýkaní spolumajiteľa Penty. Mieni, že išlo najmä o demonštráciu sily a moci. "Nabehne tam 60 kukláčov, ktorí 15 minút čakajú na výťah. Naozaj si myslíte, že pán Haščák si v kancelárii zhromažďuje dôkazy?“ pýta sa Šutaj Eštok, ktorý za akciami polície vidí snahu prekryť neschopnosť vlády riešiť pandemickú situáciu.

Na snímke vľavo podnikateľ Jaroslav Haščák počas zadržania 1. decembra 2020 v Bratislave. Archívna snímka.
Foto: TASR - Jakub Kotian


Diskutujúci sa vyjadrovali aj k aktuálnej téme reformy justície, týkajúcej sa i možnosti odobrať právomoci ústavného súdu posudzovať súlad prijímaných právnych noriem s ústavou. Pčolinský si myslí, že ústavný súd by mal mať špecifikované prípady, v ktorých sa môže vyjadrovať k zhode prijímanej legislatívy, napríklad v prípade základných ľudských a občianskych práv a slobôd. Nemyslí si však, že by sa sudcovia mali vyjadrovať k sebe samým. „To znamená, že ak my dáme do ústavy to, že sudcovia majú mať bezpečnostnú previerku, ústavný súd, ktorého sa to týka, povie, že to nie je v súlade s ústavou. Pýtam sa, či je to v poriadku, ja si myslím, že nie," dodal Pčolinský.

Baránik sa v prípade reformy justície priznal, že ide o zložitú tému, pri ktorej sa stále vedú debaty. "Do utorka sa to môže vyjasniť,“ uviedol poslannec SaS v súvislosti s tým, že plénum by o návrhu malo na utorkovom (8.12.) zasadnutí hlasovať.

Matúš Šutaj Eštok upozornil, že koalícia si zvykla prijímať zákony v skrátenom legislatívnom konaní, bez odbornej diskusie a to aj v prípadoch, že legislatíva nesúvisí s koronakrízou. "Za tejto situácie je nebezpečné prijímať také vážne zásahy ako ústavné zmeny,“ zdôraznil.