Zdravie
Všetky diskusie TASR TV
Prezident by podľa Domina určite nemal vyhlásiť referendum vo vzťahu k prvej otázke v petícii. Tá sa pýta občanov na súhlas s tým, aby si parlament skrátil volebné obdobie uznesením.
Autor TASR
Bratislava 28. marca (TASR) - Prezident SR by nemal vyhlásiť referendum k otázke o skrátení volebného obdobia, keďže je v rozpore s najnovšími nálezmi Ústavného súdu (ÚS) SR. Pre TASR to uviedol docent ústavného práva Marek Domin. K zvyšným otázkam petície, ktorú podali mimoparlamentní Demokrati, nevidí rozpor s Ústavou SR. Ak by mal však prezident pochybnosti, môže sa obrátiť na ÚS. Aj ústavný právnik Vincent Bujňák súhlasí a doplnil, že otázka týkajúca sa predčasných volieb nie je aplikáciou existujúcej ústavnej úpravy, ale žiadosťou o jej jednorazové prelomenie.
Prezident by podľa Domina určite nemal vyhlásiť referendum vo vzťahu k prvej otázke v petícii. Tá sa pýta občanov na súhlas s tým, aby si parlament skrátil volebné obdobie uznesením. „Táto otázka je totiž v rozpore s najnovšou judikatúrou Ústavného súdu z rokov 2021 a 2022, ktorá sa týka možnosti rozhodovania v referende o skrátení volebného obdobia Národnej rady, respektíve o skrátení funkčného obdobia vlády,“ zdôraznil pre TASR Domin.
ÚS dospel k záveru, že výsledkom referenda má byť prijatie všeobecne záväzného pravidla správania sa, nie jednorazový „príkaz“ pre orgány verejnej moci. „Hoci Národná rada má od novelizácie ústavy z roku 2023 právomoc sama sa uzniesť na skrátení svojho volebného obdobia, toto nič nemení na aplikovateľnosti uvedenej judikatúry Ústavného súdu,“ skonštatoval docent. V opačnom prípade by podľa neho mohli občania v referende prikázať prezidentovi udeliť milosť nejakej konkrétnej osobe.
Zostávajúce dve otázky sa týkajú zrušenia tzv. doživotnej renty napríklad pre premiéra Roberta Fica (Smer-SD) a obnovenia Úradu špeciálnej prokuratúry a Národnej kriminálnej agentúry. Domin pripúšťa, že posledná otázka je formulovaná veľmi všeobecne, no nevidí rozpor s ústavou ani judikatúrou ÚS.
Bujňák pripomenul, že platný výsledok referenda vytvára pravidlo so silou ústavného zákona. „Je vylúčené, aby sa naň nazeralo iba ako na drahý prieskum verejnej mienky,“ zdôraznil pre TASR. „Z troch referendových otázok nerešpektuje judikatúru ústavného súdu prvá, týkajúca sa predčasných volieb,“ povedal Bujňák, ktorý je autorom knihy o odvolávaní politikov ľuďmi. Prvá otázka podľa neho žiada jednorazovo prelomiť ústavu a prikázať Národnej rade SR, aby si skrátila volebné obdobie uznesením. „Ústavný súd jasne povedal, že prijatie jednorazovej normy prostredníctvom referenda nesmie predstavovať prelomenie ústavy, teda suspendovanie niektorého ústavného článku,“ vyhlásil ústavný právnik. Prvá referendová otázka podľa neho preto nie je aplikáciou existujúcej ústavnej úpravy, ale žiadosťou o jej jednorazové prelomenie.
Občania dokážu podľa Bujňáka v referende schváliť takú otázku, ktorou spôsobia odvolanie parlamentu. „Referendová otázka však musí byť sformulovaná ako pravidlo, ktoré by bolo uplatniteľné na ktorúkoľvek Národnú radu,“ povedal s tým, že na odvolanie parlamentu musí byť vytvorený osobitný ústavný základ, ktorý majú napríklad v Lotyšsku a Lichtenštajnsku. „Pokiaľ ktokoľvek ako iniciátor referendovej petície naformuluje otázku neústavne, nemôže sa hnevať ani na prezidenta, ani na Ústavný súd, ale má ju sformulovať tak, aby ústavné požiadavky rešpektovala,“ uzavrel.
Prezident by podľa Domina určite nemal vyhlásiť referendum vo vzťahu k prvej otázke v petícii. Tá sa pýta občanov na súhlas s tým, aby si parlament skrátil volebné obdobie uznesením. „Táto otázka je totiž v rozpore s najnovšou judikatúrou Ústavného súdu z rokov 2021 a 2022, ktorá sa týka možnosti rozhodovania v referende o skrátení volebného obdobia Národnej rady, respektíve o skrátení funkčného obdobia vlády,“ zdôraznil pre TASR Domin.
ÚS dospel k záveru, že výsledkom referenda má byť prijatie všeobecne záväzného pravidla správania sa, nie jednorazový „príkaz“ pre orgány verejnej moci. „Hoci Národná rada má od novelizácie ústavy z roku 2023 právomoc sama sa uzniesť na skrátení svojho volebného obdobia, toto nič nemení na aplikovateľnosti uvedenej judikatúry Ústavného súdu,“ skonštatoval docent. V opačnom prípade by podľa neho mohli občania v referende prikázať prezidentovi udeliť milosť nejakej konkrétnej osobe.
Zostávajúce dve otázky sa týkajú zrušenia tzv. doživotnej renty napríklad pre premiéra Roberta Fica (Smer-SD) a obnovenia Úradu špeciálnej prokuratúry a Národnej kriminálnej agentúry. Domin pripúšťa, že posledná otázka je formulovaná veľmi všeobecne, no nevidí rozpor s ústavou ani judikatúrou ÚS.
Bujňák pripomenul, že platný výsledok referenda vytvára pravidlo so silou ústavného zákona. „Je vylúčené, aby sa naň nazeralo iba ako na drahý prieskum verejnej mienky,“ zdôraznil pre TASR. „Z troch referendových otázok nerešpektuje judikatúru ústavného súdu prvá, týkajúca sa predčasných volieb,“ povedal Bujňák, ktorý je autorom knihy o odvolávaní politikov ľuďmi. Prvá otázka podľa neho žiada jednorazovo prelomiť ústavu a prikázať Národnej rade SR, aby si skrátila volebné obdobie uznesením. „Ústavný súd jasne povedal, že prijatie jednorazovej normy prostredníctvom referenda nesmie predstavovať prelomenie ústavy, teda suspendovanie niektorého ústavného článku,“ vyhlásil ústavný právnik. Prvá referendová otázka podľa neho preto nie je aplikáciou existujúcej ústavnej úpravy, ale žiadosťou o jej jednorazové prelomenie.
Občania dokážu podľa Bujňáka v referende schváliť takú otázku, ktorou spôsobia odvolanie parlamentu. „Referendová otázka však musí byť sformulovaná ako pravidlo, ktoré by bolo uplatniteľné na ktorúkoľvek Národnú radu,“ povedal s tým, že na odvolanie parlamentu musí byť vytvorený osobitný ústavný základ, ktorý majú napríklad v Lotyšsku a Lichtenštajnsku. „Pokiaľ ktokoľvek ako iniciátor referendovej petície naformuluje otázku neústavne, nemôže sa hnevať ani na prezidenta, ani na Ústavný súd, ale má ju sformulovať tak, aby ústavné požiadavky rešpektovala,“ uzavrel.
