FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Dostupnosť vzdelávania v materinskom jazyku je podľa rezortu školstva dôležitá nielen pre zachovanie identity národnostných menšín, ale aj pre školské výsledky.
Autor TASR
Bratislava 23. októbra (TASR) - Nie každý žiak na Slovensku má prístup k vzdelávaniu v materinskom jazyku. Ukázala to najnovšia analýza Inštitútu vzdelávacej politiky (IVP), ktorá sa zamerala na dostupnosť vzdelávania v materinskom jazyku v 16 národnostne zmiešaných okresoch. Opiera sa aj o komplexné kvantitatívne údaje a poznatky z rozhovorov s viac než 40 riaditeľmi škôl a so starostami. TASR o tom informoval odbor komunikácie a marketingu Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže (MŠVVaM) SR.
„Keďže na Slovensku neexistujú školy s vyučovacím jazykom rómskym, príčiny zlej dostupnosti vzdelávania v materinskom jazyku sú v prípade rómskych žiakov zjavné. V prípade žiakov s materinským jazykom maďarským sú však príčiny rôznorodejšie. Dôležitú úlohu zohráva dopravná a geografická dostupnosť škôl, vnímaná kvalita výučby či obavy rodičov, že štúdium v maďarčine môže znížiť šance ich detí na uplatnenie,“ upozornil rezort s tým, že právo na vzdelávanie v materinskom jazyku garantuje Ústava SR aj medzinárodné záväzky.
Analýza ukazuje, že základné školy s vyučovacím jazykom maďarským sú oproti školám s vyučovacím jazykom slovenským v priemere dvakrát menšie, častejšie ich navštevujú žiaci zo sociálne znevýhodneného prostredia a majú nižší podiel kvalifikovaných učiteľov. „Tieto faktory sa odrážajú aj vo výsledkoch žiakov na národných testovaniach z matematiky, kde žiaci vyučovaní v maďarčine dosahujú v niektorých regiónoch mierne horšie výsledky, a to aj po zohľadnení rozdielov v ich socioekonomickom zázemí,“ zdôraznilo ministerstvo.
Rozdiely sa zároveň prejavujú aj v dopravnej dostupnosti. „Žiaci s maďarským materinským jazykom majú niektoré typy škôl dvakrát až trikrát ďalej než ich slovenskí rovesníci. Dopravná dostupnosť pritom závisí nielen od vzdialenosti, ale aj od kvality verejnej dopravy, možností samospráv či finančných možností samotných rodín,“ spresnilo MŠVVaM.
Rozhovory s riaditeľmi a so starostami podľa rezortu potvrdili, že dopyt po výučbe v materinskom jazyku závisí od viacerých faktorov vrátane socioekonomickej situácie, vzťahu k jazyku, ale aj vnímanej kvality škôl. Špecifickú pozornosť si podľa IVP vyžadujú rómski žiaci. „Analýza zdôrazňuje potrebu vytvárať podmienky pre využívanie rómskeho jazyka vo vyučovaní, posilniť rolu pedagogických asistentov a zabezpečiť prístup k doučovaniu,“ objasnil rezort.
IVP navrhuje napríklad podporu rozširovania alebo spájania škôl, posilnenie bilingválnych programov, zlepšenie kvality výučby slovenského jazyka na školách s vyučovacím jazykom maďarským či rozšírenie možností dopravy pre žiakov dochádzajúcich do vzdialenejších škôl.
Dostupnosť vzdelávania v materinskom jazyku je podľa rezortu školstva dôležitá nielen pre zachovanie identity národnostných menšín, ale aj pre školské výsledky. „Každé dieťa by malo mať možnosť vzdelávať sa v jazyku, v ktorom myslí a cíti. Právo na vzdelanie v materinskom jazyku nie je len otázkou identity, ale aj rovnosti šancí,“ podotkol minister školstva Tomáš Drucker (Hlas-SD).
„Keďže na Slovensku neexistujú školy s vyučovacím jazykom rómskym, príčiny zlej dostupnosti vzdelávania v materinskom jazyku sú v prípade rómskych žiakov zjavné. V prípade žiakov s materinským jazykom maďarským sú však príčiny rôznorodejšie. Dôležitú úlohu zohráva dopravná a geografická dostupnosť škôl, vnímaná kvalita výučby či obavy rodičov, že štúdium v maďarčine môže znížiť šance ich detí na uplatnenie,“ upozornil rezort s tým, že právo na vzdelávanie v materinskom jazyku garantuje Ústava SR aj medzinárodné záväzky.
Analýza ukazuje, že základné školy s vyučovacím jazykom maďarským sú oproti školám s vyučovacím jazykom slovenským v priemere dvakrát menšie, častejšie ich navštevujú žiaci zo sociálne znevýhodneného prostredia a majú nižší podiel kvalifikovaných učiteľov. „Tieto faktory sa odrážajú aj vo výsledkoch žiakov na národných testovaniach z matematiky, kde žiaci vyučovaní v maďarčine dosahujú v niektorých regiónoch mierne horšie výsledky, a to aj po zohľadnení rozdielov v ich socioekonomickom zázemí,“ zdôraznilo ministerstvo.
Rozdiely sa zároveň prejavujú aj v dopravnej dostupnosti. „Žiaci s maďarským materinským jazykom majú niektoré typy škôl dvakrát až trikrát ďalej než ich slovenskí rovesníci. Dopravná dostupnosť pritom závisí nielen od vzdialenosti, ale aj od kvality verejnej dopravy, možností samospráv či finančných možností samotných rodín,“ spresnilo MŠVVaM.
Rozhovory s riaditeľmi a so starostami podľa rezortu potvrdili, že dopyt po výučbe v materinskom jazyku závisí od viacerých faktorov vrátane socioekonomickej situácie, vzťahu k jazyku, ale aj vnímanej kvality škôl. Špecifickú pozornosť si podľa IVP vyžadujú rómski žiaci. „Analýza zdôrazňuje potrebu vytvárať podmienky pre využívanie rómskeho jazyka vo vyučovaní, posilniť rolu pedagogických asistentov a zabezpečiť prístup k doučovaniu,“ objasnil rezort.
IVP navrhuje napríklad podporu rozširovania alebo spájania škôl, posilnenie bilingválnych programov, zlepšenie kvality výučby slovenského jazyka na školách s vyučovacím jazykom maďarským či rozšírenie možností dopravy pre žiakov dochádzajúcich do vzdialenejších škôl.
Dostupnosť vzdelávania v materinskom jazyku je podľa rezortu školstva dôležitá nielen pre zachovanie identity národnostných menšín, ale aj pre školské výsledky. „Každé dieťa by malo mať možnosť vzdelávať sa v jazyku, v ktorom myslí a cíti. Právo na vzdelanie v materinskom jazyku nie je len otázkou identity, ale aj rovnosti šancí,“ podotkol minister školstva Tomáš Drucker (Hlas-SD).
