FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Do budúcna sa chce rezort podľa Druckera zamerať aj na to, aby nebol potrebný vysokoškolský titul za každú cenu.
Autor TASR
Bratislava 2. januára (TASR) - Rezort školstva plánuje v spolupráci so samosprávami, združeniami základných škôl, ako aj súkromnými, cirkevnými a národnostnými školami diskutovať o nastavení pravidiel pri optimalizácii siete škôl. V koncoročnom rozhovore to pre TASR uviedol minister školstva Tomáš Drucker (Hlas-SD) s tým, že cieľom je zabezpečiť kvalitu, no zároveň aj dostupnosť škôl. Pripravený je debatovať aj o ukazovateľoch v oblasti kvality.
„Ak by sme mali vysokú školu v každej jednej obci, vieme, že taká vysoká škola by nemohla fungovať. Podobné je to s nemocnicami aj s inými verejnými službami,“ podotkol Drucker. Zároveň vysvetlil, že pri základných školách platí princíp, že tam, kde sa to dá, má byť škola čo najbližšie k dieťaťu, k miestu, kde býva. „To je legitímne. Problém však je, že na Slovensku máme stovky veľmi malých základných škôl, kde sú triedy so štyrmi alebo piatimi deťmi“ doplnil.
Minister zároveň upozornil, že napríklad pri testovaní 15-ročných žiakov v matematike dosahujú deti z takýchto malých škôl o 33 percent horšie výsledky ako ich rovesníci, ktorí navštevujú školy nad 250 žiakov. Dôvodom je podľa neho nedostatok učiteľov v menších školách, absencia predmetovej špecializácie, výmeny skúseností, chýba prirodzená konkurencia a rozvojové impulzy. „V konečnom dôsledku to ide proti samotným deťom. Práve preto je hľadanie rovnováhy medzi dostupnosťou a kvalitou jednou z najväčších výziev,“ dodal.
Ako pripomenul, v strednom školstve už rezort pristúpil k prvej optimalizácii. „Nie s cieľom školy rušiť, ale spájať ich do robustnejších a pevnejších celkov, aby sa stali súčasťou väčších škôl,“ uviedol. Za problém považuje aj nadmernú rozdrobenosť študijných odborov. Podľa neho sa ukázalo, že až 80 percent odborov v strednom školstve navštevovali len dve percentá študentov, na ktoré boli viazané materiálno-technické vybavenia aj učitelia. Na druhej strane podľa neho chýbajú absolventi v technických smeroch a ďalších perspektívnych oblastiach, ktoré sú žiadané na trhu práce.
Do budúcna sa chce rezort podľa Druckera zamerať aj na to, aby nebol potrebný vysokoškolský titul za každú cenu. Súčasťou zmien sú preto aj tzv. mikroosvedčenia či zavedený systém celoživotného vzdelávania. Je totiž podľa neho jasné, že jedno vzdelanie, aj vysokoškolské, pravdepodobne nebude stačiť na celý život, najmä vzhľadom na rozvoj umelej inteligencie, robotiky a podobne.
„Ak by sme mali vysokú školu v každej jednej obci, vieme, že taká vysoká škola by nemohla fungovať. Podobné je to s nemocnicami aj s inými verejnými službami,“ podotkol Drucker. Zároveň vysvetlil, že pri základných školách platí princíp, že tam, kde sa to dá, má byť škola čo najbližšie k dieťaťu, k miestu, kde býva. „To je legitímne. Problém však je, že na Slovensku máme stovky veľmi malých základných škôl, kde sú triedy so štyrmi alebo piatimi deťmi“ doplnil.
Minister zároveň upozornil, že napríklad pri testovaní 15-ročných žiakov v matematike dosahujú deti z takýchto malých škôl o 33 percent horšie výsledky ako ich rovesníci, ktorí navštevujú školy nad 250 žiakov. Dôvodom je podľa neho nedostatok učiteľov v menších školách, absencia predmetovej špecializácie, výmeny skúseností, chýba prirodzená konkurencia a rozvojové impulzy. „V konečnom dôsledku to ide proti samotným deťom. Práve preto je hľadanie rovnováhy medzi dostupnosťou a kvalitou jednou z najväčších výziev,“ dodal.
Ako pripomenul, v strednom školstve už rezort pristúpil k prvej optimalizácii. „Nie s cieľom školy rušiť, ale spájať ich do robustnejších a pevnejších celkov, aby sa stali súčasťou väčších škôl,“ uviedol. Za problém považuje aj nadmernú rozdrobenosť študijných odborov. Podľa neho sa ukázalo, že až 80 percent odborov v strednom školstve navštevovali len dve percentá študentov, na ktoré boli viazané materiálno-technické vybavenia aj učitelia. Na druhej strane podľa neho chýbajú absolventi v technických smeroch a ďalších perspektívnych oblastiach, ktoré sú žiadané na trhu práce.
Do budúcna sa chce rezort podľa Druckera zamerať aj na to, aby nebol potrebný vysokoškolský titul za každú cenu. Súčasťou zmien sú preto aj tzv. mikroosvedčenia či zavedený systém celoživotného vzdelávania. Je totiž podľa neho jasné, že jedno vzdelanie, aj vysokoškolské, pravdepodobne nebude stačiť na celý život, najmä vzhľadom na rozvoj umelej inteligencie, robotiky a podobne.
