Bratislava 21. februára (TASR) - Pôvod a funkcie druhej najväčšej sudánskej mešity skúmali v januári a februári členovia Slovenskej archeologickej misie v Sudáne (SAMS). Podľa hovorkyne Slovenskej akadémie vied (SAV) Kataríny Gálikovej chcú spracovanými výsledkami upriamiť pozornosť odborníkov a sponzorov na jej konzerváciu alebo rekonštrukciu.

Doplnila, že orientalisti a archeológovia zo SAV, spoločne s odborníkmi zo Slovenskej technickej univerzity, skúmali mešitu v lokalite Duwejm Wad Hadž. "Na základe doterajšieho výskumu sa zdá, že mešita bola akousi sudánskou obdobou al-Azharu - islamskej univerzity a náboženskej autority v egyptskej Káhire. Vyučoval sa v nej islam, ktorý sa v Sudáne šíril od 14. storočia," vysvetlil Jozef Hudec z Ústavu orientalistiky SAV s tým, že miestne záznamy kladú vznik tejto sakrálnej stavby do 17. až 18. storočia.

Podľa slovenských archeológov mohla stará mešita okrem výučby a šírenia viery slúžiť aj pútnikom zo západnej a strednej Afriky – hadžiom – na ceste do Mekky. Okrem archeologických činností výskumníci uskutočnili pedologický výskum, rozbor keramiky a nepálených tehál. Zamerali sa aj na geoinformatické spracovanie dát a odobrali vzorky na dendrologické, rádiokarbónové a petrologické analýzy. "Dúfame, že nám vzorky pomôžu osvetliť historickú hádanku stavby, pretože na základe ukončeného výskumu má viacero vývojových fáz," uviedol Branislav Kovár z Archeologického ústavu SAV.

Členovia misie podporili v Sudáne aj marginalizované komunity. "Materiálnu a finančnú pomoc v hodnote takmer 200.000 sudánskych libier (zhruba 10 mesačných platov miestneho úradníka) poskytli kresťanskej komunite v meste Karíma, juhosudánskym utečencom a Inštitútu kontinuálneho vzdelávania v Chartúme," dodala hovorkyňa SAV.

Výskum v sudánskej lokalite je financovaný grantom Agentúry na podporu výskumu a vývoja, projekt podporila aj nadácia Gedíd Aigyptos.