Pred sedemdesiatimi rokmi obetovali na Dukle životy tisícky československých a sovietskych vojakov. Teraz.sk prináša fotografie kontroverznej sochy, ktorú tam dnes odhalia, aj archívne materiály.
Autor Teraz.sk
Bratislava 6. októbra (Teraz.sk) – Pred sedemdesiatimi rokmi obetovali tisícky vojakov Červenej armády, aj 1. československého armádneho zboru životy v najväčšej a najkrvavejšej bitke línie východného frontu, ktorá súvisela s územím Slovenska. Dnes o deviatej ráno si ju pri Pamätníku československej armády na Dukle uctí aj slovenský prezident Andrej Kiska.
Pri tej príležitosti bude odhalená aj kópia pôvodnej sochy salutujúceho československého vojaka z roku 1949 z dielne sochára Jana Adolfa Vítka. Teraz.sk vám ponúka fotografie, ale aj kópie dobových materiálov, ktoré pohnutú históriu sochy na predpolí pamätníka dokumentujú.
Zmeny a výmeny na pamätníku
Socha československého vojaka na predpolí pamätníka, ktorý salutuje na znak úcty k viac ako piatim stovkám čs. vojakov, ktorí ležia pochovaní na priľahlom cintoríne, totiž už v päťdesiatych rokoch minulého storočia prestala politicky vyhovovať. Hľadal sa model, ktorý by viac zvýraznil význam československo – sovietskeho priateľstva v bojoch o Duklu. Salutujúceho vojaka nahradilo súsošie Josefa Malejovského, na ktorom už hral kľúčovú úlohu sovietsky vojak, jeho súčasťou však ešte bolo aj vyobrazenie československého vojaka.
Napokon, v roku 1964, vymenilo Malejovského dielo súsošie Žalujem sochára Jána Kulicha, na ktorom sa zronená matka opiera o sovietskeho vojaka. Element československej armády sa tak z pamätníka venovaného československým vojakom úplne vytratil. Zároveň bol na pamätníku starý československý štátny znak nahradený novým, ktorý vyjadroval charakter štátneho režimu pod vedením komunistickej strany.
Polemiky
Napriek dobovej objednávke je Kulichovo súsošie Žalujem impozantné. Rozhodnutie Vojenského historického ústavu (VHÚ) premiestniť ho do priľahlej vyhliadkovej veže na Dukle a nahradiť ho kópiou pôvodnej sochy preto vyvolalo polemiky o tom, či má takéto presúvanie monumentov po rokoch zmysel. A či v čase konfliktu na Ukrajine nejde opäť o politicky motivovanú hru s cieľom znížiť úlohu sovietskych vojakov v operácii.
"Ak si niekto myslí, že sanácia pamätníka s priľahlým vojnovým cintorínom a jeho navrátenie do pôvodného stavu sa zrealizuje za niekoľko dní, či mesiacov, hlboko sa mýli. Na vyhotovení vernej kópie sochy československého vojaka pracujeme už vyše roka. Sme zodpovední za tento pamätník a jeho navrátenie do pôvodného stavu realizujeme postupne od roku 2011. Vnímame to aj ako zadosťučinenie našim otcom a starým otcom, ktorí bojovali po boku armád protihitlerovskej koalície na všetkých bojiskách druhej svetovej vojny, pod bojovou zástavou so štátnym znakom s dvojkrížom, ktorý mal lev s korunou na hrudi," reagoval pre Teraz. sk riaditeľ VHÚ Miloslav Čaplovič.
"Pamätník čs. armády s vojnovým cintorínom na Dukle, dielo Ing. arch. Josefa Grusa, postupne vraciame do pôvodného stavu, tak, ako vyzeral pri jeho odhalení 4. októbra 1949. Ďalšou etapou rekonštrukcie Pamätníka čs. armády do jeho pôvodného vzhľadu z roku 1949 je osadenie sochy čs. vojaka, ktorý vzdáva na poctu zbraň svojim mŕtvym spolubojovníkom, dielo sochára Jana Vítka," vysvetlil Čaplovič.
"Keďže pôvodná socha, bola bývalým režimom v 50. rokoch 20. storočia zničená, pristúpili sme k realizácii vyhotovenia jej vernej kópie. Vychádzali sme pritom z archívnych dokumentov a dobových fotografií," dodal riaditeľ VHÚ.
Zaujímavosťou je, že aj samotný sochár Vítek najprv dôkladne študoval podklady, až potom sa dal do realizácie sochy. Aby bola čo najrealistickejšia, vyžiadal si ako vzor kompletnú výstroj vtedajšieho československého vojaka.
Pri tej príležitosti bude odhalená aj kópia pôvodnej sochy salutujúceho československého vojaka z roku 1949 z dielne sochára Jana Adolfa Vítka. Teraz.sk vám ponúka fotografie, ale aj kópie dobových materiálov, ktoré pohnutú históriu sochy na predpolí pamätníka dokumentujú.
Zmeny a výmeny na pamätníku
Socha československého vojaka na predpolí pamätníka, ktorý salutuje na znak úcty k viac ako piatim stovkám čs. vojakov, ktorí ležia pochovaní na priľahlom cintoríne, totiž už v päťdesiatych rokoch minulého storočia prestala politicky vyhovovať. Hľadal sa model, ktorý by viac zvýraznil význam československo – sovietskeho priateľstva v bojoch o Duklu. Salutujúceho vojaka nahradilo súsošie Josefa Malejovského, na ktorom už hral kľúčovú úlohu sovietsky vojak, jeho súčasťou však ešte bolo aj vyobrazenie československého vojaka.
Napokon, v roku 1964, vymenilo Malejovského dielo súsošie Žalujem sochára Jána Kulicha, na ktorom sa zronená matka opiera o sovietskeho vojaka. Element československej armády sa tak z pamätníka venovaného československým vojakom úplne vytratil. Zároveň bol na pamätníku starý československý štátny znak nahradený novým, ktorý vyjadroval charakter štátneho režimu pod vedením komunistickej strany.
Polemiky
Napriek dobovej objednávke je Kulichovo súsošie Žalujem impozantné. Rozhodnutie Vojenského historického ústavu (VHÚ) premiestniť ho do priľahlej vyhliadkovej veže na Dukle a nahradiť ho kópiou pôvodnej sochy preto vyvolalo polemiky o tom, či má takéto presúvanie monumentov po rokoch zmysel. A či v čase konfliktu na Ukrajine nejde opäť o politicky motivovanú hru s cieľom znížiť úlohu sovietskych vojakov v operácii.
"Ak si niekto myslí, že sanácia pamätníka s priľahlým vojnovým cintorínom a jeho navrátenie do pôvodného stavu sa zrealizuje za niekoľko dní, či mesiacov, hlboko sa mýli. Na vyhotovení vernej kópie sochy československého vojaka pracujeme už vyše roka. Sme zodpovední za tento pamätník a jeho navrátenie do pôvodného stavu realizujeme postupne od roku 2011. Vnímame to aj ako zadosťučinenie našim otcom a starým otcom, ktorí bojovali po boku armád protihitlerovskej koalície na všetkých bojiskách druhej svetovej vojny, pod bojovou zástavou so štátnym znakom s dvojkrížom, ktorý mal lev s korunou na hrudi," reagoval pre Teraz. sk riaditeľ VHÚ Miloslav Čaplovič.
"Pamätník čs. armády s vojnovým cintorínom na Dukle, dielo Ing. arch. Josefa Grusa, postupne vraciame do pôvodného stavu, tak, ako vyzeral pri jeho odhalení 4. októbra 1949. Ďalšou etapou rekonštrukcie Pamätníka čs. armády do jeho pôvodného vzhľadu z roku 1949 je osadenie sochy čs. vojaka, ktorý vzdáva na poctu zbraň svojim mŕtvym spolubojovníkom, dielo sochára Jana Vítka," vysvetlil Čaplovič.
"Keďže pôvodná socha, bola bývalým režimom v 50. rokoch 20. storočia zničená, pristúpili sme k realizácii vyhotovenia jej vernej kópie. Vychádzali sme pritom z archívnych dokumentov a dobových fotografií," dodal riaditeľ VHÚ.
Zaujímavosťou je, že aj samotný sochár Vítek najprv dôkladne študoval podklady, až potom sa dal do realizácie sochy. Aby bola čo najrealistickejšia, vyžiadal si ako vzor kompletnú výstroj vtedajšieho československého vojaka.