< sekcia Slovensko

Dzurinda má dnes 60:Tento mesiac sa pokúsim o veteránsky rekord v behu

Mikuláš Dzurinda je celý život bežcom na dlhé trate. Foto: Archív M.Dzurindu
Zakladateľ a prvý predseda strany Mikuláš Dzurinda a jeho SDKÚ ako plynul čas. Foto: TASR

Bývalý dvojnásobný slovenský premiér priznáva, že keby nemal doma rodný list, ani sa mu nechce veriť, že už má 60 rokov. V športe, ani v politike však kvôli tomu končiť nemieni.

Spišský Štvrtok/Bratislava 4. februára (TASR) – Politik, dvojnásobný predseda vlády SR (1998, 2002), dvojnásobný minister, poslanec Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR), bývalý predseda politických strán Slovenská demokratická koalícia (SDK), Slovenská demokratická a kresťanská únia (SDKÚ) a Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana (SDKÚ-DS) Ing. Mikuláš Dzurinda, CSc. sa dnes dožíva životného jubilea 60 rokov.

"Je to len číslo, až mi to príde zvláštne, keď mi všetci gratulujú. Keby som doma nemal vysvedčenia a rodný list, ani sa mi nechce veriť, že už mám šesťdesiat rokov," povedal pre Teraz.sk.

A ako toto okrúhle jubileum oslávi? "Mám svoje rituály. Pôjdem si zabehať do prírody, zastavím sa v kostole na modlitbičku. A cez víkend to oslávim ako každý Slovák, v úzkom kruhu rodiny a priateľov," povedal Dzurinda.

M.Dzurinda
Foto: TASR/Michal Svitok


Čo by si želel do nasledujúcej dekády svojho života? "Mám svoje túžby a predsavzatia. Aby som si uchoval optimistickú myseľ a aby som vedel rozoznávať dobré od zlého. Aby som dokázal byť v politike užitočný pre ľudí, či už v zahraničnej, alebo slovenskej," poznamenal.

Ciele si kladie aj v športovej oblasti. "Chcem sa zapísať do listiny slovenských atletických veteránskych rekordérov. Dvadsiateho prvého februára sa pokúsim o rekord v behu na 1500 metrov v hale," prezradil.

Dzurinda v začiatkoch politickej kariéry.
Foto: Archív M.Dzurindu


Dzurinda pre TASR

Na zlepšenie svojho imidžu hovorí, že z politiky sa cieľavedome stiahol. No v politike neplánuje aj tak skončiť. "Čo je to koniec v politike? Cítim sa dobre. Politika ma baví. Téma konca v politike mi nenapadla".



Za dvadsaťpäť rokov aktívneho účinkovania v politike prischlo M. Dzurindovi niekoľko prívlastkov. Zľudoveli Miki, Mikipremiér, Cyklista, Maratónec, Dzurošík, Modrofúz..., mnohé vychádzali z jeho dlhoročných záľub (vytrvalostný beh, cyklistika, stolný tenis, futbal a i.), ktorých sa nemienil vzdať ani príchodom do vysokej politiky. V novembri 2001 zabehol napríklad slávny Newyorský maratón (dobehol na 4055. mieste) v Spojených štátoch amerických (USA). V politických kruhoch to však nie je nič nezvyčajné, behávajú aj iní. "Najviac si spomínam na zosnulého prezidenta a premiéra Slovinska Janeza Drnovšeka. S tým som si zabehal aj pri Potomacu v americkom Washingtone. Veľmi silný bežec je bývalý dlhoročný premiér Dánska a neskôr generálny tajomník NATO Anders Fogh Rasmussen. Potom je ešte veľa takých polorekreačných bežcov – napríklad Tony Blair, Kofi Annan, Donald Tusk". Od bývalého amerického prezidenta Georga Busha jr. dostal pri poslednej návšteve Bieleho domu v marci 2006 maratónky so slovenskou a americkou vlajkou na jazyku topánok a tepláky. Na margo vtedy jeho zlomenej nohy Bush jr. zažartoval, že teraz by bol dobrý čas ísť si s ním zabehať. "Človek si musí povedať, čo je pre jeho život prioritné. Viete, čo to je vydržať osem rokov premiérsky cirkus? Ak som vydržal v sviežom duševnom zdraví, tak predovšetkým vďaka tomu, že som sa nikdy nevzdal obľúbenej pohybovej činnosti".



Životná dráha Mikuláša Dzurindu



Mikuláš Dzurinda sa narodil 4. februára 1955 v Spišskom Štvrtku, okres Levoča. Vysokoškolské vzdelanie získal v rokoch 1974-1979 na Fakulte ekonomiky dopravy Vysokej školy dopravy a spojov (VŠDS) v Žiline. V roku 1988 tam ukončil i externú vedeckú ašpirantúru a získal titul kandidáta vied. V rokoch 1979-1988 bol ekonomickým analytikom vo Výskumnom ústave dopravnom v Žiline, v rokoch 1988-1990 riaditeľom pre informačné technológie na oblastnom riaditeľstve Československých štátnych dráh v Bratislave.

Zakladateľ a prvý predseda strany Mikuláš Dzurinda a jeho SDKÚ ako plynul čas.
Foto: TASR


Do politiky vstupoval M. Dzurinda v roku 1990. Bol jedným zo zakladajúcich členov Kresťanskodemokratického hnutia (KDH, zakladal pri ňom klub a zväz dopravy, v rokoch 1993-1998 bol podpredsedom pre ekonomiku, v roku 1996 neúspešne kandidoval na post predsedu KDH proti Jánovi Čarnogurskému). Problematická politická situácia po roku 1994 viedla k pozastaveniu integrácie Slovenska do euroatlantických štruktúr. Päť opozičných strán (KDH, DS, Strana zelených, Demokratická únia a Sociálnodemokratická strana Slovenska) vytvorilo SDK. Dzurinda bol od 1. októbra 1997 jej hovorcom. Vtedajšia vládna koalícia pod vedením Hnutia za demokratické Slovensko (HZDS) prijala v NR SR v roku 1997 zákon, ktorý neumožňoval vo voľbách kandidovať koalíciám.

Preto sa SDK pretransformovala z koalície na politickú stranu a na ustanovujúcom kongrese 4. júla 1998 zvolili M. Dzurindu za jej predsedu. Snažil sa o faktické zlúčenie piatich zakladajúcich strán do jednej, keď sa mu to nepodarilo, v januári 2000 avizoval vznik nového politického subjektu - SDKÚ. Dňa 14. februára 2000 vystúpil z KDH. Na ustanovujúcom kongrese SDKÚ 18. novembra 2000 ho zvolili za predsedu tohto politického subjektu. SDKÚ sa v januári 2006 spojila s DS a nová strana dostala názov SDKÚ-DS. Dzurinda zostal jeho predsedom.

Zakladateľ a prvý predseda strany Mikuláš Dzurinda a jeho SDKÚ ako plynul čas.
Foto: TASR


Po voľbách v roku 1991 sa stal Mikuláš Dzurinda námestníkom ministra dopravy a pôšt SR pre ekonomiku (1991-1992). V roku 1992 bol zvolený za poslanca Slovenskej národnej rady (SNR - člen výboru pre rozpočet a financie), od marca do októbra 1994 bol vo vláde Jozefa Moravčíka ministrom dopravy, pôšt a verejných prác SR. Po parlamentných voľbách na jeseň 1994 sa vrátil do opozície ako poslanec parlamentu (člen výboru pre financie, rozpočet a menu). Od 30. októbra 1998 do 15. októbra 2002 bol Dzurinda prvý raz predsedom vlády SR. V tomto období bol dvakrát poverený výkonom niektorých právomocí prezidenta SR (október 1998 až máj 1999 SR bez prezidenta a júl 2000 pre chorobu prezidenta SR Rudolfa Schustera). 

Zakladateľ a prvý predseda strany Mikuláš Dzurinda a jeho SDKÚ ako plynul čas.
Foto: TASR


Po parlamentných voľbách 2002 sa stal Dzurinda po druhý raz predsedom vlády SR (30. október 2002 až 4. júl 2006). Vo februári 2006 na protest proti nepredloženiu a neschváleniu zmluvy vo výhrade vo svedomí medzi SR a Vatikánom odišlo z vlády KDH. Po predčasných parlamentných voľbách 2006 sa M. Dzurinda vrátil do NR SR ako opozičný poslanec (2006-2010). Po obvineniach z netransparentného financovania SDKÚ-DS vo februári 2010 oznámil, že nebude kandidovať do NR SR. Zostal však predsedom SDKÚ-DS. Po júnových voľbách v roku 2010 sa stal ministrom zahraničných vecí SR vo vláde Ivety Radičovej (2010-2012, v októbri 2011 vláda pre neschválenie európskeho finančného stabilizačného mechanizmu tzv. eurovalu v NR SR padla). V marci 2012 sa konali ďalšie predčasné voľby do parlamentu. Po nich sa Mikuláš Dzurinda stal poslancom NR SR za SDKÚ-DS.

Zakladateľ a prvý predseda strany Mikuláš Dzurinda a jeho SDKÚ ako plynul čas.
Foto: TASR


Pred zatiaľ ostatnými parlamentnými voľbami v marci 2012 výrazne klesali preferencie SDKÚ-DS. Vo voľbách získala strana M. Dzurindu 6,09 percenta hlasov. Po nich oznámil, že na májovom kongrese sa nebude uchádzať o post predsedu SDKÚ-DS, zostane radovým členom a poslancom NR SR. Dňa 4. júna 2014 oznámil, že pre nenaplnené ambície strany vystupuje z SDKÚ-DS. V súčasnosti je M. Dzurinda nezaradeným poslancom NR SR (členom zahraničného výboru a Stálej delegácie NR SR v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy).

Mikuláš Dzurinda prednášal na amerických a európskych univerzitách, na významných odborných a verejných fórach. V roku 2002 mu vyšla kniha s názvom Kde je vôľa, tam je cesta. V roku 2003 mu žilinská univerzita udelila čestný titul Doctor honoris causa. V roku 2004 ho v španielskom Madride na stretnutí lídrov Kresťansko-demokratickej internacionály (CDI) zvolili za viceprezidenta CDI. V decembri 2013 bol zvolený za prezidenta Centra pre európske štúdiá, think tanku Európskej ľudovej strany. V máji 2014 mu vo Viedni udelili Veľkú cenu Leopolda Kunschaka.

Mikuláš Dzurinda je ženatý a s manželkou Evou a má dve deti.