Bratislava 27. augusta (TASR) - Školský rok 2026/2027 bude jedným z najdôležitejších transformačných rokov slovenského školstva za posledné obdobie. Pre TASR to skonštatovala prezidentka Združenia základných škôl Slovenska (ZZŠS) Eva Horníková. Za najväčšie výzvy považuje zavádzanie nového kurikula, nedostatok ľudí v školstve, financovanie, umelú inteligenciu (AI) a digitálnu transformáciu, bezpečné školské prostredie a duševné zdravie detí či rastúce očakávania voči škole.

„Zmeny, o ktorých sme niekoľko rokov diskutovali a ktoré časť škôl postupne overovala v praxi, sa od septembra dostávajú do všetkých základných škôl. Preto už nebude hlavnou otázkou, či reformu chceme, ale ako kvalitne ju dokážeme preniesť do každodenného života školy a predovšetkým do vyučovania,“ uviedla Horníková. Za veľkú výhodu považuje, že s novým vzdelávacím programom má už takmer polovica škôl skúsenosť. „Máme školy dobrej praxe, skúsených riaditeľov, učiteľov aj koordinátorov, od ktorých sa môžu ostatní učiť,“ podotkla.

Zároveň však poukázala na to, že školy vstupujú do reformy z veľmi rozdielnych východiskových podmienok. Najväčšie riziko preto nevidí v otvorenom odpore voči reforme. Oveľa väčším rizikom by podľa nej bolo formálne zavedenie reformy - prepísanie školského vzdelávacieho programu bez toho, aby sa zmenilo to podstatné, a to spôsob učenia, spolupráca učiteľov, hodnotenie žiakov a kultúra školy.

Reforma totiž nie je nový dokument v riaditeľni, ale je to riadená zmena celej školy. A práve tu bude podľa nej mimoriadne dôležitá úloha riaditeľov. Musia dokázať vytvoriť spoločnú víziu, nastaviť priority, vytvoriť funkčné tímy a dať učiteľom priestor na spoluprácu, vzdelávanie, skúšanie nových postupov, ale aj na chybu a následnú reflexiu. Preto opakovane zdôrazňuje, že prvé roky reformy musia byť predovšetkým obdobím podpory, nie kontroly.

Za druhú veľkú výzvu označila nedostatok kvalifikovaných učiteľov, psychológov, špeciálnych a sociálnych pedagógov či ďalších odborných zamestnancov. Problém sa pritom netýka iba pedagogických profesií. „Čoraz výraznejšie ho vidíme aj pri nepedagogických zamestnancoch - napríklad v školských jedálňach, kde máme problém nájsť kuchárov a pomocný personál. Bez ľudí nemôžeme od škôl očakávať ďalšie a ďalšie nové úlohy,“ poukázala Horníková.

S tým priamo súvisí financovanie. Každá reforma môže byť podľa nej úspešná iba vtedy, keď za ňou stoja primerané ľudské a finančné zdroje. „Ak od školy očakávame kvalitnejšie vzdelávanie, inklúziu, podporné tímy, bezpečné prostredie, digitalizáciu či nové formy práce, musíme vytvoriť podmienky, aby ich škola mohla reálne zabezpečiť,“ vysvetlila s tým, že stabilné a predvídateľné financovanie preto považuje za jednu zo základných podmienok úspechu.

Za veľkú tému školského roka označila aj AI a digitálnu transformáciu. Poznamenala, že deti, ktoré v súčasnosti prichádzajú do škôl, vyrastajú v úplne inom informačnom prostredí ako predchádzajúce generácie. Sociálne siete, množstvo informácií a AI sú prirodzenou súčasťou ich života. „Škola ich od technológií nemôže izolovať. Musí ich naučiť pracovať s nimi bezpečne, kriticky, eticky a tvorivo. AI preto nevnímam iba ako ďalší nástroj, ktorý pribudne do tried. Mení spôsob, akým pristupujeme k informáciám, učeniu aj poznaniu,“ skonštatovala. Dôležité je podľa nej rozvíjať kritické myslenie, schopnosť overovať zdroje, argumentovať, riešiť problémy a rozlišovať medzi informáciou a skutočným porozumením. Aj preto považuje za dôležité, že na Slovensku už existuje prvý Etický kódex využívania umelej inteligencie v školstve. „Teraz ho potrebujeme dostať do reálneho života škôl,“ povedala.

Ďalšou prioritou bude podľa Horníkovej bezpečné školské prostredie a duševné zdravie detí. Školy čelia rastúcemu množstvu situácií, ktoré presahujú samotné vyučovanie - problémom vo vzťahoch, násiliu, kyberšikane, psychickým ťažkostiam detí či rizikovému správaniu. „Technické bezpečnostné opatrenia môžu pomáhať, ale samy osebe bezpečnú školu nevytvoria. Škola nemá byť väzením. Bezpečie vzniká predovšetkým cez vzťahy, prevenciu, dôveru, dostupnú odbornú pomoc a schopnosť včas zachytiť problém,“ skonštatovala Horníková.

Za jednu z výziev považuje aj rastúce očakávania voči škole. Od škôl sa v súčasnosti podľa nej očakáva nielen vzdelávanie, ale aj riešenie sociálnych problémov, duševného zdravia, inklúzie, bezpečnosti, digitalizácie, AI či záškoláctva. „Mnohé z týchto úloh sú oprávnené, ale musíme si dávať pozor, aby sme na školu neprenášali problémy celej spoločnosti bez toho, aby sme jej poskytli potrebných odborníkov, kompetencie a zdroje,“ apelovala s tým, že napriek týmto rizikám vstupuje do nového školského roka s dôverou. „Slovenské školstvo sa podľa mňa posúva správnym smerom. Potrebujeme však stabilitu a kontinuitu. Školstvo nemôže každých niekoľko rokov začínať odznova podľa toho, kto práve riadi rezort,“ dodala Horníková pre TASR.