Bratislava 11. septembra (TASR) - Na Filmovom chodníku slávy pred Divadlom P. O. Hviezdoslava v Bratislave pribudla vo štvrtok (10. 9.) pamätná dlaždica s menom Emila Horvátha. „Divadlo Pavla Országha Hviezdoslava je pre mňa tým správnym miestom - bolo tretie v mojom živote. Prišiel som sem po pätnástich rokoch hereckej praxe,“ uviedol ocenený herec, režisér a pedagóg. Stal sa tak šestnástou osobnosťou, ktorej sa dostalo tejto pocty. Zaradil sa medzi legendy ako Ladislav Chudík, Emília Vášáryová, Milan Lasica, Július Satinský, Juraj Kukura či Milan Kňažko.

Emil Horváth v príhovore priznal, že v divadle na Laurinskej ulici, ktoré bolo dlhé roky sídlom Činohry Slovenského národného divadla (SND), kam sa ako študent chodil pozerať z hľadiska a zo schodov na osobnosti, ktoré neskôr zažil ako divadelných kolegov, prežil najkrajšie roky. Počas nich dostal veľké príležitosti.

„Prišiel som do úžasného kolektívu a v tejto profesii je nesmierne dôležité prajné prostredie. Tvrdím, že umelec nemôže tvoriť v strese, musí byť slobodný. Na to som bol zvyknutý už z domu, keďže aj môj otecko bol herec,“ povedal Horváth s tým, že dobré divadelné zázemie a prajné prostredie si preto zariadil aj v domácnosti. „Oženil som sa so svojou spolužiačkou z VŠMU, dlhoročnou partnerkou a herečkou Vierkou Horváthovou-Richterovou. Dnes tu síce nie je, pretože ju bolí koleno, ale viem, že je v duchu so mnou. Na tom, že som sa stal ‚dlhovekým hercom‘, má svoj leví podiel, za čo sa jej chcem veľmi pekne poďakovať,“ vyznal sa ocenený Emil Horváth.

Foto: TASR - Dano Veselský

Herecké povolanie je podľa jeho slov veľmi zvláštne. „Môže byť profesiou, koníčkom, ale aj akousi povolenou drogou, čo je presne môj prípad,“ podotkol herec, ktorý má dodnes divadelné sny. „Zobudím sa v nich, idem na javisko a neovládam text, alebo sa v sne dostanem do konfliktu s režisérom. Človek vlastne hrá neustále a nachádza sa v jednom nekončiacom kolobehu,“ tvrdí Emil Horváth. „Aj okolo osemdesiatky nad tým človek stále uvažuje, no niekedy si musí povedať: umy sa v studenej vode, stačilo. Pýtate sa, či ešte príde ponuka, a keď príde, či ju dostatočne naplníte, či zaujmete a budete mať úspech,“ vysvetlil s tým, že aj v hereckom povolaní závisí nesmierne veľa od šťastia. „A ja zisťujem, že som ho mal v úžasnej miere - najmä pokiaľ ide o to, s akými ľuďmi som sa stretol a či som bol v správnom čase na správnom mieste,“ dodal.

Za myšlienkou Filmového chodníka slávy stojí Mária Reháková. Projekt vznikol s cieľom vzdať hold významným slovenským filmovým a divadelným umelcom a tvorcom. Postupne sa stal tradíciou, ktorá každoročne upriamuje pozornosť na osobnosti, ktoré výrazne ovplyvnili slovenskú kultúru.