Brusel 17. júla (TASR) - Európska komisia (EK) vo svojej výročnej správe o stave právneho štátu konštatuje, že Slovensko dosiahlo pokrok v niektorých oblastiach justície, no zároveň upozorňuje na pretrvávajúce nedostatky v boji proti korupcii, v transparentnosti legislatívneho procesu či ochrane novinárov a nezávislosti verejnoprávnych médií. Správu zverejnila v piatok, informuje TASR.

Komisia ocenila určitý pokrok pri posilňovaní nezávislosti Súdnej rady SR. Návrhy zmien majú riešiť otázku predčasného odvolávania jej členov. Upozorňuje však, že legislatívny proces ešte nie je ukončený a Slovensku preto odporúča pokračovať v reformách tak, aby zabezpečilo dostatočné garancie nezávislosti Súdnej rady v súlade so štandardmi EÚ.

Výrazný pokrok zaznamenala EK pri riešení trestného činu ohýbania práva, za ktorý môžu byť sudcovia za svoje rozhodnutia trestne stíhaní. Po konzultáciách s Benátskou komisiou a úprave Plánu obnovy a odolnosti ministerstvo spravodlivosti pripravuje návrh na zrušenie tohto trestného činu. Komisia preto odporúča prijať potrebné kroky na jeho definitívne zrušenie.

Naopak, v oblasti účinného vyšetrovania a stíhania korupcie na najvyšších miestach Komisia nevidí žiaden pokrok. „Pretrvávajú obavy týkajúce sa protikorupčného rámca, pričom schopnosť odhaľovať, vyšetrovať a stíhať korupciu na vysokej úrovni sa ďalej zhoršila,“ skonštatovala. Poukázala na výrazný pokles počtu obvinených, obžalovaných a odsúdených osôb v korupčných prípadoch. Kriticky sa zamerala aj na to, že generálny prokurátor využíva mimoriadny opravný prostriedok, ktorým má právomoc zrušiť právoplatné rozhodnutie policajta alebo prokurátora v prípade, že ich konaním bol podľa jeho úsudku podstatným spôsobom porušený zákon. Od Slovenska očakáva, že predloží presvedčivé výsledky pri vyšetrovaní a stíhaní korupcie, najmä na vysokej úrovni, bude predchádzať neprimeraným zásahom do konania a obmedzí využívanie spomínanej právomoci generálneho prokurátora uvedeného v paragrafe 363 Trestného poriadku.

Obmedzený pokrok zaznamenala EK pri regulácii lobingu. Pozitívne vníma prípravu návrhu zákona a prijatie nezáväzných etických kódexov pre vrcholných predstaviteľov výkonnej moci a poslancov. „V oblasti posilnenia systému vykazovania majetku sa však nedosiahol žiadny pokrok. Slovensku sa preto odporúča, aby predložilo návrhy na reguláciu lobingu, posilnilo systém vykazovania a overovania majetku a pokračovalo v snahách o reformu pravidiel týkajúcich sa konfliktu záujmov,“ doplnila EK.

Komisia konštatuje len obmedzený pokrok aj pri vytváraní legislatívnych a ďalších záruk na zlepšenie fyzickej bezpečnosti a pracovného prostredia novinárov vrátane reformy trestného činu ohovárania. Slovensku odporúča pokračovať v tomto procese v súlade s únijnými štandardmi ochrany novinárov.

Komisia zároveň konštatuje, že nedošlo k žiadnemu pokroku pri posilňovaní pravidiel a mechanizmov na obnovu a ochranu nezávislého riadenia a redakčnej nezávislosti verejnoprávnych médií so zreteľom na normy EÚ týkajúce sa verejnoprávnych médií. Dodala však, že túto oblasť bude ďalej monitorovať aj v rámci uplatňovania nariadenia EÚ o slobode médií (EMFA), ktoré stanovuje nové pravidlá na ochranu nezávislosti médií v členských štátoch a plnú účinnosť nadobudlo v auguste 2025.

„Nedosiahol sa žiaden pokrok v zabezpečení efektívneho verejného pripomienkovania a zapojenia zainteresovaných strán do legislatívneho procesu, čo naďalej vyvoláva obavy,“ poznamenala EK. Slovensko preto vyzýva na zabezpečenie inkluzívneho a transparentného legislatívneho procesu vrátane obmedzenia v súčasnosti často využívaného zrýchleného konania.

Vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Peter Stano v súvislosti so správou pripomenul, že exekutíva EÚ použila rovnakú metodiku pre všetky členské štáty. „Je výsledkom inkluzívneho procesu založeného na úzkej spolupráci a dialógu a jej hodnotenie aj v prípade Slovenska vychádza z desiatok stretnutí a podkladov od vnútroštátnych orgánov, medzinárodných organizácií a ďalších príslušných aktérov, ako aj z vlastných údajov Komisie,“ uviedol Stano. Dodal, že všetky štáty dostali možnosť poskytnúť do správy pred jej schválením aktuálne informácie.

„Odporúčania správy majú v čase rastúcej geopolitickej neistoty osobitný význam pre posilňovanie dôvery v demokratické inštitúcie, bezpečnosť, konkurencieschopnosť a odolnosť Európy,“ dodal Stano.