Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Dôsledky nadmerného využívania prírodných zdrojov sa prejavujú napríklad odlesňovaním, degradáciou pôdy, stratou biodiverzity či rastúcim množstvom oxidu uhličitého v atmosfére.
Autor TASR
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Bratislava 30. júla (TASR) - Za sedem mesiacov ľudia spotrebovali toľko prírodných zdrojov, koľko dokáže Zem obnoviť za celý rok. Svetový deň ekologického dlhu tento rok pripadá na 30. júla a od tohto dňa už planéta žije na ekologický dlh. Podľa medzinárodných výpočtov ľudstvo v súčasnosti spotrebúva prírodné zdroje o 73 percent rýchlejšie, než sa dokážu obnovovať. Na pokrytie našej súčasnej spotreby by ľudia potrebovali 1,73 planéty. TASR o tom informovala environmentálna organizácia WWF Slovensko.
„Svetový deň ekologického dlhu je pripomienkou, že spôsob, akým dnes využívame prírodné zdroje, prekračuje možnosti našej planéty. Zároveň však máme veľkú časť riešení vo vlastných rukách. Vieme znižovať tlak na prírodu, chrániť a obnovovať ekosystémy a meniť spôsob, akým vyrábame a spotrebúvame. Čím skôr začneme, tým väčšiu šancu dáme prírode na obnovu a sebe na bezpečnú a odolnú budúcnosť,“ uviedla riaditeľka WWF Slovensko Miroslava Plassmann.
Vlani pripadol Svetový deň ekologického dlhu na 24. júla. Iniciatíva Global Footprint Network uvádza, že posun o osem dní neskôr spôsobila najmä aktualizácia údajov, predovšetkým prehodnotenie schopnosti oceánov absorbovať uhlík. Aj napriek neskoršiemu dátumu tak rok 2026 predstavuje historicky najvyššiu úroveň ekologického nadmerného čerpania, tvrdí WWF.
Dôsledky nadmerného využívania prírodných zdrojov sa prejavujú napríklad odlesňovaním, degradáciou pôdy, stratou biodiverzity či rastúcim množstvom oxidu uhličitého v atmosfére. „Dobrou správou je, že prírodu dokážeme obnovovať a zároveň môžeme meniť naše nároky na jej zdroje. Pomáha napríklad ochrana a obnova lesov a ďalších ekosystémov, prechod na obnoviteľné zdroje energie, obmedzenie plytvania potravinami či znižovanie závislosti od automobilovej dopravy,“ priblížila Plassmann.
Organizácia uviedla, že ak by sa napríklad podarilo znížiť plytvanie potravinami o polovicu, dátum by sa posunul o 13 dní. O 13 dní by ho posunulo aj zníženie automobilovej dopravy o polovicu a jej nahradenie verejnou dopravou, bicyklovaním a chôdzou. Zdvojnásobenie životnosti oblečenia by znamenalo posun o päť dní a nahradenie polovice globálnej spotreby mäsa rastlinnými alternatívami o sedem dní.
„Svetový deň ekologického dlhu je pripomienkou, že spôsob, akým dnes využívame prírodné zdroje, prekračuje možnosti našej planéty. Zároveň však máme veľkú časť riešení vo vlastných rukách. Vieme znižovať tlak na prírodu, chrániť a obnovovať ekosystémy a meniť spôsob, akým vyrábame a spotrebúvame. Čím skôr začneme, tým väčšiu šancu dáme prírode na obnovu a sebe na bezpečnú a odolnú budúcnosť,“ uviedla riaditeľka WWF Slovensko Miroslava Plassmann.
Vlani pripadol Svetový deň ekologického dlhu na 24. júla. Iniciatíva Global Footprint Network uvádza, že posun o osem dní neskôr spôsobila najmä aktualizácia údajov, predovšetkým prehodnotenie schopnosti oceánov absorbovať uhlík. Aj napriek neskoršiemu dátumu tak rok 2026 predstavuje historicky najvyššiu úroveň ekologického nadmerného čerpania, tvrdí WWF.
Dôsledky nadmerného využívania prírodných zdrojov sa prejavujú napríklad odlesňovaním, degradáciou pôdy, stratou biodiverzity či rastúcim množstvom oxidu uhličitého v atmosfére. „Dobrou správou je, že prírodu dokážeme obnovovať a zároveň môžeme meniť naše nároky na jej zdroje. Pomáha napríklad ochrana a obnova lesov a ďalších ekosystémov, prechod na obnoviteľné zdroje energie, obmedzenie plytvania potravinami či znižovanie závislosti od automobilovej dopravy,“ priblížila Plassmann.
Organizácia uviedla, že ak by sa napríklad podarilo znížiť plytvanie potravinami o polovicu, dátum by sa posunul o 13 dní. O 13 dní by ho posunulo aj zníženie automobilovej dopravy o polovicu a jej nahradenie verejnou dopravou, bicyklovaním a chôdzou. Zdvojnásobenie životnosti oblečenia by znamenalo posun o päť dní a nahradenie polovice globálnej spotreby mäsa rastlinnými alternatívami o sedem dní.
