Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR určilo kvótu lovu vlka dravého na poľovnícku sezónu 2026/2027. Povolilo odlov 68 jedincov.
Autor TASR
Bratislava 1. septembra (TASR) - Enviroorganizácie WWF Slovensko, My sme les a Aevis odmietajú kvótu na lov vlka. Upozornili, že odlov neprináša zníženie škôd na hospodárskych zvieratách. Štát by mal podľa nich prestať presadzovať plošný odstrel a namiesto toho zabezpečiť chovateľom účinnú, dostupnú a systémovo financovanú podporu preventívnych opatrení. TASR o tom informovala Kristína Bocková z WWF Slovensko.
Zástupcovia ochranárskych organizácií na zasadnutí pracovnej skupiny prezentovali analýzu predchádzajúcich poľovných sezón. Tá ukazuje, že napriek odlovu vlkov škody neklesli. „Od opätovného povolenia lovu v januári 2025 bolo evidovaných 92 zastrelených a 28 uhynutých vlkov, spolu najmenej 120 jedincov. Štát pritom v roku 2025 vyplatil na náhradách za škody spôsobené vlkom na hospodárskych zvieratách viac ako 456.000 eur, čo je viac než trojnásobok oproti roku 2024,“ uviedli.
Štát podľa Kataríny Butkovskej z WWF Slovensko rozhodol o ďalšom odlove vlkov, hoci dáta jasne ukazujú, že to neprináša želané zníženie škôd na hospodárskych zvieratách. „Pokračovať v odstrele napriek týmto výsledkom nie je riešenie, ale ignorovanie faktov. Štát musí prestať predstierať, že kvóta chráni chovateľov, a namiesto toho im zabezpečiť účinnú a dostupnú prevenciu,“ povedala Butkovská.
Analýza WWF zároveň ukázala, že odlov vlkov nezodpovedal výške škôd ani v jednotlivých regiónoch. V okresoch Vranov nad Topľou, Sobrance a Michalovce neboli v roku 2025 preplatené žiadne škody spôsobené vlkom, napriek tomu sa tam vlky lovili. Naopak, v okresoch s evidovanými škodami počet ulovených vlkov neodrážal ich výšku, tvrdí.
„Plošná kvóta na odstrel 68 vlkov nie je adresným riešením. Ak chceme pomôcť chovateľom, musíme sa zamerať na miesta, kde ku škodám skutočne dochádza, a predovšetkým im umožniť účinne chrániť stáda. Pastierske strážne psy, elektrické ohradníky či ďalšie preventívne opatrenia môžu byť súčasťou riešenia, ak sú chovateľom dostupné a štát ich finančne a metodicky podporí,“ priblížil Michal Haring z organizácie z My sme les.
Analýza zároveň upozorňuje na zásah odlovu do chránených území. Pri 40 zo 69 zastrelených vlkov mohol odstrel ovplyvniť aj populácie vlka v chránených územiach európskeho významu. V 23 prípadoch mohol počet zastrelených vlkov zodpovedať až celej odhadovanej populácii vlka v danom území.
„Ak štát nedokáže preukázať, že odlov prináša chovateľom menej škôd, nemal by v ňom pokračovať len preto, lebo je to zavedený spôsob riešenia. Rozhodnutia ministerstva by mali byť na základe spoľahlivých dát a nie domnienok,“ uzatvára Rastislav Mičaník z organizácie Aevis.
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR určilo kvótu lovu vlka dravého na poľovnícku sezónu 2026/2027. Povolilo odlov 68 jedincov. Kvótu prerozdelilo medzi kraje. Vlka je možné loviť od 1. septembra 2026 do času, kým rezort nezastaví lov vlka dravého v príslušnom kraji, najdlhšie však do 15. januára 2027. Od roku 2024 nadobudla platnosť nová vyhláška, ktorá umožnila lov vlka na území Slovenska.
Zástupcovia ochranárskych organizácií na zasadnutí pracovnej skupiny prezentovali analýzu predchádzajúcich poľovných sezón. Tá ukazuje, že napriek odlovu vlkov škody neklesli. „Od opätovného povolenia lovu v januári 2025 bolo evidovaných 92 zastrelených a 28 uhynutých vlkov, spolu najmenej 120 jedincov. Štát pritom v roku 2025 vyplatil na náhradách za škody spôsobené vlkom na hospodárskych zvieratách viac ako 456.000 eur, čo je viac než trojnásobok oproti roku 2024,“ uviedli.
Štát podľa Kataríny Butkovskej z WWF Slovensko rozhodol o ďalšom odlove vlkov, hoci dáta jasne ukazujú, že to neprináša želané zníženie škôd na hospodárskych zvieratách. „Pokračovať v odstrele napriek týmto výsledkom nie je riešenie, ale ignorovanie faktov. Štát musí prestať predstierať, že kvóta chráni chovateľov, a namiesto toho im zabezpečiť účinnú a dostupnú prevenciu,“ povedala Butkovská.
Analýza WWF zároveň ukázala, že odlov vlkov nezodpovedal výške škôd ani v jednotlivých regiónoch. V okresoch Vranov nad Topľou, Sobrance a Michalovce neboli v roku 2025 preplatené žiadne škody spôsobené vlkom, napriek tomu sa tam vlky lovili. Naopak, v okresoch s evidovanými škodami počet ulovených vlkov neodrážal ich výšku, tvrdí.
„Plošná kvóta na odstrel 68 vlkov nie je adresným riešením. Ak chceme pomôcť chovateľom, musíme sa zamerať na miesta, kde ku škodám skutočne dochádza, a predovšetkým im umožniť účinne chrániť stáda. Pastierske strážne psy, elektrické ohradníky či ďalšie preventívne opatrenia môžu byť súčasťou riešenia, ak sú chovateľom dostupné a štát ich finančne a metodicky podporí,“ priblížil Michal Haring z organizácie z My sme les.
Analýza zároveň upozorňuje na zásah odlovu do chránených území. Pri 40 zo 69 zastrelených vlkov mohol odstrel ovplyvniť aj populácie vlka v chránených územiach európskeho významu. V 23 prípadoch mohol počet zastrelených vlkov zodpovedať až celej odhadovanej populácii vlka v danom území.
„Ak štát nedokáže preukázať, že odlov prináša chovateľom menej škôd, nemal by v ňom pokračovať len preto, lebo je to zavedený spôsob riešenia. Rozhodnutia ministerstva by mali byť na základe spoľahlivých dát a nie domnienok,“ uzatvára Rastislav Mičaník z organizácie Aevis.
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR určilo kvótu lovu vlka dravého na poľovnícku sezónu 2026/2027. Povolilo odlov 68 jedincov. Kvótu prerozdelilo medzi kraje. Vlka je možné loviť od 1. septembra 2026 do času, kým rezort nezastaví lov vlka dravého v príslušnom kraji, najdlhšie však do 15. januára 2027. Od roku 2024 nadobudla platnosť nová vyhláška, ktorá umožnila lov vlka na území Slovenska.
