Bratislava 28. októbra (TASR) - Enviroorganizácie varujú pred plánovaným vápnením lesov za milióny eur z verejných zdrojov. Upozorňujú, že štát chce podporiť zásahy aj v najcennejších chránených územiach. Vyzvali preto ministerstvo pôdohospodárstva, aby podporu vápnenia lesov prehodnotilo a envirorezort, aby posúdil možné dosahy vápnenia lesov na územia Natura 2000 a chránené druhy a biotopy. TASR o tom informovala Kristína Bocková z WWF Slovensko.

Ochranári upozorňujú, že plánovaná výzva agrorezortu umožňuje financovať tieto zásahy aj v chránených územiach sústavy Natura 2000 a ďalších vzácnych prírodných územiach, vrátane národných parkov. Ide o územia, kde sa vyskytujú biotopy prirodzene viazané na kyslé pôdy ako napríklad rašeliniská, ktoré by vápnenie mohlo poškodiť, vysvetlili.

„Slovenské lesy dnes čelia predovšetkým dôsledkom zmeny klímy, častejšiemu suchu, extrémnejšiemu počasiu či strate ich prirodzenej odolnosti. Verejné financie by preto mali smerovať predovšetkým na opatrenia, ktoré lesom reálne pomôžu zvládať tieto výzvy dlhodobo, nie do zásahov s neistým výsledkom a možnými negatívnymi dosahmi na prírodu,“ upozorňuje riaditeľ ochrany prírody WWF Slovensko Milan Janák.

Podľa organizácií WWF Slovensko, Aevis, My sme les, Prales a Slovenskej ornitologickej spoločnosti/BirdLife Slovensko existujú účinnejšie spôsoby, ako podporiť zdravie a odolnosť lesov na Slovensku. Patrí medzi ne premena ihličnatých monokultúr na druhovo a vekovo pestrejšie lesy, zvyšovanie zastúpenia pôvodných drevín, šetrnejšie hospodárenie či ponechávanie odumretého dreva v lese. Tieto opatrenia chránia pôdu, vracajú do nej živiny a pomáhajú lesom zadržiavať vodu, tvrdia.

Sú to opatrenia, ktoré zároveň zodpovedajú aj prioritám Národného lesníckeho programu SR na roky 2025 - 2030, ktorý vznikol za účasti štátnej správy, vlastníkov lesov, vedcov, odbornej verejnosti a mimovládnych organizácií. Vápnenie lesov medzi jeho opatrenia nepatrí. Organizácie preto považujú za nelogické, aby milióny eur z verejných zdrojov smerovali na niečo, čo nie je súčasťou dohodnutých priorít štátnej lesníckej politiky.

„Tváriť sa, že plošné sypanie vápna z lietadiel je zázračný liek na zdravie lesov, je ekologický omyl. Hlavným problémom našich lesov dnes nie sú kyslé dažde ako v 80. rokoch minulého storočia. Vápnenie urýchľuje rozklad humusovej vrstvy, ktorá v pôde zadržiava vodu a živiny, a tým oslabuje schopnosť lesnej pôdy zadržiavať vodu práve v čase, keď lesy čelia čoraz častejšiemu suchu,“ skonštatoval Marián Jasík z organizácie Prales. Doplnil, že ak majú slovenské lesy zvládať sucho či víchrice, treba investovať do opatrení s dlhodobým efektom. Európske zdroje by preto podľa Jasíka mali smerovať do podpory druhovo pestrejších zmiešaných lesov, ochrany pôdy a šetrnejších spôsobov hospodárenia.