< sekcia Slovensko

Envirorezort pokračuje v komunikácii so Zväzom chovateľov oviec a kôz

Na archívnej snímke minister životného prostredia SR Ján Budaj (OĽANO). Foto: TASR - Martin Baumann

Pre ministerstvo zostáva prioritou zachovanie spásania trvalo trávnatých porastov, udržiavanie kultúrnej krajiny a podpora biodiverzity, uviedol šéf rezortu na margo rokovaní.

Bratislava 26. novembra (TASR) - Minister životného prostredia Ján Budaj (OĽANO) upozorňuje zástupcov Zväzu chovateľov oviec a kôz (ZCHOK), že nemôžu očakávať kompenzácie za škody vzniknuté na nezabezpečených stádach. TASR o tom informoval odbor komunikácie Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR. Ministerstvo naďalej pokračuje v aktívnej komunikácii so zástupcami ZCHOK.

"Pre ministerstvo zostáva prioritou zachovanie spásania trvalo trávnatých porastov, udržiavanie kultúrnej krajiny a podpora biodiverzity," uviedol šéf rezortu na margo rokovaní. Ich výsledkom má byť podľa rezortu také znenie vyhlášky k zákonu o ochrane prírody a krajiny, ktorá zabezpečí ochranu vlka dravého, ale neublíži hospodárskym zvieratám. Jednou z prvých kompromisných tém má byť odklad požiadaviek týkajúcich sa veku pastierskych psov.

Vedenie envirorezortu si uvedomuje, že niektoré opatrenia (pastierske psy, respektíve elektrické oplotenie) sú finančne náročné. Preto aktívne presadzuje, aby pri nastavovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky na nadchádzajúce finančné obdobie Slovensko v maximálnej miere využilo prostriedky na podporu chovateľov hospodárskych zvierat vrátane príspevkov na preventívne opatrenia smerované k zabráneniu vzniku škôd. "Na tento zámer dostávame z radov chovateľov pozitívne ohlasy, o čom sme informovali aj agrorezort," uviedol minister.

MŽP bude pokračovať v stretnutiach s dotknutými pripomienkujúcimi subjektmi až do 30. novembra, keď uplynie lehota pripomienkovania.

ZCHOK žiadal Budaja, aby okamžite stiahol vyhlášku k zákonu o ochrane prírody. Vyhláška bude mať podľa zväzu negatívne dosahy na chov hospodárskych zvierat, na slobodu pohybu ľudí v prírode a biotop voľne žijúcej zveri. Z návrhu vyhlášky vyplýva, že na každých 150 kusov hospodárskych zvierat by mal pripadnúť jeden strážny pes. Ak by chceli chovatelia ochrániť všetkých 330.000 oviec a kôz na 5747 farmách, museli by zabezpečiť viac ako 12.000 dospelých psov. "Absurdita návrhu vrcholí aj v účinnosti tejto vyhlášky, keď požiadavka držby minimálne 18-mesačných psov, ktoré boli vychované spolu so stádom, nadobúda účinnosť už od 1. januára 2021," konštatuje ZCHOK.

Chovatelia kritizujú vo vyhláške aj nariadenie, že namiesto psa si môžu oplotiť pasienky elektrickými ohradníkmi s výškou aspoň 180 centimetrov, čo by podľa nich znamenalo oplotenie lúk a pasienkov takmer v celej krajine. Možnosť chovu zvierat je v uzatvorenej hospodárskej budove označili zase za katastrofu pre krajinu, keďže ovce svojím hnojom menia menej živné pasienky na kultúrne porasty.