Bratislava 2. februára (TASR) - Envirorezort si uvedomuje význam mokradí na zmiernenie zmeny klímy a adaptáciu na nepriaznivé dôsledky. Pripravuje Koncepciu vodnej politiky do roku 2030 s výhľadom do roku 2050, ktorou chce dosiahnuť, aby rieky a mokrade zabrali v krajine väčší priestor. Zaväzuje sa tiež spracovať Plán ochrany a obnovy mokradí v poľnohospodárskej krajine. Informovalo o tom tlačové oddelenie Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR pri príležitosti Svetového dňa mokradí pripadajúceho na 2. februára.

Ministerstvo zároveň finalizuje ďalšie dva dokumenty, ktoré sa týkajú Programu starostlivosti o mokrade Slovenska do roku 2024. Vyhodnotí tiež plnenia Akčného plánu pre mokrade na roky 2019 - 2021 a navrhne nový na roky 2022 – 2024. "Jednou z významných aktivít týchto plánov je vyhlasovanie chránených území, medzi nimi aj mokradí," poukazuje tlačové oddelenie. Dodáva, že mokraďovými územiami sú Devínske jazero, Oborínsky luh, Pokoradzské jazierka, či chránené územia na vodných tokoch Rimava, Laborec, Horný tok Výravy, Horný tok Chotčianky aj Vydrica.

Močiare, rašeliniská, lužné lesy, riečne nivy, ale aj koralové útesy a mangrovové porasty sú pre budúcnosť ľudstva životne dôležité, pripomína MŽP. "Majú nenahraditeľný význam v oblasti poskytovania potravy, surovín, pitnej a úžitkovej vody, ale aj v znižovaní rizík prírodných pohrôm a v zmierňovaní zmeny klímy," tvrdí.

Svetový deň mokradí sa oslavuje 2. februára. V tento deň v roku 1971 bol v iránskom meste Rámsar podpísaný dohovor o mokradiach – medzinárodná zmluva na ochranu a trvalú udržateľnosť mokradí. Na tzv. ramsarskom zozname je vyše 2000 lokalít mokradí medzinárodného významu, medzi nimi 14 slovenských. Napríklad lokality významné pre vodné vtáky a vzácne mokraďové druhy (Parížske močiare, Oravská kotlina, Senianske rybníky, Šúr) a podzemné mokrade jaskýň Demänovskej doliny a Domice.