Bratislava 6. apríla (TASR) - Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR sa stotožňuje s tvrdeniami Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR, že procesy súvisiace s odstraňovaním envirozáťaží sú zdĺhavé a sanácie napredujú pomaly. Štát a ďalšie vlády budú musieť poskytnúť väčšiu finančnú pomoc pri odstraňovaní záťaží. TASR o tom informovalo oddelenie komunikácie MŽP.

Základným predpokladom na odstránenie envirozáťaže je určenie povinnej osoby. Ide o konanie, ktoré vedie príslušný okresný úrad v pôsobnosti rezortu vnútra. "MŽP v súčasnosti neriadi okresné úrady ani oddelenia životného prostredia. Tento problém potvrdzuje aj správa NKÚ, ktorá konštatuje, že ministerstvu chýba manažérska kontrola nad okresnými úradmi," uviedlo oddelenie komunikácie.

Envirorezort od volieb v roku 2020 vyzdvihol naliehavosť systémového riešenia environmentálnych záťaží. "Krízy však bránili využiť všetky finančné zdroje Operačného programu Kvalita životného prostredia, nieto čerpať ich zo štátneho rozpočtu SR," skonštatoval.

Na správu NKÚ reagovalo aj hnutie Progresívne Slovensko (PS), ktoré upozornilo, že Slovensko nedokáže riešiť envirozáťaže napriek zdrojom z Európskej únie určeným na ich likvidáciu. Poukázalo aj na to, že MŽP pritom neodstránilo ani jednu prioritnú záťaž z 24, ktoré mali byť riešené medzi rokmi 2016 až 2021.

Štátny program environmentálnych záťaží na roky 2022 – 2027 odhaduje celkové finančné výdavky na riešenie envirozáťaží na 1,1 miliardy eur. Celkový objem potrebných financií však bude podľa ministerstva násobne vyšší. Zdroje financovania, najmä z európskych fondov, pokrývajú približne jednu pätinu odhadu, čiže asi 240 miliónov eur. Štát a ďalšie vlády budú musieť pri odstraňovaní záťaží poskytnúť väčšiu finančnú pomoc, poukázal rezort.

"Súčasné vedenie zastavilo aj projekty predchádzajúceho ministra, ktoré sa pomaly rozbiehali. Navyše ani nedokázalo rozbehnúť nové verejné obstarávania," povedal europoslanec Martin Hojsík (PS). MŽP však uviedlo, že do roku 2020 sa konali netransparentné verejné obstarávania na sanáciu niektorých envirozáťaží alebo boli zvolené chybné odborné postupy. Ide napríklad o gudrónové jamy v Predajnej alebo skládku v bratislavskej Vrakuni.

NKÚ informoval, že boj s envirozáťažami nezvláda Slovensko po finančnej, systémovej a manažérskej stránke. Na ich riešenie treba v rokoch 2022 až 2027 viac ako miliardu eur. Zdroje na odstraňovanie nemá zodpovedné ministerstvo k dispozícii v plnej výške. Prostriedky štátneho rozpočtu sa na sanácie nevyčleňujú a európske fondy pokryjú pätinu potrebných finančných zdrojov, uviedol NKÚ. Odstraňovanie envirozáťaží a procesy s tým spojené podľa neho postupujú pomaly.