Bratislava 12. septembra (TASR) – Každá krajina Východného partnerstva (Arménsko, Azerbajdžan, Bielorusko, Gruzínsko, Moldavsko a Ukrajina) má suverénne právo rozhodnúť sa, do akého priestoru chce patriť. Šéf slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák takto dnes po stretnutí s ukrajinským partnerom Leonidom Kožarom reagoval na rozhodnutie Arménska o jeho pridružení k colnej únii, na ktorej čele stojí Rusko.

Predstavitelia EÚ už dlhší čas kritizujú Moskvu za ekonomický tlak, ktorý vyvíja na bývalé republiky Sovietskeho zväzu, ktoré sa usilujú o nadviazanie užšej obchodnej spolupráce s úniou.

Európsky komisár pre rozšírenie a susedskú politiku Štefan Füle upozornil, že členstvo v eurázijskej colnej únii nie je "kompatibilné" s členstvom v zóne voľného obchodu s EÚ. "Podpis jedného vylučuje možnosť podpisu druhého. Neznamená to ale, že je Arménsko vylúčené z Východného partnerstva, alebo že sa zmení náš vzťah z priateľského na nepriateľský. Už ale vieme, že ten konečný cieľ, ktorým by malo byť podpísanie Asociačnej a stabilizačnej dohody, pre Arménsko neplatí, čiže spolupráca sa zastaví na nižšej úrovni," vysvetlil Lajčák.

Dodal, že každá z týchto krajín sa môže slobodne rozhodnúť bez akéhokoľvek vydierania či "vykrúcania rúk". EÚ im podľa neho ponúka dlhodobú strategickú víziu a perspektívu, aj keď zo začiatku pomerne bolestivú.



Moskva má však na tieto štáty veľmi účinné páky týkajúce sa bezpečnostných otázok. "V štyroch zo šiestich krajín Východného partnerstva sú tzv. zamrznuté konflikty, kde hrá Rusko významnú úlohu. Samozrejme, má veľmi silné páky aj na ovplyvňovanie ich ekonomického života," ozrejmil s tým, že únia nikoho nevydiera, pričom chce veriť, že rešpektovanie suverenity a nezávislosti východných partnerov demonštruje aj druhá strana.

Rovnako Kožara považuje za suverénne právo Arménska rozhodnúť sa pre spôsob integrácie. Pripomenul však, že Jerevan je od približovania sa k EÚ oveľa ďalej ako jeho krajina. Kyjev totiž všetky politické a ekonomické otázky dôležité pre interakciu s úniou vníma úplne inak. "Máme hranice s Európskou úniou. Čo sa týka Ruska a colnej únie, tak je pre nás veľmi dôležitá ako ekonomický partner," vysvetlil s tým, že minuloročný obrat Ukrajiny s colnou úniou, do ktorej spadá aj Bielorusko a Kazachstan, presiahol 60 miliárd dolárov.

Kyjev sa chystá podrobne preštudovať politické a právne možnosti v rámci colnej únie, pričom chce uzavrieť také dohody, ktoré mu umožnia s ňou spolupracovať. "Ale tu máme určitý limit - môžeme pristúpiť k takým dohodám, ktoré nie sú v rozpore s našimi integračnými ambíciami s EÚ," deklaroval Kožara.

Pripomenul, že v tomto štádiu sa Ukrajina neusiluje o vstup do únie, ale iba o politické a obchodné pridruženie k nej. "Musíme využiť všetky príležitosti pre rozšírenie a uspokojenie svojich ekonomických záujmov. Nevidíme žiadne rozpory v tom, ak by sme mali dve takéto obchodné dohody smerom na západ aj východ," podčiarkol.

L.Kožara: Hlasovanie ukrajinského parlamentu odráža konsenzus na integrácii k EÚ

Na Ukrajine je silný konsenzus na európskej integrácii, pričom hlasovanie v parlamente je toho odrazom. Na dnešnej tlačovej konferencii to po stretnutí so svojím rezortným partnerom Miroslavom Lajčákom uviedol šéf ukrajinskej diplomacie Leonid Kožara.

Krajina musí prijať niekoľko zákonov na to, aby mohla na novembrovom summite EÚ v litovskom Vilniuse podpísať Asociačnú dohodu s úniou. Avšak podľa medializovaných informácií má viacero poslancov vládnej Strany regiónov problém hlasovať za prehĺbenie integrácie s EÚ, pretože by to mohlo poškodiť ich vlastné rozbehnuté obchody a vzťahy s ruskými partnermi.

Foto: FOTO TASR/Vladimír Benko

V tejto súvislosti Kožara uviedol, že Ukrajina má 450 poslancov a päť politických skupín. "A len jedna z týchto skupín je proti európskej integrácii, čo je 27 zo 450. V súčasnosti parlament hlasuje o zákonoch, ktoré sú dôležité pre približovanie sa k EÚ, s vždy viac ako 300 hlasmi," konštatoval.

Isté problémy by Kyjevu mohol narobiť návrh zákona o zrušení diskriminácie sexuálnych menšín. Ten je v krajine predmetom ostrej spoločenskej a politickej diskusie.

Ozrejmil, že tento nediskriminačný legislatívny predpis nemá priamy súvis s podpísaním Asociačnej dohody, ale s Akčným plánom liberalizácie vízového režimu medzi úniou a Ukrajinou. "Nanešťastie musím priznať, že tento zákon má menšiu podporu v parlamente a vo vláde, ako by som chcel. Pracujeme s našimi poslancami, aby prišlo k jeho pozitívnemu odhlasovaniu," avizoval.

Lajčák upozornil na to, že ak by malo Slovensko prijať podobnú právnu úpravu, tak by sa ani v najbližších 100 rokoch do únie nedostalo. Narážal tým na vlnu kritiky a odporu verejnosti, ktorá sa vzniesla na novo pripravovanú stratégiu ľudských práv. "Tá nenávistná kampaň voči mojej osobe v súvislosti so stratégiou už presiahla všetky medze slušnosti a je to za hranicou toho, čo už by malo byť v rukách orgánov činných v trestnom konaní," poznamenal.