Brusel 10. decembra (TASR) - Väčšinu občanov členských krajín Európskej únie trápia najmä klimatické zmeny. Slováci by však chceli najmä opatrenia zamerané na boj proti nezamestnanosti. Naznačili to v utorok zverejnené výsledky prieskumu Eurobarometra, ktorý si objednal Európsky parlament (EP).

Jesenný Eurobarometer - uskutočnený v dňoch 9. až 21. októbra formou osobných rozhovorov - sa už tradične pýtal občanov z 28-člennej Únie, ktorým politickým otázkam by sa mal Európsky parlament venovať. Približne tretina respondentov z rôznych kútov EÚ spomenula na prvom mieste boj proti klimatickým zmenám (32 percent), ďalej to bol boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu (31 percent), boj proti terorizmu (24 percent) a tiež boj proti nezamestnanosti (24 percent).

Slováci by podľa tohto prieskumu chceli, aby sa EP zaoberal najmä otázkou nezamestnanosti (28 percent), právami spotrebiteľov a kvalitou zdravotníckych služieb (27 percent), bezpečnosťou potravín (27 percent) a bojom proti klimatickým zmenám (25 percent).

V priebehu minulého roka najmä klimatické protesty vedené mládežou zmobilizovali milióny občanov v EÚ a na celom svete. Údaje z roku 2019 odrážajú tento pocit klimatickej núdze, keď väčšina respondentov (52 percent) považuje zmenu klímy za najnaliehavejšiu environmentálnu otázku, za ktorou nasleduje znečistenie ovzdušia (35 percent), znečistenie morí (31 percent), odlesňovanie (28 percent) a rastúce množstvo odpadu (28 percent). Okrem toho sa takmer 60 percent Európanov domnieva, že protesty vedené mládežou prispeli tak na európskej, ako aj na vnútroštátnej úrovni k väčším politickým opatreniam proti zmene klímy.

Čo sa týka hodnôt, ktoré by mal EP obhajovať, na prvej priečke sa umiestnili ľudské práva (48 percent EÚ, 50 percent SR), potom sloboda prejavu (38 percent EÚ, 41 percent SR) a rodová rovnosť (38 percent EÚ a 31 percent SR) nasledované solidaritou medzi členskými štátmi (33 percent EÚ, 31 percent SR).

Prieskum tiež naznačil, že 59 percent Európanov podporuje členstvo svojej krajiny v EÚ. Podpora občanov je už tretí rok po sebe vysoká.

Na otázky spojené s tým, ako v EÚ funguje demokracia, spokojnosť vyjadrilo 52 percent občanov Únie, čo predstavuje nárast o tri percentuálne body. Pozitívne vnímanie fungovania demokracie v EÚ narástlo aj medzi respondentmi na Slovensku, a to na 50 percent, čo predstavuje nárast o šesť percentuálnych bodov voči stavu z minulého roka.

Podľa výsledkov Eurobarometra si 56 percent Slovákov myslí, že hlas Slovenska má v EÚ váhu. Narástol aj počet Slovákov, ktorí sú spokojní s fungovaním demokracie vo svojej krajine, a to o sedem percentuálnych bodov na 48 percent.

Obraz Európskeho parlamentu na Slovensku je podobný priemeru EÚ: 30 percent Slovákov má o zákonodarnom zbore EÚ pozitívnu predstavu, pričom viac ako polovica (51 percent) respondentov ho vníma neutrálne.

Z výskumu vyplýva aj skutočnosť, že 58 percent Európanov by chcelo, aby Európsky parlament hral významnejšiu úlohu. Ide o nárast o sedem percentuálnych bodov od jari 2019 a najvyšší výsledok od roku 2007. Na Slovensku zostáva toto číslo oproti poslednému prieskumu ustálené na 39 percent.

Eurobarometer poskytol aj pohľad na to, o aký druh informácií o EÚ sa občania zaujímajú. Tri štvrtiny Európanov (77 percent) by chcelo viac informácií o európskych inštitúciách, nasledujú informácie o konkrétnych účinkoch európskej legislatívy na národnej, regionálnej a miestnej úrovni a tiež informácie o EP a poslancoch. Slovákov najviac zaujíma, čo konkrétne urobila alebo zmenila EÚ v ich meste, regióne alebo krajine.

(spravodajca TASR Jaromír Novak)