Attack on Prime Minister
News in English
M. Šimečka (Progresívne Slovensko) z liberálnej skupiny Obnovme Európu (RE) uviedol, že dohoda na dlhodobom rozpočte priniesla potrebné navýšenie financovania programov v oblasti zdravia a výskumu.
Autor TASR
Brusel 11. novembra (TASR) - Vyjednávači Európskeho parlamentu (EP) a Rady EÚ v utorok dospeli ku kompromisnej dohode o viacročnom finančnom rámci EÚ na roky 2021-27, ktorá predpokladá aj zavedenie vlastných zdrojov pre spoločný európsky rozpočet. Dohodu podľa svojich vyjadrení pre TASR privítali aj slovenskí europoslanci.
Europoslanec Robert Hajšel (Smer-SD) z frakcie socialistov a demokratov (S&D) upozornil, že v europarlamente patril k tým, ktorí bojovali za to, aby došlo k zvýšeniu financovania programov v oblastiach, ktoré sú v tomto období veľmi dôležité pre občanov. Ide podľa neho o zdravotníctvo, vedu a výskum, alebo ochranu vonkajších hraníc.
"Aj keď celkové navýšenie predstavuje 'iba' 15 miliárd eur a lepšie by bolo ešte výraznejšie zvýšenie, je to určite krok vpred oproti návrhu dohody predloženej národnými lídrami pred troma mesiacmi. Hlavné je, že dohoda je na stole a po schválení príslušných legislatívnych dokumentov europarlamentom a Radou EÚ budú môcť štáty a ich občania čerpať peniaze zo sedemročného rozpočtu a rovnako aj z Fondu obnovy už od začiatku budúceho roka," opísal situáciu Hajšel. Takisto vyjadril presvedčenie, že dohodu v Rade EÚ nezablokujú Poľsko a Maďarsko, ktorým sa nepáči "dohodnuté prepojenie medzi čerpaním európskych peňazí a dodržiavaním zásad právneho štátu".
Hajšel tiež ocenil, že splácanie pôžičiek, z ktorých bude financovaný ozdravný fond, bude zabezpečené aj zavedením nových vlastných zdrojov EÚ a nie zvýšenými príspevkami členských štátov. "Je to dobrá správa aj pre Slovensko, aj pre životné prostredie, lebo už od budúceho roka sa zavedie poplatok z nerecyklovateľných plastov a od roku 2023 by mali do spoločnej európskej pokladnice prúdiť peniaze z emisných povoleniek a z uhlíkového cla. K zdaneniu digitálnych gigantov dôjde bohužiaľ až v ďalších rokoch, podobne ako k zavedeniu poplatku z finančných transakcií, ale to už nič nemení na tom, že toto je asi najdôležitejšia európska dohoda tohto roka," odkázal europoslanec.
Michal Šimečka (Progresívne Slovensko) z liberálnej skupiny Obnovme Európu (RE) uviedol, že dohoda na dlhodobom rozpočte priniesla potrebné navýšenie financovania programov v oblasti zdravia a výskumu. Podľa jeho slov však tento kompromis len z časti koriguje krátkozrakosť rozpočtu na ktorom sa koncom júla dohodli premiéri a prezidenti členských krajín EÚ v Bruseli.
"Dôležité sú záväzné ciele v oblasti klímy a biodiverzity vzhľadom na nutnosť čo najrýchlejšej zelenej tranzície európskych ekonomík," uviedol Šimečka.
Aj Ivan Štefanec (KDH), šéf slovenskej delegácie Európskej ľudovej strany v EP, považuje za významné navýšenie prostriedkov eurorozpočtu na vedu, výskum a vzdelávanie - čo je posun dopredu oproti pôvodnému návrhu. Spresnil, že napríklad na program Erasmus+ pôjde o 2,2 miliardy eur viac a na vedecko-výskumný program Horizont dokonca o štyri miliardy eur viac. Na zdravotníctvo sa podarilo presadiť 3,4 miliardy eur navyše v porovnaní s júlovou dohodou lídrov.
"Pri obnove Európy po koronakríze bude kľúčové zapojenie vedy a výskumu. Bez toho nebudeme schopní zvyšovania konkurencieschopnosti oproti zvyšku sveta. Viac prostriedkov do výskumu a vzdelávania zabezpečí udržateľný rast našej ekonomiky. Od vzdelania záleží naša budúcnosť a preto musí byť tiež prioritou. Mysleli sme aj na zdravotníctvo a som rád, že sa nám v Európskom parlamente podarilo všetky tieto prostriedky zabezpečiť," zhodnotil význam kompromisnej dohody Štefanec.
Poslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová (SaS) z frakcie reformistov a konzervatívcov (ECR) upozornila, že dohoda ešte nie je konečná, ale dosiahnutý kompromis sa dá považovať za úspech, najmä kvôli tomu, že sa pohnú aj ďalšie rokovania na agendách, ktoré sú priamo závislé na viacročnom finančnom rámci. Napríklad Európsky sociálny fond (ESF+), ktorý je hlavným investičným nástrojom pre budovanie sociálnejšej a inkluzívnejšej Európy.
Spravodajca TASR Jaromír Novak
Europoslanec Robert Hajšel (Smer-SD) z frakcie socialistov a demokratov (S&D) upozornil, že v europarlamente patril k tým, ktorí bojovali za to, aby došlo k zvýšeniu financovania programov v oblastiach, ktoré sú v tomto období veľmi dôležité pre občanov. Ide podľa neho o zdravotníctvo, vedu a výskum, alebo ochranu vonkajších hraníc.
"Aj keď celkové navýšenie predstavuje 'iba' 15 miliárd eur a lepšie by bolo ešte výraznejšie zvýšenie, je to určite krok vpred oproti návrhu dohody predloženej národnými lídrami pred troma mesiacmi. Hlavné je, že dohoda je na stole a po schválení príslušných legislatívnych dokumentov europarlamentom a Radou EÚ budú môcť štáty a ich občania čerpať peniaze zo sedemročného rozpočtu a rovnako aj z Fondu obnovy už od začiatku budúceho roka," opísal situáciu Hajšel. Takisto vyjadril presvedčenie, že dohodu v Rade EÚ nezablokujú Poľsko a Maďarsko, ktorým sa nepáči "dohodnuté prepojenie medzi čerpaním európskych peňazí a dodržiavaním zásad právneho štátu".
Hajšel tiež ocenil, že splácanie pôžičiek, z ktorých bude financovaný ozdravný fond, bude zabezpečené aj zavedením nových vlastných zdrojov EÚ a nie zvýšenými príspevkami členských štátov. "Je to dobrá správa aj pre Slovensko, aj pre životné prostredie, lebo už od budúceho roka sa zavedie poplatok z nerecyklovateľných plastov a od roku 2023 by mali do spoločnej európskej pokladnice prúdiť peniaze z emisných povoleniek a z uhlíkového cla. K zdaneniu digitálnych gigantov dôjde bohužiaľ až v ďalších rokoch, podobne ako k zavedeniu poplatku z finančných transakcií, ale to už nič nemení na tom, že toto je asi najdôležitejšia európska dohoda tohto roka," odkázal europoslanec.
Michal Šimečka (Progresívne Slovensko) z liberálnej skupiny Obnovme Európu (RE) uviedol, že dohoda na dlhodobom rozpočte priniesla potrebné navýšenie financovania programov v oblasti zdravia a výskumu. Podľa jeho slov však tento kompromis len z časti koriguje krátkozrakosť rozpočtu na ktorom sa koncom júla dohodli premiéri a prezidenti členských krajín EÚ v Bruseli.
"Dôležité sú záväzné ciele v oblasti klímy a biodiverzity vzhľadom na nutnosť čo najrýchlejšej zelenej tranzície európskych ekonomík," uviedol Šimečka.
Aj Ivan Štefanec (KDH), šéf slovenskej delegácie Európskej ľudovej strany v EP, považuje za významné navýšenie prostriedkov eurorozpočtu na vedu, výskum a vzdelávanie - čo je posun dopredu oproti pôvodnému návrhu. Spresnil, že napríklad na program Erasmus+ pôjde o 2,2 miliardy eur viac a na vedecko-výskumný program Horizont dokonca o štyri miliardy eur viac. Na zdravotníctvo sa podarilo presadiť 3,4 miliardy eur navyše v porovnaní s júlovou dohodou lídrov.
"Pri obnove Európy po koronakríze bude kľúčové zapojenie vedy a výskumu. Bez toho nebudeme schopní zvyšovania konkurencieschopnosti oproti zvyšku sveta. Viac prostriedkov do výskumu a vzdelávania zabezpečí udržateľný rast našej ekonomiky. Od vzdelania záleží naša budúcnosť a preto musí byť tiež prioritou. Mysleli sme aj na zdravotníctvo a som rád, že sa nám v Európskom parlamente podarilo všetky tieto prostriedky zabezpečiť," zhodnotil význam kompromisnej dohody Štefanec.
Poslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová (SaS) z frakcie reformistov a konzervatívcov (ECR) upozornila, že dohoda ešte nie je konečná, ale dosiahnutý kompromis sa dá považovať za úspech, najmä kvôli tomu, že sa pohnú aj ďalšie rokovania na agendách, ktoré sú priamo závislé na viacročnom finančnom rámci. Napríklad Európsky sociálny fond (ESF+), ktorý je hlavným investičným nástrojom pre budovanie sociálnejšej a inkluzívnejšej Európy.
Spravodajca TASR Jaromír Novak
