Quantcast
< sekcia Slovensko

Europoslanci hodnotili silné a slabé stránky Slovenska

Martin Hojsík, foto z archívu. Foto: TASR Jaroslav Novák

Naši lídri, s výnimkou prezidentky, neboli schopní urobiť dostatok na podporu očkovania, a to vnímam ako veľké zlyhanie, uviedol europoslanec Martin Hojsík.

Bratislava 11. januára (TASR) – Viacerí slovenskí poslanci Európskeho parlamentu sa zhodujú, že Slovensko v minulom roku benefitovalo z európskej spolupráce najmä pri zabezpečení a distribúcii vakcín. Kritizujú, že napriek ich dostatku v porovnaní s ostatnými krajinami zaostávame v zaočkovanosti obyvateľov. V medzinárodnom porovnaní je podľa nich slabou stránkou Slovenska tiež dôvera voči odborníkom a štátu.

Svoju vinu na tom podľa nich nesie najmä súčasná vláda. "Naši lídri, s výnimkou prezidentky, neboli schopní urobiť dostatok na podporu očkovania, a to vnímam ako veľké zlyhanie," uviedol europoslanec Martin Hojsík (PS) s tým, že sa hanbí za to, že Slovensko je tretie od konca v rebríčku zaočkovanosti. "Sú krajiny, ako napríklad Švédsko či Portugalsko, kde očkovanie ani nie je témou dňa, pretože občania dôverujú vláde, vláda nemení pravidlá každú chvíľu, jednoznačná časť populácie je zaočkovaná a hoaxom sa nedarí," doplnil europoslanec Ivan Štefanec (KDH).

Na archívnej snímke Ivan Štefanec.
Foto: TASR Jakub Kotian


Europoslanec Robert Hajšel (Smer-SD) skonštatoval, že slovenská vláda zlyhala aj pri distribúcii ruskej vakcíny Sputnik V, čo sa takisto podpísalo pod zníženie dôveryhodnosti očkovacieho procesu. Štefanec v tejto súvislosti hovorí o "partizánskom nákupe" neregistrovanej vakcíny, kde sa ukázalo, komu ide o pomoc a riešenia a komu len o propagandu a pokus o narušenie európskej jednoty.

Na archívnej snímke lietadlo s ruskou vakcínou Sputnik V na košickom letisku.
Foto: TASR František Iván


Europoslanci Eugen Jurzyca (SaS) a Hajšel v rámci EÚ ocenili tiež zavedenie COVID passov. Hojsík má za to, že potrebujeme viac EÚ a nie menej, aby bolo Slovensko schopné lepšie čeliť rizikám a výzvam, ako sú pandémie či klimatická kríza. Hajšel vníma ako negatívum, že Slovensko vo väčšej miere nevyužilo ponúkajúce sa zdroje EÚ na zmierňovanie negatívnych dôsledkov pandémie.

Všeobecne hodnotia slovenskí europoslanci zahraničnú politiku Slovenska pozitívne, rovnako aj vzťahy z ostatnými krajinami. Podľa Jurzycu sa vzťahy zlepšili. "Sme čitateľní a zahranično-politicky sme vnútorne jednotní," uviedol Jurzyca. Hajšel tvrdí, že sa mierne narušili vzťahy Slovenska s Ruskom a Čínou. "Zdá sa mi, že si Slovensko v niektorých iniciatívach postačilo sledovaním vyhranených postojov USA a niektorých európskych partnerov a nie vždy čakalo na rozhodnutia prijímané v tejto oblasti celou EÚ."

Hojsík ocenil, že sa slovenská zahraničná politika naďalej snaží držať odstup od súčasných režimov v Poľsku a Maďarsku, ktoré majú nedemokratické tendencie. Štefanec tiež vyzdvihol pokrok Slovenska v oblasti digitalizácie. Pozitívom bolo podľa neho aj zviditeľnenie návštevou pápeža Františka.

K medzinárodným otázkam sa Slovensko podľa Jurzycu vyjadrovalo primerane. "Prichádzalo aj s novými návrhmi a niektoré sa podarilo aj presadiť," zhodnotil Jurzyca. Hajšel vyzdvihol najmä aktivitu prezidentky Zuzany Čaputovej.

Hojsík by uvítal proaktívnejšie zapojenie v klimatickej diplomacii. Štefanec tvrdí, že Slovensko by sa malo viac zaoberať podporou demokracií vo svete. Podľa Hajšela by sme sa mali viac zapájať do urovnávania konfliktov vo svete, či do širšej medzinárodnej spolupráce v otázke posilňovania strategickej autonómie európskej energetiky a priemyslu.