Attack on Prime Minister
News in English
V správe EWB sa uvádza, že iba hŕstka politikov bude robiť zásadné rozhodnutia a vytvárať posolstvá, ktoré budú mať zásadný význam pre budúcnosť západného Balkánu.
Autor TASR
Brusel 13. januára (TASR) - Slovenský europoslanec Vladimír Bilčík (SPOLU-OD) bude v roku 2020 patriť medzi najvplyvnejších predstaviteľov európskej politiky, ktorí budú "hýbať" dianím na západnom Balkáne. Koncom minulého týždňa to uviedol spravodajský server European Western Balkans (EWB).
Podľa uvedeného zdroja rok 2019 zanechal veľa nezodpovedaných otázok týkajúcich sa diania na západnom Balkáne. Prvý polrok 2020 by aj vďaka snahám chorvátskeho predsedníctva v Rade EÚ mal dať odpovede na to, či sa podarí odblokovať prístupové rokovania so Severným Macedónskom a Albánskom, akú podobu bude mať nová metodika rozširovania a ako sa vyvinú politické krízové situácie v krajinách tohto regiónu.
V správe EWB sa uvádza, že iba hŕstka politikov bude robiť zásadné rozhodnutia a vytvárať posolstvá, ktoré budú mať zásadný význam pre budúcnosť západného Balkánu.
Z tohto hľadiska bude dôležité, ako zareaguje francúzsky prezident Emmanuel Macron, ktorý vlani v októbri "zmrazil" prístupové rokovania pre Skopje a Tiranu. Chorvátsky premiér Andrej Plenkovič, už na úvod chorvátskeho predsedníctva naznačil, že jeho rokovania s Macronom v Paríži (6. 1.) sú nádejou pre ústretovejší postoj Francúzska, najmä po tom, ako sa Európska komisia zaviazala k reforme a odbyrokratizovaniu prístupového procesu. Plenkovič očakáva zásadný posun v prospech európskych šancí tohto regiónu na májovom summite EÚ - západný Balkán v Záhrebe a netají sa plánmi odblokovať ešte pred tým prístupové kapitoly pre Albánsko a Severné Macedónsko.
V exekutíve EÚ bude pre západný Balkán dôležitý eurokomisár pre susedskú politiku rozširovanie Oliver Várhelyi. Má na starosti vypracovanie novej metodiky procesu rozširovania a prípravu výročných správ o situácii kandidátskych krajín a zároveň cieľ nadviazať dobré vzťahy s proeurópskymi silami v krajinách tohto regiónu.
Ďalším vplyvným hráčom je chorvátsky europoslanec Tonino Picula, spravodajca EP pre západný Balkán. Jeho úlohou je určiť pozíciu europarlamentu ako inštitúcie k tomuto regiónu ešte pred summitom v Záhrebe. Picula je zároveň aj spravodajcom EP pre Čiernu Horu a spravodajcom pre predsvstupovú pomoc na roky 2021 - 2027 pre západobalkánske krajiny. Za frakciu socialistov a demokratov (S&D) slúži ako koordinátor vo Výbore EP pre zahraničnú politiku.
EWV upozornil aj na europoslancov Vladimíra Bilčíka z frakcie európskych ľudovcov (EPP) a Tanju Fajonovú zo Slovinska (S&D). Bilčík je spravodajcom EP pre Srbsko a Fajonová spolupredsedníčkou asociačného a stabilizačného výboru EÚ - Srbsko. Obaja sa v mene EP zúčastnili na troch kolách rokovaní so srbskou stranou v snahe zmierniť politické napätie v tejto krajine a budú dotvárať pozorovateľskú misiu EP mapujúcu nadchádzajúce parlamentné voľby v Srbsku.
Ďalšími vplyvnými hráčmi pre západný Balkán by mohli byť nový predseda Európskej ľudovej strany Donald Tusk a tiež predseda Európskej strany socialistov (PES) Sergej Stanišev, ako aj šéf diplomacie EÚ Josep Borell. Eurokomisia má na starosti zmierovací dialóg medzi Srbskom a Kosovom a od Borella sa očakáva, že vymenuje osobitného vyslanca EÚ pre západný Balkán, kde niektoré médiá ako možného kandidáta spomínajú slovenského šéfa diplomacie Miroslava Lajčáka.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Podľa uvedeného zdroja rok 2019 zanechal veľa nezodpovedaných otázok týkajúcich sa diania na západnom Balkáne. Prvý polrok 2020 by aj vďaka snahám chorvátskeho predsedníctva v Rade EÚ mal dať odpovede na to, či sa podarí odblokovať prístupové rokovania so Severným Macedónskom a Albánskom, akú podobu bude mať nová metodika rozširovania a ako sa vyvinú politické krízové situácie v krajinách tohto regiónu.
V správe EWB sa uvádza, že iba hŕstka politikov bude robiť zásadné rozhodnutia a vytvárať posolstvá, ktoré budú mať zásadný význam pre budúcnosť západného Balkánu.
Z tohto hľadiska bude dôležité, ako zareaguje francúzsky prezident Emmanuel Macron, ktorý vlani v októbri "zmrazil" prístupové rokovania pre Skopje a Tiranu. Chorvátsky premiér Andrej Plenkovič, už na úvod chorvátskeho predsedníctva naznačil, že jeho rokovania s Macronom v Paríži (6. 1.) sú nádejou pre ústretovejší postoj Francúzska, najmä po tom, ako sa Európska komisia zaviazala k reforme a odbyrokratizovaniu prístupového procesu. Plenkovič očakáva zásadný posun v prospech európskych šancí tohto regiónu na májovom summite EÚ - západný Balkán v Záhrebe a netají sa plánmi odblokovať ešte pred tým prístupové kapitoly pre Albánsko a Severné Macedónsko.
V exekutíve EÚ bude pre západný Balkán dôležitý eurokomisár pre susedskú politiku rozširovanie Oliver Várhelyi. Má na starosti vypracovanie novej metodiky procesu rozširovania a prípravu výročných správ o situácii kandidátskych krajín a zároveň cieľ nadviazať dobré vzťahy s proeurópskymi silami v krajinách tohto regiónu.
Ďalším vplyvným hráčom je chorvátsky europoslanec Tonino Picula, spravodajca EP pre západný Balkán. Jeho úlohou je určiť pozíciu europarlamentu ako inštitúcie k tomuto regiónu ešte pred summitom v Záhrebe. Picula je zároveň aj spravodajcom EP pre Čiernu Horu a spravodajcom pre predsvstupovú pomoc na roky 2021 - 2027 pre západobalkánske krajiny. Za frakciu socialistov a demokratov (S&D) slúži ako koordinátor vo Výbore EP pre zahraničnú politiku.
EWV upozornil aj na europoslancov Vladimíra Bilčíka z frakcie európskych ľudovcov (EPP) a Tanju Fajonovú zo Slovinska (S&D). Bilčík je spravodajcom EP pre Srbsko a Fajonová spolupredsedníčkou asociačného a stabilizačného výboru EÚ - Srbsko. Obaja sa v mene EP zúčastnili na troch kolách rokovaní so srbskou stranou v snahe zmierniť politické napätie v tejto krajine a budú dotvárať pozorovateľskú misiu EP mapujúcu nadchádzajúce parlamentné voľby v Srbsku.
Ďalšími vplyvnými hráčmi pre západný Balkán by mohli byť nový predseda Európskej ľudovej strany Donald Tusk a tiež predseda Európskej strany socialistov (PES) Sergej Stanišev, ako aj šéf diplomacie EÚ Josep Borell. Eurokomisia má na starosti zmierovací dialóg medzi Srbskom a Kosovom a od Borella sa očakáva, že vymenuje osobitného vyslanca EÚ pre západný Balkán, kde niektoré médiá ako možného kandidáta spomínajú slovenského šéfa diplomacie Miroslava Lajčáka.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
