FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Slovenský diplomat upozornil, že v situačných správach šéfov gruzínskej a ukrajinskej diplomacie zazneli silné prointegračné motívy a zámery, čo spojenci z NATO ocenili.
Autor TASR
,aktualizované Brusel/Bratislava 4. decembra (TASR) - Ministri zahraničných vecí z 29 členských krajín NATO sa počas utorňajších rokovaní v Bruseli stretli so svojimi rezortnými kolegami z Gruzínska a Ukrajiny a spolu zhodnotili aj napätú situáciu medzi Ruskom a Ukrajinou v dôsledku nedávnych udalostí v Azovskom mori. Po skončení rokovaní to uviedol štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí SR František Ružička.
Slovenský diplomat upozornil, že v situačných správach šéfov gruzínskej a ukrajinskej diplomacie zazneli silné prointegračné motívy a zámery, čo spojenci z NATO ocenili.
Ministri sa počas tohto stretnutia zaoberali aj situáciou v Azovskom a Čiernom mori po nedávnom incidente v blízkosti Kerčského prielivu. Podľa Ružičku ministri označili túto situáciu za mimoriadne vážnu a odkázali, že situáciu treba deeskalovať v čo najkratšom možnom čase.
"Ide o to, aby sa lode a hlavne námorníci dostali v najkratšom čase späť domov a aby sme sa vrátili k tomu, že Azovské more a Kerčský prieliv budú prístupné pre všetkých podľa zásad medzinárodného práva," opísal situáciu Ružička.
Na otázku TASR, či ukrajinský minister zahraničných vecí Pavlo Klimkin nezopakoval výzvu Kyjeva na dôraznejšiu prítomnosť NATO v Čiernom mori, Ružička uviedol, že Klimkin poukázal aj na potrebu vyššej angažovanosti sa Aliancie, ale dodal, že "toto všetko zrejme ešte bude predmetom ďalších rokovaní" a všetko bude závisieť aj od celkového vývoja situácie v oblasti. Podľa jeho slov ministri hovorili skôr o spôsoboch, modifikáciách a kapacitách, ktoré by NATO mohlo ponúknuť alebo využiť v oblasti Azovského mora.
Slovensko od 1. januára 1019 preberie predsedníctvo Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), aj preto podľa Ružičku naša krajina najnovší spor medzi Ruskom a Ukrajinou pozorne sleduje.
"Ukrajina a Gruzínsko patria medzi priority, na ktoré sa chceme zamerať. Pochopiteľne, aj z pohľadu dodržiavania medzinárodného práva, územnej celistvosti a rešpektovania územnej integrity," spresnil Ružička. Aj preto, ako dodal, bude Slovensko pozorne sledovať, čo sa v tomto regióne deje, a počas predsedníctva OBSE "urobí všetko, čo sa bude dať", aby deeskalovalo sporné situácie a otváralo komunikačné kanály s cieľom nezvyšovať, ale znižovať napätie.
Zmluva o likvidácii rakiet stredného a kratšieho doletu (INF), ktorá vyvoláva napätie medzi Spojenými štátmi a Ruskom, bola jednou z hlavných tém utorňajších rokovaní ministrov zahraničných vecí z 29 členských krajín NATO. Potvrdil to štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí SR František Ružička, ktorý zastupuje Slovensko na dvojdňových rokovaniach v Bruseli.
Zmluva podpísaná Moskvou a Washingtonom v roku 1987, ktorá zakazuje obom stranám používanie rakiet vybavených jadrovými hlavicami s doletom od 500 do 5500 kilometrov, sa stala súčasťou bezpečnostnej architektúry Európy. V posledných mesiacoch je však dôvodom napätia medzi Ruskom a Spojenými štátmi, za ktorými stojí aj Severoatlantická aliancia.
V spoločnej deklarácii, ktorá sa zrodila v rámci ministerských rokovaní, sa uvádza, že porušovanie INF zo strany Ruska "narušuje základy účinnej kontroly zbraní a podkopáva bezpečnosť spojencov". Ministri sa tiež zhodli v názore, že takýto prístup "oslabuje celkovú bezpečnostnú architektúru euroatlantického spoločenstva".
"Vyzývame Rusko, aby sa naliehavo vrátilo k úplnému a overiteľnému dodržiavaniu INF. Od neho teraz závisí, či sa podarí zachovať túto zmluvu," uvádza sa v dokumente zo zasadnutia ministrov.
Slovenský diplomat zdôraznil, že spoločné stanovisko ministrov je dobre zadefinované. "My by sme, samozrejme, chceli vidieť, aby sa využili ďalšie komunikačné kanály k tomu, aby sa Rusko vrátilo za rokovací stôl," uviedol Ružička. Pripomenul, že ide o bilaterálnu zmluvu medzi Spojenými štátmi a Ruskom, ale zároveň je to aj veľmi dôležitý nástroj pre zachovanie bezpečnosti v celej Európe, čo sa týka aj Slovenska.
Ak by podľa jeho slov došlo k vypovedaniu tejto zmluvy, tak bude potrebné nájsť kroky, ktoré povedú k zárukám, že nedôjde k ďalšiemu rozširovaniu jadrových zbraní, že sa bude rešpektovať ich nešírenie. Dodal, že by to mohlo smerovať aj k tomu, že vznikne oveľa komplexnejšia zmluva a možno dôjde aj k likvidácii zbraní, ktoré sú predmetom zmluvy INF.
Spravodajca TASR Jaromír Novak
Slovenský diplomat upozornil, že v situačných správach šéfov gruzínskej a ukrajinskej diplomacie zazneli silné prointegračné motívy a zámery, čo spojenci z NATO ocenili.
Ministri sa počas tohto stretnutia zaoberali aj situáciou v Azovskom a Čiernom mori po nedávnom incidente v blízkosti Kerčského prielivu. Podľa Ružičku ministri označili túto situáciu za mimoriadne vážnu a odkázali, že situáciu treba deeskalovať v čo najkratšom možnom čase.
"Ide o to, aby sa lode a hlavne námorníci dostali v najkratšom čase späť domov a aby sme sa vrátili k tomu, že Azovské more a Kerčský prieliv budú prístupné pre všetkých podľa zásad medzinárodného práva," opísal situáciu Ružička.
Na otázku TASR, či ukrajinský minister zahraničných vecí Pavlo Klimkin nezopakoval výzvu Kyjeva na dôraznejšiu prítomnosť NATO v Čiernom mori, Ružička uviedol, že Klimkin poukázal aj na potrebu vyššej angažovanosti sa Aliancie, ale dodal, že "toto všetko zrejme ešte bude predmetom ďalších rokovaní" a všetko bude závisieť aj od celkového vývoja situácie v oblasti. Podľa jeho slov ministri hovorili skôr o spôsoboch, modifikáciách a kapacitách, ktoré by NATO mohlo ponúknuť alebo využiť v oblasti Azovského mora.
Slovensko od 1. januára 1019 preberie predsedníctvo Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), aj preto podľa Ružičku naša krajina najnovší spor medzi Ruskom a Ukrajinou pozorne sleduje.
"Ukrajina a Gruzínsko patria medzi priority, na ktoré sa chceme zamerať. Pochopiteľne, aj z pohľadu dodržiavania medzinárodného práva, územnej celistvosti a rešpektovania územnej integrity," spresnil Ružička. Aj preto, ako dodal, bude Slovensko pozorne sledovať, čo sa v tomto regióne deje, a počas predsedníctva OBSE "urobí všetko, čo sa bude dať", aby deeskalovalo sporné situácie a otváralo komunikačné kanály s cieľom nezvyšovať, ale znižovať napätie.
Po vypovedaní INF budú podľa Ružičku potrebné záruky
Zmluva o likvidácii rakiet stredného a kratšieho doletu (INF), ktorá vyvoláva napätie medzi Spojenými štátmi a Ruskom, bola jednou z hlavných tém utorňajších rokovaní ministrov zahraničných vecí z 29 členských krajín NATO. Potvrdil to štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí SR František Ružička, ktorý zastupuje Slovensko na dvojdňových rokovaniach v Bruseli.
Zmluva podpísaná Moskvou a Washingtonom v roku 1987, ktorá zakazuje obom stranám používanie rakiet vybavených jadrovými hlavicami s doletom od 500 do 5500 kilometrov, sa stala súčasťou bezpečnostnej architektúry Európy. V posledných mesiacoch je však dôvodom napätia medzi Ruskom a Spojenými štátmi, za ktorými stojí aj Severoatlantická aliancia.
V spoločnej deklarácii, ktorá sa zrodila v rámci ministerských rokovaní, sa uvádza, že porušovanie INF zo strany Ruska "narušuje základy účinnej kontroly zbraní a podkopáva bezpečnosť spojencov". Ministri sa tiež zhodli v názore, že takýto prístup "oslabuje celkovú bezpečnostnú architektúru euroatlantického spoločenstva".
"Vyzývame Rusko, aby sa naliehavo vrátilo k úplnému a overiteľnému dodržiavaniu INF. Od neho teraz závisí, či sa podarí zachovať túto zmluvu," uvádza sa v dokumente zo zasadnutia ministrov.
Slovenský diplomat zdôraznil, že spoločné stanovisko ministrov je dobre zadefinované. "My by sme, samozrejme, chceli vidieť, aby sa využili ďalšie komunikačné kanály k tomu, aby sa Rusko vrátilo za rokovací stôl," uviedol Ružička. Pripomenul, že ide o bilaterálnu zmluvu medzi Spojenými štátmi a Ruskom, ale zároveň je to aj veľmi dôležitý nástroj pre zachovanie bezpečnosti v celej Európe, čo sa týka aj Slovenska.
Ak by podľa jeho slov došlo k vypovedaniu tejto zmluvy, tak bude potrebné nájsť kroky, ktoré povedú k zárukám, že nedôjde k ďalšiemu rozširovaniu jadrových zbraní, že sa bude rešpektovať ich nešírenie. Dodal, že by to mohlo smerovať aj k tomu, že vznikne oveľa komplexnejšia zmluva a možno dôjde aj k likvidácii zbraní, ktoré sú predmetom zmluvy INF.
Spravodajca TASR Jaromír Novak
