Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Ministerstvo chce získať viac peňazí pre samosprávy aj v novom programe Slovensko na obdobie rokov 2021 až 2027.
Autor TASR
Bratislava 21. decembra (TASR) - Financovanie vodárenskej infraštruktúry v obciach by sa malo zlepšiť. Podľa ministerstva životného prostredia (MŽP) i ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) by mali do výstavby vodovodov a kanalizácií smerovať v nasledujúcom období stovky miliónov eur. Rezorty to potvrdili v reakcii na sťažnosti starostov a primátorov, ktorí upozornili, že obyvatelia desiatok obcí na juhu Slovenska nemajú prístup k verejnému vodovodu.
Ministerstvo životného prostredia SR súhlasí s predstaviteľmi samospráv, rozširovanie vodárenskej infraštruktúry je podľa neho nevyhnutné. Štátny tajomník rezortu Juraj Smatana ozrejmil, že na Slovensku žije stále obrovské množstvo ľudí, ktorí nemajú prístup k riadnemu vodovodu a kanalizačnej sieti. „Z celkového počtu 2890 obcí má vybudovanú kanalizáciu 1149 obcí a vodovod 2433 obcí. Ľahostajnosť predchádzajúcich vládnych garnitúr spôsobila, že Slovensko je v odvádzaní odpadových vôd na chvoste Európskej únie (EÚ) a porovnáva sa so štátmi, ako Rumunsko, Albánsko, Srbsko či Bosna a Hercegovina,“ uviedol Smatana.
MŽP však odmietlo obvinenia z nečinnosti. Naštartovať rozvoja vodárenskej infraštruktúry v slovenských mestách a obciach majú legislatívne zmeny a viac peňazí, ktoré ministerstvo presadzuje. Spolu s Environmentálnym fondom pripravilo viacero zmien, ktoré majú zrýchliť budovanie vodovodov, kanalizácií a čistiarní odpadových vôd. „V roku 2022 pôjde samosprávam v oblasti budovania vodovodov a kanalizácií vyše 61,5 milióna eur z prostriedkov Environmentálneho fondu. Prostriedky fondu pôjdu prioritne na ochranu a starostlivosť o životné prostredie v súlade s Envirostratégiou 2030. Zjednoduší sa aj podávanie žiadostí na poskytnutie podpory formou dotácie,“ prisľúbilo MŽP.
Ministerstvo chce získať viac peňazí pre samosprávy aj v novom programe Slovensko na obdobie rokov 2021 až 2027. „Na aktivity v pôsobnosti MŽP v oblasti odvádzania a čistenia komunálnych odpadových vôd a zásobovania obyvateľstva pitnou vodou je v návrhu programu Slovensko vyčlenených približne 600 miliónov eur zo zdrojov EÚ, ku ktorým ešte pribudne spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu. Ďalších zhruba 36 miliónov eur by malo ísť na komplexné a spoľahlivé monitorovanie a hodnotenie stavu povrchových a podzemných vôd,“ pripomenulo MŽP.
Ministerstvo životného prostredia SR súhlasí s predstaviteľmi samospráv, rozširovanie vodárenskej infraštruktúry je podľa neho nevyhnutné. Štátny tajomník rezortu Juraj Smatana ozrejmil, že na Slovensku žije stále obrovské množstvo ľudí, ktorí nemajú prístup k riadnemu vodovodu a kanalizačnej sieti. „Z celkového počtu 2890 obcí má vybudovanú kanalizáciu 1149 obcí a vodovod 2433 obcí. Ľahostajnosť predchádzajúcich vládnych garnitúr spôsobila, že Slovensko je v odvádzaní odpadových vôd na chvoste Európskej únie (EÚ) a porovnáva sa so štátmi, ako Rumunsko, Albánsko, Srbsko či Bosna a Hercegovina,“ uviedol Smatana.
MŽP však odmietlo obvinenia z nečinnosti. Naštartovať rozvoja vodárenskej infraštruktúry v slovenských mestách a obciach majú legislatívne zmeny a viac peňazí, ktoré ministerstvo presadzuje. Spolu s Environmentálnym fondom pripravilo viacero zmien, ktoré majú zrýchliť budovanie vodovodov, kanalizácií a čistiarní odpadových vôd. „V roku 2022 pôjde samosprávam v oblasti budovania vodovodov a kanalizácií vyše 61,5 milióna eur z prostriedkov Environmentálneho fondu. Prostriedky fondu pôjdu prioritne na ochranu a starostlivosť o životné prostredie v súlade s Envirostratégiou 2030. Zjednoduší sa aj podávanie žiadostí na poskytnutie podpory formou dotácie,“ prisľúbilo MŽP.
Ministerstvo chce získať viac peňazí pre samosprávy aj v novom programe Slovensko na obdobie rokov 2021 až 2027. „Na aktivity v pôsobnosti MŽP v oblasti odvádzania a čistenia komunálnych odpadových vôd a zásobovania obyvateľstva pitnou vodou je v návrhu programu Slovensko vyčlenených približne 600 miliónov eur zo zdrojov EÚ, ku ktorým ešte pribudne spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu. Ďalších zhruba 36 miliónov eur by malo ísť na komplexné a spoľahlivé monitorovanie a hodnotenie stavu povrchových a podzemných vôd,“ pripomenulo MŽP.
