< sekcia Slovensko

FOTOPOROVNANIE-VÝBER: Bomby, povodne, havárie. KATASTROFY v Bratislave

Katastrofy v Bratislave, kombo snímka Foto: Teraz.sk/TASR/Ľ.Deák

Teraz.sk prináša VÝBER z fotoporovnaní v projekte Bratislava VTEDY a TERAZ.

Ponúkame vám výber z FOTOPOROVNANÍ zo seriálu Bratislava VTEDY a TERAZ, aktuálne s témou katastrof, ktoré v priebehu desaťročí postihli naše hlavné mesto.

V rámci FOTOPOROVNANIA situácie vtedy a teraz sú snímky z archívu Tlačovej agentúry Slovenskej republiky (TASR) konfrontované s aktuálnymi zábermi amatérskeho fotografa Ľubomíra Deáka, ktorému učarovali premeny jeho rodného mesta – Bratislavy. Deák fotí aktuálne snímky vždy z toho istého miesta a uhla pohľadu, aký prináša aj archívna historická fotografia. K historickej fotografii ponúkame dobovú popisku tak, ako ju vytvoril fotograf v danej dobe.



Bombardovanie v 2. svetovej vojne


Kombo snímka.
Foto: ČTK/Ľ. Deák


26. novembra 1945
Pohľad na zničený Starý most, vyhodený do vzduchu ustupujúcim nemeckým vojskom, 26. novembra 1945.
Foto: ČTK


12. októbra 2021
Pohľad na Starý most postavený nanovo. Pre jeho nevyhovujúci stav v minulosti ho museli zrekonštruovať. Momentálne premávajú po moste iba električky, cyklisti a vyhradený pás majú aj chodci.
Foto: Ľ. Deák


28. mája 1945
Na snímke Nemcami zničené a vypálene budovy v Bratislave, 28. mája 1945.
Foto: Roller - ZAS


27. septembra 2021
Pohľad na Kamenné námestie, 27. septembra 2021.
Foto: Ľ. Deák



Záplavy - Prievoz


Prievoz - kombo snímka
Foto: TASR


Veľká povodeň v Prievoze. Pohľad z veže sv. kostola v Prievoze na časť zatopenej obce, 14.3.1947.
Foto: TASR/Koloman Cích


Pohľad na ulice, ktoré boli zatopené v roku 1947, na fotografii zo 16.3.2021
Foto: TASR/Foto: Ľ.Deák


Veľká povodeň v Prievoze. Zaplavené obytné štvrte, 6.03.1947.
Foto: TASR/Anton Tarkoš


Prievoz 16.3.2021
Foto: TASR/Foto: Ľ.Deák



Záplavy-Petržalka


Kombo snímka.
Foto: TASR/Teraz.sk


Rok 1954
Petržalku postihla masívna povodeň, zasiahla aj štvrť pri nej - Starý Háj. "Pri poklese hladiny Dunaja v Bratislave priemerne o viac ako 1 cm za hodinu značí, že hladina v piatok 16.t.m. klesla oproti najvyššej dosiahnutej úrovni o 26 cm. Napriek tomu spodné vody stúpajú aj naďalej a ohrozujú objekty a obytné budovy najmä v nízkych polohách. Okrem toho premočené hrádze umožňujú presakovanie vody," píše sa v pôvodnej dobovej popiske k fotografii, ktorú 17.7.1954 urobil Jožo Teslík.

17.07.1954Pri poklese hladiny Dunaja v Bratislave priemerne o viac ako 1 cm za hodinu značí, že hladina v piatok 16.t.m.klesla oproti najvyššej dosiahnutej úrovni o 26 cm. Napriek tomu spodné vody stúpajú aj naďalej a ohrozujú objekty a obytné budovy najmä v nízkych polohách. Okrem toho premočené hrádze umožňujú presakovanie vody.
Foto: TASR/Jožo Teslík


Rok 2021
Aktuálny pohľad z 23.9.2021 drámy z rokov päťdesiatych vôbec nepripomína. Dunaj je regulovaný Vodným dielom Gabčíkovo, aj systémom protipovodňových hrádzí. Pohľad zodpovedajúci historickej fotografii našiel Ľ. Deák na ihrisku Bradáčova.

Pohľad z ihriska Bradáčova, 23.9.2021.
Foto: Ľ. Deák.



Havária lietadla


Kombo snímka.
Foto: Alojz Prakeš – ČTK/Ľubomír Deák


27. november 1966
Na archívnej snímke z 27. novembra 1966 miesto katastrofy bulharského lietadla, ktoré havarovalo 24. novembra v Malých Karpatoch pri Bratislave. V ten deň si toto miesto prezrela vládna delegácia Bulharskej ľudovej republiky vedená predsedom komisie štátnej kontroly a štatistiky Minkom Stefanovom. Hostí sprevádzal predseda Slovenskej národnej rady Michal Chudík a ďalší predstavitelia nášho politického života. Práca príslušníkov Čs. armády a VB na urýchlení identifikácie obetí pokračovala i keď bola sťažená hrubou vrstvou snehu pokrývajúcou celé priestranstvo.
Foto: Alojz Prakeš – ČTK


Na archívnej snímke z 27. novembra 1966 miesto katastrofy bulharského lietadla, ktoré havarovalo 24. novembra v Malých Karpatoch pri Bratislave. V ten deň si toto miesto prezrela vládna delegácia Bulharskej ľudovej republiky vedená predsedom komisie štátnej kontroly a štatistiky Minkom Stefanovom. Hostí sprevádzal predseda Slovenskej národnej rady Michal Chudík a ďalší predstavitelia nášho politického života. Práca príslušníkov Čs. armády a VB na urýchlení identifikácie obetí pokračovala i keď bola sťažená hrubou vrstvou snehu pokrývajúcou celé priestranstvo.
Foto: Alojz Prakeš – ČTK


Na archívnej snímke z 27. novembra 1966 miesto katastrofy bulharského lietadla, ktoré havarovalo 24. novembra v Malých Karpatoch pri Bratislave. V ten deň si toto miesto prezrela vládna delegácia Bulharskej ľudovej republiky vedená predsedom komisie štátnej kontroly a štatistiky Minkom Stefanovom. Hostí sprevádzal predseda Slovenskej národnej rady Michal Chudík a ďalší predstavitelia nášho politického života. Práca príslušníkov Čs. armády a VB na urýchlení identifikácie obetí pokračovala i keď bola sťažená hrubou vrstvou snehu pokrývajúcou celé priestranstvo.
Foto: Alojz Prakeš – ČTK


26. novembra 2021
Na snímke súčasný pohľad na miesto v Malých Karpatoch v Bratislave, kde kedysi havarovalo bulharské lietalo.
Foto: Ľubomír Deák


Miesto (doteraz) najväčšej leteckej katastrofy na území bývalej ČSSR – Sakrakopec nad Račou v katastri obce Svätý Jur, tak opísal toto miesto Roman Delikát. "Za nepriaznivých poveternostných podmienok tu 24. novembra 1966 o 16.30 krátko po štarte havarovalo lietadlo Iľjušin 18 s imatrikuláciou LZ-BEN bulharsko-sovietskej leteckej spoločnosti TABSO, na lete č. 101. Napriek tomu veľa ľudí o tejto katastrofe netuší, resp. má len minimálne informácií," dodal. Rovnaký typ lietadla (Iľjušin 18) skončil pri leteckej katastrofe, ktorá sa odohrala o 10 rokov neskôr, v jazere na Zlatých Pieskoch.

Nehoda na Sakrakopci si vyžiadala životy 82 pasažierov, čo bola vlastne celá posádka lietadla. Pri druhej spomínanej nehode zahynulo 76 ľudí a traja katastrofu prežili. "Okrem rovnakého typu lietadla majú spoločné aj ďalší smutný osud, keď obe havárie nemali desiatky rokov žiadny oficiálny pomník. Na Sakrakopci bolo na pamiatku každej z obetí vysadených 82 briez a o katastrofe svedčili len vyryté nápisy na dvoch zo stromov, ktoré pád lietadla neskosil. Symbolické kríže pribúdali a následkom počasia aj ubúdali," vysvetlil Roman Delikát a dodal, že "niekoľko rokov sa toto miesto neobjavovalo ani v turistických mapách a nájsť ho vedeli len tí, ktorí o katastrofe vedeli, príp. im toto smutné miesto niekto ukázal".