Quantcast
< sekcia Slovensko

Francúzsky veľvyslanec v SR: Predsedníctvo v EÚ zasiahla vojna

Ukrajinskí vojaci stoja pred budovou nákupného centra po ruskom raketovom útoku v ukrajinskom meste Kremenčuk 28. júna 2022. Foto: TASR/AP

Dôsledkom vojny vedenej Ruskom je podľa francúzskeho veľvyslanca tiež snaha EÚ posilniť obranné schopnosti európskych krajín.

Bratislava 28. júna (TASR) - Končiace francúzske predsedníctvo v Rade Európskej únie bolo náročné najmä z dôvodu vojny na Ukrajine, ale tiež pre dôsledky covidu. Preto niektoré priority nebolo možné dotiahnuť do konca. Uviedol to na stretnutí s novinármi francúzsky veľvyslanec na Slovensku Pascal Le Deunff, ktorý však označil predsedníctvo za úspešné. Vyzdvihol predovšetkým rýchlu reakciu Únie na ruskú agresiu a súvisiacu utečeneckú krízu.

"Po prvýkrát sme financovali doručenie zbraní, to bolo bezprecedentné," uviedol Deunff. Únia ďalej podporila Ukrajinu v sociálnej a finančnej oblasti, prijala šesť balíčkov sankcií proti Rusku a nakoniec Ukrajine udelila kandidátsky štatút. "Toto bol za menej než tri mesiace skvelý výsledok," myslí si veľvyslanec.

Dôsledkom vojny vedenej Ruskom je podľa francúzskeho veľvyslanca tiež snaha EÚ posilniť obranné schopnosti európskych krajín. V marci bol prijatý Strategický kompas, ktorého cieľom je posilniť európsku obranu. EÚ by mala napríklad výraznejšie investovať do obranných kapacít či inovatívnych technológií, upozornil.

V súvislosti s kontaktmi francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona s ruským prezidentom Vladimírom Putinom Le Deunff uviedol, že jedného dňa budú musieť Rusko a Ukrajina rokovať a vtedy môže byť Macronov prístup užitočný. Jedným z konkrétnych výsledkov Macronových telefonátov Putinovi je podľa veľvyslanca to, že civilisti dostali príležitosť opustiť zabarikádovaný závod Azovstaľ v Mariupole.

Na snímke z videa, ktoré zverejnilo ruské ministerstvo obrany v pondelok 13. júna 2022 ruské armádne vozidlo stojí pred oceliarňami Azovstaľ v zničenom ukrajinskom prístavnom meste Mariupol, ovládanom ruskými silami.
Foto: TASR/AP


Ako pokračoval veľvyslanec, významným záverom francúzskeho predsedníctva je tiež vízia prezidenta Macrona o európskom politickom spoločenstve, ktorého cieľom má byť najmä užší kontakt s kandidátskymi krajinami. Proces začlenenia sa do EÚ je zdĺhavý a môže byť pre obyvateľov kandidátskych krajín frustrujúci. Malo by teda ísť o vyplnenie medzery, kým sa dané krajiny nestanú riadnymi členmi EÚ. Nemá však ísť o náhradu členstva.

Príliš ambiciózni boli podľa veľvyslanca Francúzi najmä v súvislosti s klimatickým balíčkom či novým paktom o migrácii a azyle. Tieto priority bude musieť dokončiť Česká republika, ktorá preberie predsedníctvo v Rade EÚ 1. júla, dodal.