FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Podľa rokovacieho poriadku sa ku každému zákonu v parlamente otvára diskusia, tzv. rozprava.
Autor TASR
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Bratislava 20. decembra (TASR) - Rokovanie o zákonoch v Národnej rade (NR) SR by sa mohlo po novom upraviť na konkrétnu časovú hranicu. Každý poslanecký klub i nezaradení poslanci by mali mať na rozpravu o zákone limitovaný čas, ktorý by si museli rozdeliť. V rozhovore pre TASR to uviedol podpredseda NR SR Tibor Gašpar (Smer-SD). Zmena by mala byť súčasťou novely rokovacieho poriadku, o ktorej má parlament rokovať v úvode ďalšej schôdze v januári. Gašpar to odôvodnil problémom s obštrukciou opozície, naposledy pri zákone o transformácii Úradu na ochranu oznamovateľov (ÚOO), keď sa o návrhu rokovalo niekoľko dní. Tvrdí, že podobný systém majú aj v europarlamente.
„Ak sa zhodneme na priemernom časovom limite, podľa toho sa rozdelí čas jednotlivým poslaneckým klubom. Kluby si určia, či bude vystupovať poslanec za klub nie 30, ale možno až 40 minút a niekomu bude stačiť možno päť minút,“ vysvetlil pre TASR Gašpar s tým, že odborníci k prerokúvanej téme budú môcť využiť väčší časový priestor. Označil to za „trošku revolučný“ návrh. „Mohol by sa podobať tomu, ako sa rokuje v Európskom parlamente, že si jednotlivé frakcie rozdelia konkrétny rokovací čas, niečo na spôsob toho, čo máme aj v našom rokovacom poriadku, keď sa skracuje rozprava na 12 hodín. A zrejme určíme nejaké časy pre jednotlivé čítania, ktoré si rozdelia poslanecké kluby a nezaradení poslanci, a tým dokážeme zlimitovať rokovanie o jednom konkrétnom zákone na maximálnu možnú časovú hranicu, aby sa to nezneužívalo ako teraz,“ doplnil.
Už dnes rokovací poriadok umožňuje skrátiť rozpravu k zákonu na 12 hodín. Koalícia to využila aj pri decembrovej schôdzi. „Musíme určiť časovú hranicu pre navrhovateľa, ktorý predkladá zákon, trebárs pre úvodnú reč, záverečnú reč, prípadne pre diskusiu, to platí o spravodajcovi, lebo dnes sú bez časového limitu,“ dodal Gašpar.
Podľa rokovacieho poriadku sa ku každému zákonu v parlamente otvára diskusia, tzv. rozprava. Každý poslanec sa môže do nej hlásiť písomne, vtedy má poslanec prihlásený za klub k dispozícii 30 minút, ďalší písomne prihlásení poslanci 20 minút. Následne sa môžu poslanci hlásiť do rozpravy aj ústne, vtedy môžu rečniť desať minút. Na každé vystúpenie poslanca sa dá reagovať dvojminútovou faktickou poznámkou.
Upraviť sa má aj sankcia za vykázanie z rokovacej sály, po novom by mala byť vo výške mesačného platu. V súčasnosti môže predsedajúci upozorniť poslanca, že porušuje poriadok, a pokiaľ nedôjde k náprave, môže ho pri druhom upozornení vykázať, čo podľa Gašpara znamená jednodňovú absenciu z hľadiska platu. „Teraz by to mal už byť celý mesačný plat, to bude ten základný rozdiel,“ vysvetlil. Parlament by mal podľa Gašpara tiež uznesením schváliť aj etický kódex, ktorý je pripravený. „Ten ešte viac popisuje, ako sa má poslanec správať nielen v pléne, ale aj mimo pléna,“ dodal.
Momentálne je v parlamente novela rokovacieho poriadku, ktorá už ráta s úpravou rečníckych časov. Návrh novely je v druhom čítaní, v NR SR ho prerokovali ešte v septembri. Koalícia avizuje ďalšie zmeny. Rokovať by sa o návrhu malo v úvode ďalšej schôdze, ktorá sa začína 27. januára.
„Ak sa zhodneme na priemernom časovom limite, podľa toho sa rozdelí čas jednotlivým poslaneckým klubom. Kluby si určia, či bude vystupovať poslanec za klub nie 30, ale možno až 40 minút a niekomu bude stačiť možno päť minút,“ vysvetlil pre TASR Gašpar s tým, že odborníci k prerokúvanej téme budú môcť využiť väčší časový priestor. Označil to za „trošku revolučný“ návrh. „Mohol by sa podobať tomu, ako sa rokuje v Európskom parlamente, že si jednotlivé frakcie rozdelia konkrétny rokovací čas, niečo na spôsob toho, čo máme aj v našom rokovacom poriadku, keď sa skracuje rozprava na 12 hodín. A zrejme určíme nejaké časy pre jednotlivé čítania, ktoré si rozdelia poslanecké kluby a nezaradení poslanci, a tým dokážeme zlimitovať rokovanie o jednom konkrétnom zákone na maximálnu možnú časovú hranicu, aby sa to nezneužívalo ako teraz,“ doplnil.
Už dnes rokovací poriadok umožňuje skrátiť rozpravu k zákonu na 12 hodín. Koalícia to využila aj pri decembrovej schôdzi. „Musíme určiť časovú hranicu pre navrhovateľa, ktorý predkladá zákon, trebárs pre úvodnú reč, záverečnú reč, prípadne pre diskusiu, to platí o spravodajcovi, lebo dnes sú bez časového limitu,“ dodal Gašpar.
Podľa rokovacieho poriadku sa ku každému zákonu v parlamente otvára diskusia, tzv. rozprava. Každý poslanec sa môže do nej hlásiť písomne, vtedy má poslanec prihlásený za klub k dispozícii 30 minút, ďalší písomne prihlásení poslanci 20 minút. Následne sa môžu poslanci hlásiť do rozpravy aj ústne, vtedy môžu rečniť desať minút. Na každé vystúpenie poslanca sa dá reagovať dvojminútovou faktickou poznámkou.
Upraviť sa má aj sankcia za vykázanie z rokovacej sály, po novom by mala byť vo výške mesačného platu. V súčasnosti môže predsedajúci upozorniť poslanca, že porušuje poriadok, a pokiaľ nedôjde k náprave, môže ho pri druhom upozornení vykázať, čo podľa Gašpara znamená jednodňovú absenciu z hľadiska platu. „Teraz by to mal už byť celý mesačný plat, to bude ten základný rozdiel,“ vysvetlil. Parlament by mal podľa Gašpara tiež uznesením schváliť aj etický kódex, ktorý je pripravený. „Ten ešte viac popisuje, ako sa má poslanec správať nielen v pléne, ale aj mimo pléna,“ dodal.
Momentálne je v parlamente novela rokovacieho poriadku, ktorá už ráta s úpravou rečníckych časov. Návrh novely je v druhom čítaní, v NR SR ho prerokovali ešte v septembri. Koalícia avizuje ďalšie zmeny. Rokovať by sa o návrhu malo v úvode ďalšej schôdze, ktorá sa začína 27. januára.
