Zdravie
Všetky diskusie TASR TV
Na vytvorenie bezpečných zrakových podmienok na vonkajších pracoviskách sú podľa neho návrhové hodnoty osvetlenosti často oveľa vyššie.
Autor TASR
Bratislava 3. apríla (TASR) - Nie každé svetlo v noci je automaticky svetelným znečistením. Uviedol to profesor Dionýz Gašparovský na odbornom seminári Slovenskej komory stavebných inžinierov.
„Svetlo v podstate len zviditeľňuje existujúce znečistenie v ovzduší, samo osebe však nie je kontaminantom v klasickom zmysle slova, ako sú napríklad chemické látky,“ poznamenal Gašparovský. V tejto súvislosti poukazuje na smerovanie svietidla. Dôležité je, ak lampa svieti tam, kam má, čiže na chodník alebo cestu, a nevyžaruje nahor do neba. Pomer svetla vyžiareného nahor je jedným z meradiel, ktoré odlišuje kvalitnú inštaláciu od zlej, pričom moderné technológie umožňujú stiahnuť emisie smerom k oblohe takmer na nulu, ak sa k návrhu pristupuje zodpovedne, tvrdí profesor.
Z hľadiska celkového svetelného toku do atmosféry existujú „silnejší hráči“ ako verejné osvetlenie. „Sú to predovšetkým veľké priemyselné areály, rafinérie, logistické parky a športoviská, ktoré potrebujú z bezpečnostných či iných dôvodov obrovskú intenzitu svetla,“ povedal Gašparovský. Na vytvorenie bezpečných zrakových podmienok na vonkajších pracoviskách sú podľa neho návrhové hodnoty osvetlenosti často oveľa vyššie. Ide o 300 luxov alebo viac, čo je v porovnaní s bežným verejným osvetlením, ktoré sa pohybuje v jednotkách či desiatkach luxov, rozdiel. Upozorňuje aj na osvetlenie pamiatok, reklamné plochy a fenomén svetla unikajúceho z interiérov budov cez presklené fasády kancelárskych centier, ktoré svietia celú noc bez ohľadu na to, či v nich niekto pracuje.
Odborník zároveň poukázal na vplyv umelého svetla na ekosystémy. Pre rastliny môže byť nadbytok svetla signálom, že sa vegetačné obdobie nekončí, čo im bráni včas sa pripraviť na zimu a hrozí im zamrznutie. Citlivejšie reaguje hmyz, pre ktorý sú svietidlá smrteľnou pascou. „Hmyz je lákaný svetlom a následne spotrebuje drahocennú energiu na bezcieľne lietanie okolo zdroja svetla namiesto hľadania potravy či párenia, čo v konečnom dôsledku vedie k drastickému úbytku populácie,“ skonštatoval Gašparovský. Podobne podľa neho trpia migrujúce vtáky, ktoré svetlo dezorientuje.
Profesor si zároveň nemyslí, že každé verejné osvetlenie ničí ľuďom zdravie. Tvrdí, že podľa vedeckých štúdií potláčanie tvorby melatonínu sa u človeka začína až pri intenzitách osvetlenia, ktoré sú výrazne vyššie, než aké je večer na ulici napríklad cestou domov. „Bežné verejné osvetlenie dosahuje v obytných zónach len zlomky potrebných hodnôt a tvrdenie, že priamo spôsobuje nespavosť obyvateľstva, je preto mýtus, pretože v domácnostiach máme oveľa intenzívnejšie osvetlenie. Skutočným problémom je aj modré žiarenie z obrazoviek mobilov či televízorov tesne pred spaním,“ vysvetlil Gašparovský.
Poznamenal taktiež, že dôležitejšie než farba svetla je to, kedy a v akej intenzite ľudia svietia. „Integratívne osvetlenie, o ktorom sa v súčasnosti veľa hovorí, sa snaží napodobniť prirodzený denný cyklus, teda cez deň nám dopriať jasné a spektrálne bohaté svetlo na prácu a večer ho utlmiť, aby sa telo mohlo pripraviť na odpočinok,“ doplnil odborník.
„Svetlo v podstate len zviditeľňuje existujúce znečistenie v ovzduší, samo osebe však nie je kontaminantom v klasickom zmysle slova, ako sú napríklad chemické látky,“ poznamenal Gašparovský. V tejto súvislosti poukazuje na smerovanie svietidla. Dôležité je, ak lampa svieti tam, kam má, čiže na chodník alebo cestu, a nevyžaruje nahor do neba. Pomer svetla vyžiareného nahor je jedným z meradiel, ktoré odlišuje kvalitnú inštaláciu od zlej, pričom moderné technológie umožňujú stiahnuť emisie smerom k oblohe takmer na nulu, ak sa k návrhu pristupuje zodpovedne, tvrdí profesor.
Z hľadiska celkového svetelného toku do atmosféry existujú „silnejší hráči“ ako verejné osvetlenie. „Sú to predovšetkým veľké priemyselné areály, rafinérie, logistické parky a športoviská, ktoré potrebujú z bezpečnostných či iných dôvodov obrovskú intenzitu svetla,“ povedal Gašparovský. Na vytvorenie bezpečných zrakových podmienok na vonkajších pracoviskách sú podľa neho návrhové hodnoty osvetlenosti často oveľa vyššie. Ide o 300 luxov alebo viac, čo je v porovnaní s bežným verejným osvetlením, ktoré sa pohybuje v jednotkách či desiatkach luxov, rozdiel. Upozorňuje aj na osvetlenie pamiatok, reklamné plochy a fenomén svetla unikajúceho z interiérov budov cez presklené fasády kancelárskych centier, ktoré svietia celú noc bez ohľadu na to, či v nich niekto pracuje.
Odborník zároveň poukázal na vplyv umelého svetla na ekosystémy. Pre rastliny môže byť nadbytok svetla signálom, že sa vegetačné obdobie nekončí, čo im bráni včas sa pripraviť na zimu a hrozí im zamrznutie. Citlivejšie reaguje hmyz, pre ktorý sú svietidlá smrteľnou pascou. „Hmyz je lákaný svetlom a následne spotrebuje drahocennú energiu na bezcieľne lietanie okolo zdroja svetla namiesto hľadania potravy či párenia, čo v konečnom dôsledku vedie k drastickému úbytku populácie,“ skonštatoval Gašparovský. Podobne podľa neho trpia migrujúce vtáky, ktoré svetlo dezorientuje.
Profesor si zároveň nemyslí, že každé verejné osvetlenie ničí ľuďom zdravie. Tvrdí, že podľa vedeckých štúdií potláčanie tvorby melatonínu sa u človeka začína až pri intenzitách osvetlenia, ktoré sú výrazne vyššie, než aké je večer na ulici napríklad cestou domov. „Bežné verejné osvetlenie dosahuje v obytných zónach len zlomky potrebných hodnôt a tvrdenie, že priamo spôsobuje nespavosť obyvateľstva, je preto mýtus, pretože v domácnostiach máme oveľa intenzívnejšie osvetlenie. Skutočným problémom je aj modré žiarenie z obrazoviek mobilov či televízorov tesne pred spaním,“ vysvetlil Gašparovský.
Poznamenal taktiež, že dôležitejšie než farba svetla je to, kedy a v akej intenzite ľudia svietia. „Integratívne osvetlenie, o ktorom sa v súčasnosti veľa hovorí, sa snaží napodobniť prirodzený denný cyklus, teda cez deň nám dopriať jasné a spektrálne bohaté svetlo na prácu a večer ho utlmiť, aby sa telo mohlo pripraviť na odpočinok,“ doplnil odborník.
