MS vo futbale 2026
Všetky správy
Poukázal, že súd tiež vysvetlil, v akých intervaloch má vláda opakovať žiadosť o dôveru, ak dlh klesať nebude.
Autor TASR
Bratislava 17. júna (TASR) - Ústavný súd (ÚS) SR podľa medializovaných informácií potvrdil to, čo od začiatku hovorili viacerí ústavní právnici i Rada pre rozpočtovú zodpovednosť - vláda má o dôveru požiadať v parlamente bezodkladne potom, ako jej táto povinnosť vznikne. Pre TASR to v reakcii na rozhodnutie ÚS SR uviedol vedúci Katedry ústavného práva Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Marián Giba.
„Súd vyvrátil argument, že ak neexistuje lehota, splnenie povinnosti sa dá odkladať, dokonca povedal, že aj 30-dňové otáľanie by bolo pridlhé. Doplnil, že keď vláda o dôveru požiada, parlament je taktiež povinný ju prerokovať a rozhodnúť o nej bez zbytočného odkladu. Teraz by sa dalo očakávať, že vláda vo veľmi krátkom čase požiada parlament o vyslovenie dôvery a že parlament túto žiadosť prerokuje a rozhodne o nej,“ uviedol.
Poukázal, že súd tiež vysvetlil, v akých intervaloch má vláda opakovať žiadosť o dôveru, ak dlh klesať nebude. „Nechcem špekulovať nad alternatívou, že by rozhodnutie Ústavného súdu vláda ignorovala, rozhodnutia Ústavného súdu sú záväzné a tí, ktorým sú určené, sú povinní sa nimi riadiť,“ pripomenul.
Vláda SR musí podľa výkladu ústavného zákona, o ktorom informoval ÚS, požiadať poslancov Národnej rady SR o vyslovenie dôvery bezodkladne po zistení prekročenia hranice zadlženosti stanovenej v ústavnom zákone.
O výklad zákona požiadala skupina opozičných poslancov. Podľa navrhovateľov konanie vlády, ktorá nepožiadala parlament na jeho schôdzi od 25. novembra do 12. decembra 2025 o vyslovenie dôvery, „predstavuje porušenie princípu parlamentnej demokracie, princípu politickej zodpovednosti výkonnej moci a princípu právneho štátu v ich materiálnom význame“.
Európsky štatistický úrad Eurostat vydal 21. októbra 2025 správu, podľa ktorej dosiahol verejný dlh Slovenska 59,7 percenta hrubého domáceho produktu (HDP).
Poslanci v podaní na ÚS poukázali na to, že podľa zákona o dlhovej brzde v takomto prípade vláda požiada NR SR o vyslovenie dôvery. „Ak vláda, ktorej bola oznámená skutočnosť prekročenia hranice verejného dlhu prostredníctvom oficiálnych údajov Eurostatu, túto povinnosť ignoruje alebo obchádza, nejde len o porušenie konkrétneho zákonného príkazu, ale o zásah do samotnej podstaty parlamentnej demokracie. Takéto konanie znamená, že vláda sa vedome vyhýba politickej kontrole zo strany parlamentu v momente, keď je táto kontrola z ústavného hľadiska najviac potrebná,“ uvádza sa v podaní na ÚS.
„Súd vyvrátil argument, že ak neexistuje lehota, splnenie povinnosti sa dá odkladať, dokonca povedal, že aj 30-dňové otáľanie by bolo pridlhé. Doplnil, že keď vláda o dôveru požiada, parlament je taktiež povinný ju prerokovať a rozhodnúť o nej bez zbytočného odkladu. Teraz by sa dalo očakávať, že vláda vo veľmi krátkom čase požiada parlament o vyslovenie dôvery a že parlament túto žiadosť prerokuje a rozhodne o nej,“ uviedol.
Poukázal, že súd tiež vysvetlil, v akých intervaloch má vláda opakovať žiadosť o dôveru, ak dlh klesať nebude. „Nechcem špekulovať nad alternatívou, že by rozhodnutie Ústavného súdu vláda ignorovala, rozhodnutia Ústavného súdu sú záväzné a tí, ktorým sú určené, sú povinní sa nimi riadiť,“ pripomenul.
Vláda SR musí podľa výkladu ústavného zákona, o ktorom informoval ÚS, požiadať poslancov Národnej rady SR o vyslovenie dôvery bezodkladne po zistení prekročenia hranice zadlženosti stanovenej v ústavnom zákone.
O výklad zákona požiadala skupina opozičných poslancov. Podľa navrhovateľov konanie vlády, ktorá nepožiadala parlament na jeho schôdzi od 25. novembra do 12. decembra 2025 o vyslovenie dôvery, „predstavuje porušenie princípu parlamentnej demokracie, princípu politickej zodpovednosti výkonnej moci a princípu právneho štátu v ich materiálnom význame“.
Európsky štatistický úrad Eurostat vydal 21. októbra 2025 správu, podľa ktorej dosiahol verejný dlh Slovenska 59,7 percenta hrubého domáceho produktu (HDP).
Poslanci v podaní na ÚS poukázali na to, že podľa zákona o dlhovej brzde v takomto prípade vláda požiada NR SR o vyslovenie dôvery. „Ak vláda, ktorej bola oznámená skutočnosť prekročenia hranice verejného dlhu prostredníctvom oficiálnych údajov Eurostatu, túto povinnosť ignoruje alebo obchádza, nejde len o porušenie konkrétneho zákonného príkazu, ale o zásah do samotnej podstaty parlamentnej demokracie. Takéto konanie znamená, že vláda sa vedome vyhýba politickej kontrole zo strany parlamentu v momente, keď je táto kontrola z ústavného hľadiska najviac potrebná,“ uvádza sa v podaní na ÚS.
