Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 19. apríl 2024Meniny má Jela
< sekcia Slovensko

Globsec: Slovensko je významne zraniteľné v oblasti verejnej mienky

Na archívnej snímke prezident mimovládnej organizácie Globsec Róbert Vass. Foto: TASR - Pavol Zachar

Celkovo sa Slovensko umiestnilo v odolnosti na treťom mieste (po Česku a Rumunsku) s finálnym skóre 32/100.

Bratislava 15. novembra (TASR) - Slovenská spoločnosť je významne zraniteľná v oblasti verejnej mienky. Vyplýva to z výskumu organizácie Globsec s názvom Index zraniteľnosti. Analyzuje slabé miesta v ôsmich krajinách strednej Európy a západného Balkánu, ktoré predstavujú riziko z hľadiska rastúceho vplyvu Ruska a Číny.

Podľa organizácie je tento fakt zásadným spôsobom zneužívaný, či už domácimi alebo zahraničnými aktérmi, ktorí z rôznych dôvodov šíria konšpiračné teórie či dezinformácie. "Ich dosah na slovenskú verejnosť je zrejmý a prejavuje sa napríklad v posilňovaní romantických predstáv o panslavizme, idealizovanej predstave o Rusku, ktorá má počiatky v 19. storočí, či v démonizovaní konceptu demokracie a slovenského členstva v EÚ a NATO," vysvetlila analytička Globsecu Miroslava Sawiris. Dodala, že situáciu tiež zhoršuje relatívne nízka dôvera v štátne inštitúcie.

Výsledky výskumu reflektujú dosah odlišných ideologických postojov Západu a Ruska a Číny v strategicky dôležitom regióne členských štátov EÚ a NATO, ako aj štátov, pre ktoré je členstvo v týchto inštitúciách ešte len cieľom.

Index hodnotí krajiny na škále od 0 (najväčšia odolnosť) po 100 (najväčšia zraniteľnosť) v piatich oblastiach, a to postoje verejnosti, politické prostredie, verejná správa, informačné prostredie a občiansky a akademický sektor.

Celkovo sa Slovensko umiestnilo v odolnosti na treťom mieste (po Česku a Rumunsku) s finálnym skóre 32/100. Okrem týchto krajín bolo analyzované Bulharsko, Maďarsko, Čierna Hora, Severné Macedónsko, Rumunsko a Srbsko.

Za toto relatívne pozitívne umiestnenie sú podľa Globsecu zodpovedné najmä dynamická občianska spoločnosť, väčšinové proeurópske a proatlantické smerovanie politických elít, relatívne robustný systém osobných slobôd a horizontálne delenie moci, ako aj bohatý mediálny priestor reprezentujúci široké spektrum politických názorov.