FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Grabarová-Kitarovičová je na oficiálnej návšteve Slovenska.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 9. decembra (TASR) - Povinné kvóty nie sú podľa chorvátskej prezidentky Kolindy Grabarovej-Kitarovičovej dobrým riešením, lebo sa nezameriavajú na podstatu migrácie, s ktorou sa Európa bude stretávať ešte dlhé roky. Uviedla to na dnešnej tlačovej konferencii po stretnutí so svojím slovenským partnerom Andrejom Kiskom v Bratislave. Grabarová-Kitarovičová je na oficiálnej návšteve Slovenska.
"Je potrebné nájsť spoločný európsky prístup, lebo čiastkové riešenia nikam nevedú," podčiarkla.
Poznamenala, že súhlas alebo odmietnutie povinných kvót je suverénnym rozhodnutím členských krajín, ku ktorému dospejú na základe toho, či sú ich schopné aplikovať v praxi. Rovnako sa to týka akceptovania návrhu relokácie utečencov v takej podobe, ako ho predložila Európska komisia.
O relokácii 120.000 utečencov na základe návrhu komisie rozhodli ministri vnútra EÚ ešte v septembri. Proti bolo Slovensko, Česko, Maďarsko a Rumunsko. Fínsko sa pri hlasovaní zdržalo.
Grabarová-Kitarovičová deklarovala solidaritu a humanitárnu pomoc takýmto ľuďom, ktorí sa nachádzajú na európskej pôde, avšak zároveň poukázala na potrebu ochránenia hodnôt, na ktorých bola EÚ postavená, a tým je aj voľný pohyb osôb. "Nemožno EÚ trieštiť," vyzvala. Podľa nej sa bude musieť únia vyrovnať s obrovským prílevom ľudí, medzi ktorými je aj množstvo ekonomických migrantov.
Pripomenula, že EÚ nemá ani pri najlepšej vôli kapacity prijať milióny migrujúcich ľudí zo sveta, ktorí by mali záujem do Európy prísť.
"Potrebujeme komplexne riešiť celú problematiku príčin migračného toku, či je to vojna, chudoba, nízke vzdelanie, alebo klimatické zmeny," vyzvala.
Podľa Kisku debatu o tejto otázke na Slovensku silne poznačil aj predvolebný čas. Je presvedčený o tom, že keby sa neblížili marcové parlamentné voľby, tak by sa diskusia a jednotlivé kroky uberali iným smerom.
Na margo žaloby na spôsob rozhodnutia o povinných kvótach poznamenal, že pokiaľ si vláda myslí, že má argumenty, tak bolo jej právom ju podať. Zopakoval, že treba ukázať solidaritu a dbať na to, aby migračná kríza nerozdeľovala Európsku úniu.
Na otázku, čo si myslí o možnom vylúčení Grécka zo Schengenu, ktoré nedokáže dostatočne ochrániť vonkajšie hranice, reagoval, že treba spraviť všetko pre to, aby naďalej zostalo nielen členom Schengenu, ale aj eurozóny a EÚ.
"Grécka hranica je aj našou hranicou a je úlohou celej Európskej únie myslieť na to v spolupráci s Gréckom, ako túto hranicu máme dobre ochrániť. To je zadanie dneška," uviedol.
Prezidenti sa počas stretnutia zhovárali tiež o potrebe diverzifikácie zdrojov energií. "Je základom Európskej únie, aby sa nikdy nestalo, že biznis a obchodné záujmy budú povýšené nad spoločné záujmy Európskej únie. Pokiaľ niekto prehlasuje, že Nord Stream 2 je len obchodný zámer, tak je to zlé a nešťastné vyhlásenie," konštatoval. Rozšírenie kapacity súčasného plynovodu Nord Stream, ktorého budovanie podpísalo Rusko s niektorými európskymi spoločnosťami, by v tranzite ruského plynu do Európy obišlo nielen Ukrajinu, ale aj Slovensko.
Rovnaký názor vyjadrili k rýchlej integrácii kandidátskych krajín západného Balkánu do EÚ a NATO.
Chorvátska prezidenta vo štvrtok (10.12.) v rámci svojej návštevy zavíta aj do Trnavy a Banskej Bystrice.
"Je potrebné nájsť spoločný európsky prístup, lebo čiastkové riešenia nikam nevedú," podčiarkla.
Poznamenala, že súhlas alebo odmietnutie povinných kvót je suverénnym rozhodnutím členských krajín, ku ktorému dospejú na základe toho, či sú ich schopné aplikovať v praxi. Rovnako sa to týka akceptovania návrhu relokácie utečencov v takej podobe, ako ho predložila Európska komisia.
O relokácii 120.000 utečencov na základe návrhu komisie rozhodli ministri vnútra EÚ ešte v septembri. Proti bolo Slovensko, Česko, Maďarsko a Rumunsko. Fínsko sa pri hlasovaní zdržalo.
Grabarová-Kitarovičová deklarovala solidaritu a humanitárnu pomoc takýmto ľuďom, ktorí sa nachádzajú na európskej pôde, avšak zároveň poukázala na potrebu ochránenia hodnôt, na ktorých bola EÚ postavená, a tým je aj voľný pohyb osôb. "Nemožno EÚ trieštiť," vyzvala. Podľa nej sa bude musieť únia vyrovnať s obrovským prílevom ľudí, medzi ktorými je aj množstvo ekonomických migrantov.
Pripomenula, že EÚ nemá ani pri najlepšej vôli kapacity prijať milióny migrujúcich ľudí zo sveta, ktorí by mali záujem do Európy prísť.
"Potrebujeme komplexne riešiť celú problematiku príčin migračného toku, či je to vojna, chudoba, nízke vzdelanie, alebo klimatické zmeny," vyzvala.
Podľa Kisku debatu o tejto otázke na Slovensku silne poznačil aj predvolebný čas. Je presvedčený o tom, že keby sa neblížili marcové parlamentné voľby, tak by sa diskusia a jednotlivé kroky uberali iným smerom.
Na margo žaloby na spôsob rozhodnutia o povinných kvótach poznamenal, že pokiaľ si vláda myslí, že má argumenty, tak bolo jej právom ju podať. Zopakoval, že treba ukázať solidaritu a dbať na to, aby migračná kríza nerozdeľovala Európsku úniu.
Na otázku, čo si myslí o možnom vylúčení Grécka zo Schengenu, ktoré nedokáže dostatočne ochrániť vonkajšie hranice, reagoval, že treba spraviť všetko pre to, aby naďalej zostalo nielen členom Schengenu, ale aj eurozóny a EÚ.
"Grécka hranica je aj našou hranicou a je úlohou celej Európskej únie myslieť na to v spolupráci s Gréckom, ako túto hranicu máme dobre ochrániť. To je zadanie dneška," uviedol.
Prezidenti sa počas stretnutia zhovárali tiež o potrebe diverzifikácie zdrojov energií. "Je základom Európskej únie, aby sa nikdy nestalo, že biznis a obchodné záujmy budú povýšené nad spoločné záujmy Európskej únie. Pokiaľ niekto prehlasuje, že Nord Stream 2 je len obchodný zámer, tak je to zlé a nešťastné vyhlásenie," konštatoval. Rozšírenie kapacity súčasného plynovodu Nord Stream, ktorého budovanie podpísalo Rusko s niektorými európskymi spoločnosťami, by v tranzite ruského plynu do Európy obišlo nielen Ukrajinu, ale aj Slovensko.
Rovnaký názor vyjadrili k rýchlej integrácii kandidátskych krajín západného Balkánu do EÚ a NATO.
Chorvátska prezidenta vo štvrtok (10.12.) v rámci svojej návštevy zavíta aj do Trnavy a Banskej Bystrice.
TASR prináša výberovú chronológiu vzťahov Chorvátskej republiky a SR na úrovni prezidentov oboch štátov.
18. februára 2000 - Prezident SR Rudolf Schuster sa v Záhrebe zúčastnil na slávnostnej inaugurácii nového chorvátskeho prezidenta Stjepana Mesiča.
25. - 27. septembra 2001 - Chorvátsky prezident Stipe Mesič navštívil Slovensko. Návšteva sa uskutočnila na pozvanie prezidenta Rudolfa Schustera. Mesič sa stretol aj s ďalšími poprednými predstaviteľmi SR, premiérom Mikulášom Dzurindom, predsedom parlamentu Jozefom Migašom, s ktorými rokoval o rozvoji vzájomných vzťahov.
2. - 3. októbra 2003 - Prezident SR Rudolf Schuster bol na oficiálnej návšteve Chorvátskej republiky. Okrem rokovania so svojím hostiteľom, prezidentom Stjepanom Mesičom, mal na programe aj stretnutia s premiérom Ivicom Račanom i s predstaviteľmi Slovákov žijúcich v Chorvátsku. Schuster sa stretol aj s predsedom parlamentu Zlatkom Tomčičom. Rozhovory sa týkali rozvoja najmä hospodárskych vzťahov medzi oboma krajinami.
3. augusta 2004 - Slovenský prezident Ivan Gašparovič sa v rámci dovolenkového pobytu v Chorvátsku stretol so svojím tamojším náprotivkom Stipem Mesičom. Po stretnutí Mesič povedal, že Slovensko ponúkne Chorvátsku pomoc na ceste do EÚ a NATO. Agentúra HINA pripomenula chorvátske korene slovenského prezidenta a skutočnosť, že roky trávi letnú dovolenku v Chorvátsku. Obaja štátnici hovorili aj o situácii v regióne Balkánu.
27. januára 2005 - Prezident SR Ivan Gašparovič pricestoval do Poľska na oslavy 60. výročia oslobodenia koncentračného tábora v Osvienčime. Stretli sa tam niekdajší väzni a politické delegácie z viac ako 40 krajín. Gašparovič v rámci návštevy Poľska absolvoval aj bilaterálne rokovanie s chorvátskym prezidentom Stipem Mesičom a rakúskym prezidentom Heinzom Fischerom.
18. februára 2005 - Chorvátsky prezident Stjepan Mesič zložil v Záhrebe prezidentskú prísahu na ďalšie volebné obdobie. Na inaugurácii sa zúčastnilo deväť hláv štátov, niekoľko ministrov a ďalších politikov. Na inauguračnom akte sa zúčastnil tiež slovenský prezident Ivan Gašparovič, ktorý sa následne stretol aj so Stjepanom Mesičom a poprial mu veľa úspechov v druhom päťročnom funkčnom období.
13. októbra 2005 - Prezidenti štátov strednej a juhovýchodnej Európy smerovali do hlavného mesta Chorvátska na 12. summit prezidentov stredoeurópskych krajín. Najvyšší predstaviteľ SR Ivan Gašparovič, ktorý bol na oficiálnej návšteve Estónska, pricestoval do Záhrebu 14. októbra 2005, kedy sa summit oficiálne začal.
3. - 4. novembra 2005 - Slovenský prezident Ivan Gašparovič privítal chorvátskeho prezidenta Stipeho Mesiča s manželkou. Mesič pricestoval na oficiálnu návštevu SR. Obaja štátnici diskutovali o snahe Chorvátska začleniť sa do Európskej únie a Severoatlantickej aliancie. Mesič spolu s Gašparovičom v Chorvátskom centre v Devínskej Novej Vsi otvorili seminár k 15. výročiu Chorvátskeho kultúrneho zväzu v SR. Počas svojho pobytu na Slovensku sa Mesič stretol aj s predsedom parlamentu Pavlom Hrušovským a premiérom Mikulášom Dzurindom. Vyznamenanie prezidenta Rád Danice s portrétom Marka Marulica odovzdal v Trnave najvyšší predstaviteľ Chorvátskej republiky Stjepan Mesič primátorovi mesta Štefanovi Bošnákovi a predsedovi chorvátskej komunity v SR Jurajovi Cvečkovi.
16. - 20. mája 2006 - Prezident SR Ivan Gašparovič odcestoval na 13. summit hláv štátov krajín strednej Európy v bulharskom letovisku Varna. Vo Varne sa na bilaterálnych rokovaniach stretol s moldavským prezidentom Vladimirom Voroninom a chorvátskou hlavou štátu Stipem Mesičom.
24. - 26. mája 2007 - Privítaním na Námestí slobody v Brne a spoločnou "rodinnou fotografiou" začal prezident SR Ivan Gašparovič spolu s ďalšími 15 hlavami štátov oficiálnu časť 14. summitu prezidentov stredoeurópskych krajín. Hostiteľom summitu bol český prezident Václav Klaus. Ivan Gašparovič uskutočnil aj bilaterálne stretnutia s prezidentmi Čiernej Hory, Macedónska a Chorvátska, pričom vyjadril podporu vstupu ich krajín do EÚ.
23. júla 2007 - Prezident SR Ivan Gašparovič, ktorý s rodinou dovolenkoval v Chorvátsku, sa na pracovnom obede stretol s tamojšou hlavou štátu Stipem Mesičom. Kancelária chorvátskeho prezidenta v komuniké zo Záhrebu uviedla, že obaja prezidenti vyjadrili spokojnosť s úspešným rozvojom chorvátsko-slovenských vzťahov. Hovorili tiež o niektorých aktuálnych medzinárodných otázkach a témach týkajúcich sa juhovýchodnej Európy.
30. septembra 2007 - Prezident SR Ivan Gašparovič, ktorého sprevádzala manželka Silvia, odcestoval na pracovnú návštevu Chorvátska. Stretol sa so svojím chorvátskym partnerom Stjepanom Mesičom. Prezidentské manželské páry sa spoločne zúčastnili na záverečnom koncerte 37. ročníka Varaždínskych barokových večerov, na ktorom vystúpilo slovenské hudobné teleso Capella Istropolitana. Ivan Gašparovič sa do vlasti vrátil v neskorých večerných hodinách. Okrem manželky ho na pracovnej návšteve sprevádzal Štefan Bošnák, starosta Trnavy, ktorá je partnerským mestom Varaždína, ako aj predseda Trnavského samosprávneho kraja Tibor Mikuš. Tí sa stretli so svojimi náprotivkami, starostom Ivanom Čehokom a županom Radimirom Čačičom.
27. októbra 2008 - Prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič podpísal ratifikačné listiny k zmluvám, ktoré na prebiehajúcej 28. schôdzi Národnej rady (NR) SR odsúhlasil parlament. Prezident podpísal ratifikačné listiny k Protokolu o pristúpení Albánskej republiky a Protokolu o pristúpení Chorvátskej republiky k Severoatlantickej zmluve, ktoré parlament odsúhlasil 24. októbra 2008.
28. - 30. októbra 2008 - Oficiálnu návštevu Chorvátska začal večer prezident SR Ivan Gašparovič s manželkou v hlavnom meste Záhreb. Cieľom jeho cesty bol rozvoj dvojstranných vzťahov a vzájomnej spolupráce medzi krajinami. Slovenskú hlavu štátu oficiálne privítal druhý deň jeho chorvátsky partner Stipe Mesič s manželkou. Gašparovič sa stretol aj s predsedom vlády Ivom Sanaderom, predsedom parlamentu Lukom Bebičom a primátorom hlavného mesta Milanom Bandičom. Návštevu zo Slovenska pozdravili v Záhrebe predstavitelia Zväzu Slovákov v Chorvátsku a spoločnosti Chorvátsko-slovenského priateľstva. Najvyššie vyznamenanie Chorvátskej republiky - Rad kráľa Tomislava so stuhou a veľkou hviezdou udelili slovenskému prezidentovi Ivanovi Gašparovičovi na slávnostnej večeri usporiadanej prezidentom Chorvátska Stipem Mesičom s manželkou. Ďalší deň zavítal Gašparovič s manželkou do Splitu, kde absolvoval stretnutie s primátorom mesta Ivanom Kuretom, zúčastnil sa na otvorení obchodného fóra podnikateľov SR a Splitsko-dalmatínskej župy. Popoludní v Splite otvoril Honorárny konzulát SR.
1. decembra 2009 - Na rozlúčkovú návštevu Slovenska pricestoval chorvátsky prezident Stipe Mesič, ktorému začiatkom roka 2010 skončí funkčné obdobie. Rokoval so svojím slovenským partnerom Ivanom Gašparovičom. Mesič potvrdil ambície Chorvátska ukončiť vstupné rokovania už v roku 2009 a pokrok Chorvátska aj v boji proti korupcii.
18. februára 2010 - Nový chorvátsky prezident Ivo Josipovič sa ujal svojho úradu a prisľúbil nekompromisný boj proti korupcii, čo je kľúčovým momentom v úsilí krajiny o členstvo v EÚ. Josipovič vo funkcii nahradil Stjepana Mesiča, ktorý dvakrát po sebe odslúžil päťročné funkčné obdobia. Prezident má slovo v oblasti tajných služieb, armády a zahraničnej politiky a považuje sa za najvyššiu morálnu autoritu v krajine. Na inaugurácii sa okrem iných zúčastnil aj slovenský prezident Ivan Gašparovič a hlavy väčšiny balkánskych štátov. Ceremónia však zdôraznila aj pretrvávajúce napätie v regióne. Na inauguráciu neprišiel srbský prezident Boris Tadič v dôsledku účasti kosovského prezidenta Fatmira Sejdia.
30. augusta 2010 - Chorvátsky prezident Ivo Josipovič telefonoval svojmu slovenskému náprotivku Ivanovi Gašparovičovi, aby mu vyjadril úprimnú sústrasť v súvislosti so streľbou v bratislavskej Devínskej Novej Vsi.
19. - 20. mája 2010 – Prezident Chorvátskej republiky Ivo Josipovič pricestoval na oficiálnu návštevu Slovenska. Na nádvorí Prezidentského paláca v Bratislave ho pozdravil jeho hostiteľ, prezident SR Ivan Gašparovič. Následne sa odobrali na spoločné rokovania. S chorvátskym prezidentom sa stretol aj predseda Národnej rady SR Pavol Paška. Stretnutie so zástupcami chorvátskej menšiny na Slovensku sa konalo pred slávnostnou večerou podávanou prezidentom SR. Nasledujúci deň najvyšší predstavitelia oboch štátov otvorili slovensko-chorvátske ekonomické fórum v Bratislave. Po prehliadke historického centra hlavného mesta SR prezident Josipovič ukončil návštevu SR.
17. februára 2012 - Prezident SR Ivan Gašparovič podpísal ratifikačnú listinu k Zmluve členských štátov Európskej únie s Chorvátskou republikou o jej pristúpení k Európskej únii.
18. - 19. februára 2012 - Česká a Slovenská republika podporujú vstup Chorvátska i Srbska do Európskej únie. Vyhlásili to v Lánoch pri Prahe prezidenti Václav Klaus a Ivan Gašparovič po rokovaní so svojimi partnermi z oboch balkánskych štátov. Spoločná schôdzka prezidentov Klausa, Gašparoviča, Iva Josipoviča a Borisa Tadiča sa konala na pozvanie českej hlavy štátu. Po slávnostnej večeri na zámku v Lánoch sa srbský prezident vrátil do vlasti. Predstavitelia Česka, Slovenska a Chorvátska položili druhý deň kytice na cintoríne v Lánoch na hrob prvého československého prezidenta Tomáša Masaryka.
13. apríla 2012 - Európske krajiny sa musia zamerať na ďalšie prehĺbenie strategického partnerstva medzi EÚ a NATO. Prirodzená väzba a spolupráca oboch organizácií totiž stále ostáva "neuveriteľne vágna". Slovenský prezident Ivan Gašparovič to uviedol na bezpečnostnej konferencii Globsec v Bratislave. V spoločnom bloku na konferencii vystúpil aj prezident Chorvátska Ivo Josipovič, ktorého krajina sa na budúci rok stane novým členom EÚ. Slovensko navštívil počas svojej pracovnej cesty.
11. - 12. júla 2012 - Slovenský prezident Ivan Gašparovič absolvoval oficiálnu návštevu Chorvátska. V Záhrebe sa stretol s prezidentom Ivom Josipovičom, premiérom Zoranom Milanovičom a podpredsedom parlamentu Josipom Lekom. Slovenskú hlavu štátu sprevádzali minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák, minister hospodárstva Tomáš Malatinský a skupina podnikateľov. Ivan Gašparovič otvoril spoločné hospodárske fórum, ktoré by malo prispieť k posilneniu dvojstrannej obchodnej a ekonomickej spolupráce. Druhý deň prezident SR s delegáciou navštívil mesto Pula v Istrijskej župe, kde sa stretol s predstaviteľmi mesta a župy.
12. - 13. júna 2013 - Na pozvanie prezidenta SR Ivana Gašparoviča prišlo do slovenskej metropoly 19 najvyšších predstaviteľov krajín strednej, východnej a juhovýchodnej Európy. Stredoeurópskeho summitu sa zúčastnil aj predseda Európskej rady Herman Van Rompuy. Pozvanie Gašparoviča na 18. stredoeurópsky summit prijal aj prezident Chorvátska Ivo Josipović. Summit vytvoril priestor na množstvo bilaterálnych schôdzok. Druhý deň sa začal pracovnými raňajkami prezidentov členských krajín EÚ a Chorvátska na Bratislavskom hrade. Nasledovalo spoločné plenárne rokovanie, prediskutovali kľúčové politické, hospodárske, sociálne a bezpečnostné otázky spojené s pokrízovým vývojom regiónu i kontinentu. Prezidenti sa rozlúčili na spoločnom obede.
* 15. februára 2015 - Kolinda Grabar-Kitarovičová sa stala historicky prvou prezidentkou Chorvátska. Na jej slávnostnej inaugurácii do funkcie hlavy štátu sa v Záhrebe okrem iných významných zahraničných hostí zúčastnil aj prezident SR Andrej Kiska.
19. - 21. júna 2015 - Bratislava sa stala centrom debát o aktuálnych celosvetových otázkach. Na jubilejnom 10. ročníku medzinárodného bezpečnostného fóra GLOBSEC sa preberala ukrajinská kríza, s tým súvisiace kroky Moskvy a európska politika voči nej, budúcoročný summit NATO vo Varšave, obrana, energetická a kybernetická bezpečnosť, Islamský štát a vzostup islamského extrémizmu. Na konferencii sa zúčastnila aj prezidentka Chorvátska. Prezident SR Andrej Kiska prijal prezidentku Chorvátskej republiky Kolindu Grabar-Kitarovič. V prípade chorvátskej prezidentky išlo o prvé vzájomné rokovanie od jej nástupu do funkcie vo februári 2015. Obaja vyjadrili potešenie z priateľských vzťahov oboch krajín a potvrdili záujem o posilnenie hospodárskej spolupráce.
8. - 9. októbra 2015 – Z pohľadu signálov doma v súvislosti s migráciou je úlohou prezidentov trochu situáciu upokojovať, pretože ľudia majú strach. Vyhlásil to počas druhého dňa summitu prezidentov Vyšehradskej štvorky (V4) prezident SR Andrej Kiska v maďarskom Balatonfürede. Na rokovaní sa zúčastnila aj prezidentka Chorvátska Kolinda Grabar-Kitarovičová. Prezidenti sa zhodli na tom, že otázku migrácie treba riešiť ako otázku humanitárnu, trestnoprávnu a národno-bezpečnostnú, treba posilniť ochranu hraníc Európskej únie, treba zabezpečiť, aby vstup na jej územie bol kontrolovaný.
18. februára 2000 - Prezident SR Rudolf Schuster sa v Záhrebe zúčastnil na slávnostnej inaugurácii nového chorvátskeho prezidenta Stjepana Mesiča.
25. - 27. septembra 2001 - Chorvátsky prezident Stipe Mesič navštívil Slovensko. Návšteva sa uskutočnila na pozvanie prezidenta Rudolfa Schustera. Mesič sa stretol aj s ďalšími poprednými predstaviteľmi SR, premiérom Mikulášom Dzurindom, predsedom parlamentu Jozefom Migašom, s ktorými rokoval o rozvoji vzájomných vzťahov.
2. - 3. októbra 2003 - Prezident SR Rudolf Schuster bol na oficiálnej návšteve Chorvátskej republiky. Okrem rokovania so svojím hostiteľom, prezidentom Stjepanom Mesičom, mal na programe aj stretnutia s premiérom Ivicom Račanom i s predstaviteľmi Slovákov žijúcich v Chorvátsku. Schuster sa stretol aj s predsedom parlamentu Zlatkom Tomčičom. Rozhovory sa týkali rozvoja najmä hospodárskych vzťahov medzi oboma krajinami.
3. augusta 2004 - Slovenský prezident Ivan Gašparovič sa v rámci dovolenkového pobytu v Chorvátsku stretol so svojím tamojším náprotivkom Stipem Mesičom. Po stretnutí Mesič povedal, že Slovensko ponúkne Chorvátsku pomoc na ceste do EÚ a NATO. Agentúra HINA pripomenula chorvátske korene slovenského prezidenta a skutočnosť, že roky trávi letnú dovolenku v Chorvátsku. Obaja štátnici hovorili aj o situácii v regióne Balkánu.
27. januára 2005 - Prezident SR Ivan Gašparovič pricestoval do Poľska na oslavy 60. výročia oslobodenia koncentračného tábora v Osvienčime. Stretli sa tam niekdajší väzni a politické delegácie z viac ako 40 krajín. Gašparovič v rámci návštevy Poľska absolvoval aj bilaterálne rokovanie s chorvátskym prezidentom Stipem Mesičom a rakúskym prezidentom Heinzom Fischerom.
18. februára 2005 - Chorvátsky prezident Stjepan Mesič zložil v Záhrebe prezidentskú prísahu na ďalšie volebné obdobie. Na inaugurácii sa zúčastnilo deväť hláv štátov, niekoľko ministrov a ďalších politikov. Na inauguračnom akte sa zúčastnil tiež slovenský prezident Ivan Gašparovič, ktorý sa následne stretol aj so Stjepanom Mesičom a poprial mu veľa úspechov v druhom päťročnom funkčnom období.
13. októbra 2005 - Prezidenti štátov strednej a juhovýchodnej Európy smerovali do hlavného mesta Chorvátska na 12. summit prezidentov stredoeurópskych krajín. Najvyšší predstaviteľ SR Ivan Gašparovič, ktorý bol na oficiálnej návšteve Estónska, pricestoval do Záhrebu 14. októbra 2005, kedy sa summit oficiálne začal.
3. - 4. novembra 2005 - Slovenský prezident Ivan Gašparovič privítal chorvátskeho prezidenta Stipeho Mesiča s manželkou. Mesič pricestoval na oficiálnu návštevu SR. Obaja štátnici diskutovali o snahe Chorvátska začleniť sa do Európskej únie a Severoatlantickej aliancie. Mesič spolu s Gašparovičom v Chorvátskom centre v Devínskej Novej Vsi otvorili seminár k 15. výročiu Chorvátskeho kultúrneho zväzu v SR. Počas svojho pobytu na Slovensku sa Mesič stretol aj s predsedom parlamentu Pavlom Hrušovským a premiérom Mikulášom Dzurindom. Vyznamenanie prezidenta Rád Danice s portrétom Marka Marulica odovzdal v Trnave najvyšší predstaviteľ Chorvátskej republiky Stjepan Mesič primátorovi mesta Štefanovi Bošnákovi a predsedovi chorvátskej komunity v SR Jurajovi Cvečkovi.
16. - 20. mája 2006 - Prezident SR Ivan Gašparovič odcestoval na 13. summit hláv štátov krajín strednej Európy v bulharskom letovisku Varna. Vo Varne sa na bilaterálnych rokovaniach stretol s moldavským prezidentom Vladimirom Voroninom a chorvátskou hlavou štátu Stipem Mesičom.
24. - 26. mája 2007 - Privítaním na Námestí slobody v Brne a spoločnou "rodinnou fotografiou" začal prezident SR Ivan Gašparovič spolu s ďalšími 15 hlavami štátov oficiálnu časť 14. summitu prezidentov stredoeurópskych krajín. Hostiteľom summitu bol český prezident Václav Klaus. Ivan Gašparovič uskutočnil aj bilaterálne stretnutia s prezidentmi Čiernej Hory, Macedónska a Chorvátska, pričom vyjadril podporu vstupu ich krajín do EÚ.
23. júla 2007 - Prezident SR Ivan Gašparovič, ktorý s rodinou dovolenkoval v Chorvátsku, sa na pracovnom obede stretol s tamojšou hlavou štátu Stipem Mesičom. Kancelária chorvátskeho prezidenta v komuniké zo Záhrebu uviedla, že obaja prezidenti vyjadrili spokojnosť s úspešným rozvojom chorvátsko-slovenských vzťahov. Hovorili tiež o niektorých aktuálnych medzinárodných otázkach a témach týkajúcich sa juhovýchodnej Európy.
30. septembra 2007 - Prezident SR Ivan Gašparovič, ktorého sprevádzala manželka Silvia, odcestoval na pracovnú návštevu Chorvátska. Stretol sa so svojím chorvátskym partnerom Stjepanom Mesičom. Prezidentské manželské páry sa spoločne zúčastnili na záverečnom koncerte 37. ročníka Varaždínskych barokových večerov, na ktorom vystúpilo slovenské hudobné teleso Capella Istropolitana. Ivan Gašparovič sa do vlasti vrátil v neskorých večerných hodinách. Okrem manželky ho na pracovnej návšteve sprevádzal Štefan Bošnák, starosta Trnavy, ktorá je partnerským mestom Varaždína, ako aj predseda Trnavského samosprávneho kraja Tibor Mikuš. Tí sa stretli so svojimi náprotivkami, starostom Ivanom Čehokom a županom Radimirom Čačičom.
27. októbra 2008 - Prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič podpísal ratifikačné listiny k zmluvám, ktoré na prebiehajúcej 28. schôdzi Národnej rady (NR) SR odsúhlasil parlament. Prezident podpísal ratifikačné listiny k Protokolu o pristúpení Albánskej republiky a Protokolu o pristúpení Chorvátskej republiky k Severoatlantickej zmluve, ktoré parlament odsúhlasil 24. októbra 2008.
28. - 30. októbra 2008 - Oficiálnu návštevu Chorvátska začal večer prezident SR Ivan Gašparovič s manželkou v hlavnom meste Záhreb. Cieľom jeho cesty bol rozvoj dvojstranných vzťahov a vzájomnej spolupráce medzi krajinami. Slovenskú hlavu štátu oficiálne privítal druhý deň jeho chorvátsky partner Stipe Mesič s manželkou. Gašparovič sa stretol aj s predsedom vlády Ivom Sanaderom, predsedom parlamentu Lukom Bebičom a primátorom hlavného mesta Milanom Bandičom. Návštevu zo Slovenska pozdravili v Záhrebe predstavitelia Zväzu Slovákov v Chorvátsku a spoločnosti Chorvátsko-slovenského priateľstva. Najvyššie vyznamenanie Chorvátskej republiky - Rad kráľa Tomislava so stuhou a veľkou hviezdou udelili slovenskému prezidentovi Ivanovi Gašparovičovi na slávnostnej večeri usporiadanej prezidentom Chorvátska Stipem Mesičom s manželkou. Ďalší deň zavítal Gašparovič s manželkou do Splitu, kde absolvoval stretnutie s primátorom mesta Ivanom Kuretom, zúčastnil sa na otvorení obchodného fóra podnikateľov SR a Splitsko-dalmatínskej župy. Popoludní v Splite otvoril Honorárny konzulát SR.
1. decembra 2009 - Na rozlúčkovú návštevu Slovenska pricestoval chorvátsky prezident Stipe Mesič, ktorému začiatkom roka 2010 skončí funkčné obdobie. Rokoval so svojím slovenským partnerom Ivanom Gašparovičom. Mesič potvrdil ambície Chorvátska ukončiť vstupné rokovania už v roku 2009 a pokrok Chorvátska aj v boji proti korupcii.
18. februára 2010 - Nový chorvátsky prezident Ivo Josipovič sa ujal svojho úradu a prisľúbil nekompromisný boj proti korupcii, čo je kľúčovým momentom v úsilí krajiny o členstvo v EÚ. Josipovič vo funkcii nahradil Stjepana Mesiča, ktorý dvakrát po sebe odslúžil päťročné funkčné obdobia. Prezident má slovo v oblasti tajných služieb, armády a zahraničnej politiky a považuje sa za najvyššiu morálnu autoritu v krajine. Na inaugurácii sa okrem iných zúčastnil aj slovenský prezident Ivan Gašparovič a hlavy väčšiny balkánskych štátov. Ceremónia však zdôraznila aj pretrvávajúce napätie v regióne. Na inauguráciu neprišiel srbský prezident Boris Tadič v dôsledku účasti kosovského prezidenta Fatmira Sejdia.
30. augusta 2010 - Chorvátsky prezident Ivo Josipovič telefonoval svojmu slovenskému náprotivku Ivanovi Gašparovičovi, aby mu vyjadril úprimnú sústrasť v súvislosti so streľbou v bratislavskej Devínskej Novej Vsi.
19. - 20. mája 2010 – Prezident Chorvátskej republiky Ivo Josipovič pricestoval na oficiálnu návštevu Slovenska. Na nádvorí Prezidentského paláca v Bratislave ho pozdravil jeho hostiteľ, prezident SR Ivan Gašparovič. Následne sa odobrali na spoločné rokovania. S chorvátskym prezidentom sa stretol aj predseda Národnej rady SR Pavol Paška. Stretnutie so zástupcami chorvátskej menšiny na Slovensku sa konalo pred slávnostnou večerou podávanou prezidentom SR. Nasledujúci deň najvyšší predstavitelia oboch štátov otvorili slovensko-chorvátske ekonomické fórum v Bratislave. Po prehliadke historického centra hlavného mesta SR prezident Josipovič ukončil návštevu SR.
17. februára 2012 - Prezident SR Ivan Gašparovič podpísal ratifikačnú listinu k Zmluve členských štátov Európskej únie s Chorvátskou republikou o jej pristúpení k Európskej únii.
18. - 19. februára 2012 - Česká a Slovenská republika podporujú vstup Chorvátska i Srbska do Európskej únie. Vyhlásili to v Lánoch pri Prahe prezidenti Václav Klaus a Ivan Gašparovič po rokovaní so svojimi partnermi z oboch balkánskych štátov. Spoločná schôdzka prezidentov Klausa, Gašparoviča, Iva Josipoviča a Borisa Tadiča sa konala na pozvanie českej hlavy štátu. Po slávnostnej večeri na zámku v Lánoch sa srbský prezident vrátil do vlasti. Predstavitelia Česka, Slovenska a Chorvátska položili druhý deň kytice na cintoríne v Lánoch na hrob prvého československého prezidenta Tomáša Masaryka.
13. apríla 2012 - Európske krajiny sa musia zamerať na ďalšie prehĺbenie strategického partnerstva medzi EÚ a NATO. Prirodzená väzba a spolupráca oboch organizácií totiž stále ostáva "neuveriteľne vágna". Slovenský prezident Ivan Gašparovič to uviedol na bezpečnostnej konferencii Globsec v Bratislave. V spoločnom bloku na konferencii vystúpil aj prezident Chorvátska Ivo Josipovič, ktorého krajina sa na budúci rok stane novým členom EÚ. Slovensko navštívil počas svojej pracovnej cesty.
11. - 12. júla 2012 - Slovenský prezident Ivan Gašparovič absolvoval oficiálnu návštevu Chorvátska. V Záhrebe sa stretol s prezidentom Ivom Josipovičom, premiérom Zoranom Milanovičom a podpredsedom parlamentu Josipom Lekom. Slovenskú hlavu štátu sprevádzali minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák, minister hospodárstva Tomáš Malatinský a skupina podnikateľov. Ivan Gašparovič otvoril spoločné hospodárske fórum, ktoré by malo prispieť k posilneniu dvojstrannej obchodnej a ekonomickej spolupráce. Druhý deň prezident SR s delegáciou navštívil mesto Pula v Istrijskej župe, kde sa stretol s predstaviteľmi mesta a župy.
12. - 13. júna 2013 - Na pozvanie prezidenta SR Ivana Gašparoviča prišlo do slovenskej metropoly 19 najvyšších predstaviteľov krajín strednej, východnej a juhovýchodnej Európy. Stredoeurópskeho summitu sa zúčastnil aj predseda Európskej rady Herman Van Rompuy. Pozvanie Gašparoviča na 18. stredoeurópsky summit prijal aj prezident Chorvátska Ivo Josipović. Summit vytvoril priestor na množstvo bilaterálnych schôdzok. Druhý deň sa začal pracovnými raňajkami prezidentov členských krajín EÚ a Chorvátska na Bratislavskom hrade. Nasledovalo spoločné plenárne rokovanie, prediskutovali kľúčové politické, hospodárske, sociálne a bezpečnostné otázky spojené s pokrízovým vývojom regiónu i kontinentu. Prezidenti sa rozlúčili na spoločnom obede.
* 15. februára 2015 - Kolinda Grabar-Kitarovičová sa stala historicky prvou prezidentkou Chorvátska. Na jej slávnostnej inaugurácii do funkcie hlavy štátu sa v Záhrebe okrem iných významných zahraničných hostí zúčastnil aj prezident SR Andrej Kiska.
19. - 21. júna 2015 - Bratislava sa stala centrom debát o aktuálnych celosvetových otázkach. Na jubilejnom 10. ročníku medzinárodného bezpečnostného fóra GLOBSEC sa preberala ukrajinská kríza, s tým súvisiace kroky Moskvy a európska politika voči nej, budúcoročný summit NATO vo Varšave, obrana, energetická a kybernetická bezpečnosť, Islamský štát a vzostup islamského extrémizmu. Na konferencii sa zúčastnila aj prezidentka Chorvátska. Prezident SR Andrej Kiska prijal prezidentku Chorvátskej republiky Kolindu Grabar-Kitarovič. V prípade chorvátskej prezidentky išlo o prvé vzájomné rokovanie od jej nástupu do funkcie vo februári 2015. Obaja vyjadrili potešenie z priateľských vzťahov oboch krajín a potvrdili záujem o posilnenie hospodárskej spolupráce.
8. - 9. októbra 2015 – Z pohľadu signálov doma v súvislosti s migráciou je úlohou prezidentov trochu situáciu upokojovať, pretože ľudia majú strach. Vyhlásil to počas druhého dňa summitu prezidentov Vyšehradskej štvorky (V4) prezident SR Andrej Kiska v maďarskom Balatonfürede. Na rokovaní sa zúčastnila aj prezidentka Chorvátska Kolinda Grabar-Kitarovičová. Prezidenti sa zhodli na tom, že otázku migrácie treba riešiť ako otázku humanitárnu, trestnoprávnu a národno-bezpečnostnú, treba posilniť ochranu hraníc Európskej únie, treba zabezpečiť, aby vstup na jej územie bol kontrolovaný.
