Bratislava 26. októbra (TASR) - Hlavným cieľom reformy školstva nie je to, aby sa učivo odškrtlo v evidencii ako prebrané, ale to, aby ho žiak pochopil a vedel v živote použiť. Tvrdí to minister školstva, vedy, výskumu a športu Branislav Gröhling (SaS). Podľa jeho slov prinesie reforma obsahu vzdelávania menej encyklopedického memorovania, dôraz na praktické využitie poznatkov, bádanie a získavanie informácií.

Rezort školstva avizoval, že sa väčší dôraz bude klásť na kritické myslenie. Reforma by podľa neho mala priniesť aj vzdelávanie prírodných vied prostredníctvom bádania a experimentov. Zameria sa aj na rozvoj komunikačných zručností a posilniť by sa mala aj finančná gramotnosť, ktorá bude súčasťou viacerých vyučovacích predmetov.

Ministerstvo informovalo, že nový obsah vzdelávania tvorí približne 300 učiteľov, odborníkov z praxe aj akademikov. Zmeny vo výučbe sa majú dotknúť slovenského jazyka a literatúry.

Riaditeľka odboru predprimárneho vzdelávania a základných škôl Anna Chlupíková poukázala na to, že pre iné témy vyučujúci nemohli venovať pozornosť skutočne dôležitým aspektom jazyka. "Napríklad rozvíjať schopnosť komunikácie, spracovať informácie, čítať a diskutovať o prečítanom diele, vnímať krásu jazyka alebo vedieť na úrovni a rozumne vyjadriť svoj názor," poznamenala.

Odstrániť by sa mali aj nedostatky súčasného učiva. Do škôl sa majú dostať aj moderné a inovatívne metódy výučby. Medzi ne patrí napríklad medzipredmetová výučba, v ktorej sa prepájajú a spoločne učia poznatky z viacerých predmetov – napríklad prírodoveda so zemepisom, fyzika s matematikou a podobne.

Podľa Gröhlinga ide "o náročnú úlohu". "Jej cieľom je to, čo spoločnosť v školstve dlhodobo požadovala – učivo, ktoré dáva zmysel, je prepojené naprieč predmetmi a je podporené inovatívnymi učebnými metódami," doplnil.

Na Slovensku postupne vzniká 40 regionálnych centier, ktoré budú poskytovať mentoring pre učiteľov, pričom dve z centier už fungujú.

Reforma obsahu vzdelávania je súčasťou balíka troch reformných zákonov z dielne rezortu školstva, ktoré schválila Národná rada (NR) SR ešte minulý týždeň. Priniesť by mali napríklad aj zefektívnenie procesu prijímacieho konania na vzdelávanie v stredných školách či komplexnú zmenu systému poradenstva a prevencie.

Ministerstvo školstva má podľa novely obstarávať materiálno-technické vybavenie školám "priamo", nie formou poskytovania finančných prostriedkov na tento účel. Novela tiež hovorí o tom, že dieťa so zdravotným znevýhodnením by mohlo plniť povinné predprimárne vzdelávanie v rozsahu aj menej ako štyri hodiny denne.