Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Sobota 25. júl 2026Meniny má Jakub
< sekcia Slovensko

Hajóssyová, slovenská operná diva so strieborným hlasom má 80 rokov

Na archívnej snímke medzinárodne uznávaná slovenská sopranistka a hudobná pedagogička Magdaléna Hajóssyová. Foto: TASR - Dano Veselský

Spev študovala od roku 1961 u Márie Smutnej-Vlkovej na Štátnom konzervatóriu v Bratislave, ktoré úspešne ukončila v roku 1967.

Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Bratislava/Praha/Berlín 25. júla (TASR) – Medzinárodne uznávaná slovenská sopranistka a hudobná pedagogička Magdaléna Hajóssyová bude mať životné jubileum 80 rokov. Jej výnimočný hlas a noblesný prejav ju vyniesli na popredné operné scény Európy, kde sa stala jednou z najvýznamnejších vokálnych umelkýň svojej generácie. Značnú časť svojej kariéry strávila v Berlíne a Prahe a jej odkaz je neoddeliteľnou súčasťou slovenskej i európskej hudobnej histórie.

Magdaléna Hajóssyová sa narodila 25. júla 1946 v Bratislave. Od útleho detstva ju rodičia viedli k hudbe. Ako deväťročná spievala v rozhlasovom detskom zbore, čím sa formovali základy jej budúcej kariéry.

Spev študovala od roku 1961 u Márie Smutnej-Vlkovej na Štátnom konzervatóriu v Bratislave, ktoré úspešne ukončila v roku 1967. Následne pokračovala v štúdiu na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) u Anny Hrušovskej, kde počas štyroch rokov rozvíjala svoj talent.

Už počas štúdií na seba výrazne upozornila v študentských predstaveniach. V treťom ročníku stvárnila postavu Paminy v Mozartovej Čarovnej flaute. O rok neskôr sa predstavila v titulnej úlohe Dvořákovej Rusalky. Tieto výkony naznačili jej výnimočný potenciál a blízky vzťah k mozartovskému repertoáru.

Po skončení vysokej školy sa v roku 1971 stala sólistkou Opery Slovenského národného divadla (SND) v Bratislave, kde debutovala v Mozartovej opere Cos fan tutte. Jej kariéra však rýchlo prekročila hranice Slovenska.

V roku 1978 sa stala členkou Nemeckej štátnej opery v Berlíne (Staatsoper Unter den Linden), kde pôsobila ako stála sólistka takmer tri desaťročia až do roku 2006. V Berlíne sa etablovala ako jedna z popredných sopranistiek a získala uznanie kritiky, o čom svedčia tri Ceny kritiky (Kritikerpreis) z rokov 1977, 1981 a 1987.

Magdaléna Hajóssyová bola tiež stálym hosťom opery v Mníchove, Bonne a pražského Národného divadla, kde debutovala ako Rusalka už v roku 1972. V rokoch 1979 až 1989 pôsobila ako sólistka Slovenskej filharmónie.

Počas svojej vyše 35-ročnej profesionálnej kariéry vystupovala na mnohých popredných európskych a zámorských scénach. Spolupracovala s domácimi i zahraničnými interpretmi a orchestrami pod taktovkou významných dirigentov, akými boli Claudio Abbado, Václav Neumann či Ondrej Lenárd. Presadila sa najmä ako vynikajúca predstaviteľka lyrických sopránových úloh, pričom len jej mozartovský a wagnerovský repertoár zahŕňal viac ako 30 hlavných postáv.

Od roku 1990 tvorí významnú časť jej činnosti pedagogická práca. Pôsobí predovšetkým na Katedre spevu a opernej réžie Hudobnej a tanečnej fakulty Akadémie múzických umení (AMU) v Prahe, kde získala titul profesorky a neskôr sa stala aj vedúcou katedry.

Paralelne vyučovala aj na Vysokej hudobnej škole Hansa Eislera (Hochschule für Musik Hanns Eisler) v Berlíne. Jej žiaci, medzi ktorými je aj rumunská sopranistka Anda-Louise Bogza, úspešne pôsobia na významných svetových operných scénach.

Magdaléna Hajóssyová je nositeľka mnohých ocenení. V roku 2003 jej prezident Rudolf Schuster udelil Rad Bieleho dvojkríža III. triedy za významné zásluhy pri interpretácii a popularizácii slovenskej hudby v zahraničí. V roku 2016 získala Cenu Literárneho fondu za celoživotné dielo. Je držiteľka čestného titulu Kammersängerin, ktorý jej bol udelený v Berlíne.

Aj vo svojich 80 rokoch zostáva Magdaléna Hajóssyová aktívna v hudobnom živote. Striedavo žije v Prahe a Berlíne, kde pokračuje v pedagogickej práci a pôsobí ako porotkyňa v medzinárodných súťažiach. Predstavuje živý most medzi slovenskou, českou a nemeckou hudobnou kultúrou a jej „strieborný hlas“ spolu s noblesným prejavom zostávajú vzorom pre mladých umelcov.