Praha/Bratislava 15. novembra (TASR) - Predpokladám, že ste ma nenavrhli do tohto úradu preto, aby som vám i ja klamal. Túto vetu vyslovil Václav Havel vo svojom prvom novoročnom prejave 1. januára 1990 ako čerstvo zvolený prezident Československej socialistickej republiky. Bývalého disidenta, ktorý strávil vo väzení dokopy päť rokov – a po Novembri 1989 lídra Občianskeho fóra - zvolili poslanci Federálneho zhromaždenia (FZ) do funkcie 29. decembra 1989 vo Vladislavskej sále Pražského hradu.

Študenti v ten deň ukončili viac než mesiac trvajúci štrajk, pretože osobu Václava Havla v najvyššej štátnej funkcii považovali za dostatočnú záruku, že je proces zmien v krajine nezvratný.

Foto: TASR Pavel Neubauer

Václav Havel sa narodil 5. októbra 1936 v Prahe v známej českej rodine – jeho starý otec Vácslav Havel postavil známy palác Lucerna. Strýko Miloš Havel bol zakladateľom filmového štúdia Barrandov.

Po skončení 2. svetovej vojny navštevoval Havel elitnú internátnu školu v kúpeľnom meste Poděbrady, tá však bol zrušená. Pre svoj "buržoázny" pôvod si nemohol zvoliť školu podľa vlastného výberu. V roku 1951 nastúpil do učebného odboru chemický laborant a pražskú Strednú všeobecnovzdelávaciu školu pre pracujúcich vyštudoval večerne. Zmaturoval v roku 1954.

Foto: Foto: ČSTK - Svätopluk Písecký

Z kádrových dôvodov ho neprijali na vysokú školu humanitného smeru, preto študoval na Ekonomickej fakulte Českého vysokého učenia technického (ČVUT) v Prahe. Pokúsil sa prestúpiť na filmovú fakultu Akadémie múzických umení, bol však odmietnutý a späť na ČVUT ho neprijali. Zamestnal sa ako javiskový technik, začínal v pražskom Divadle ABC. Od roku 1960 pôsobil v Divadle Na zábradlí v Prahe.

V rokoch 1962-66 diaľkovo študoval dramaturgiu na Divadelnej fakulte Akadémie múzických umení (DAMU) v Prahe. Štúdium ukončil komentárom k hre Eduard, ten sa neskôr stal základom jeho hry Ztížená možnost soustředění. V roku 1964 sa oženil s Olgou Šplíchalovou.

Od svojich dvadsiatich rokov publikoval štúdie a články v literárnych a divadelných periodikách. Jeho prvé divadelné texty uviedli v Divadle Na zábradlí, medzi nimi mala zásadné miesto hra Zahradní slavnost (1963). V období Pražskej jari sa Havel angažoval nielen ako autor ďalších divadelných hier (Vyrozumění, 1965 a Ztížená možnost soustředění, 1968), ale tiež ako predseda Klubu nezávislých spisovateľov a člen Klubu angažovaných nestraníkov.

Po nástupe normalizácie vystupoval Havel čoraz otvorenejšie proti politickej represii. V roku 1975 napísal otvorený list prezidentovi ČSSR Gustávovi Husákovi, v ktorom upozornil na rozpory v československej spoločnosti.

Václav Havel sa stal jedným zo zakladateľov Charty 77 a patril medzi jej prvých troch hovorcov. V prvej polovici roka 1977 strávil päť mesiacov vo vyšetrovacej väzbe, takisto bol väznený v rokoch 1978 a 1979. Angažoval sa pri zakladaní Výboru na obranu nespravodlivo stíhaných (VONS). V októbri 1979 bol napokon odsúdený za rozvracanie republiky na štyri a pol roka. Po opakovaných zápaloch pľúc mu trest prerušili začiatkom roka 1983.

Z tohto obdobia pochádzajú jeho hry Horský hotel (1976), Largo desolato (1984) a Pokúšanie (1985), a tiež kniha Dopisy Olze z roku 1983. V januári roku 1989 bol zatknutý pri proteste počas tzv. Palachovho týždňa a odsúdený na 9 mesiacov. Prepustili ho v máji. Už v júni stál pri zrode petície Několik vět.

Dva dni po násilne potlačenej demonštrácii 17. novembra 1989 v Prahe vzniklo hnutie Občanské fórum (OF) a Václav Havel stál od začiatku na jeho čele. Keď 10. decembra 1989 vymenoval prezident ČSSR Gustáv Husák novú vládu národného porozumenia premiéra Mariána Čalfu a odstúpil zo svojej funkcie, Václav Havel oznámil, že sa bude o prezidentský post uchádzať.

Poslanci zvolili Václava Havla 29. decembra jednomyseľne. Stal sa tak prvým nekomunistickým prezidentom Československa po 41 rokoch.

Foto: TASR

Druhý raz bol Václav Havel zvolený za hlavu štátu 5. júla 1990 parlamentom Česko-Slovenskej Federatívnej republiky (ČSFR), ktorý už vzišiel zo slobodných volieb.

Po voľbách v júni 1992 sa politické reprezentácie Českej a Slovenskej republiky dohodli na rozdelení spoločného štátu. Keď Slovenská národná rada prijala 17. júla 1992 Deklaráciu o zvrchovanosti, Havel odstúpil z funkcie (s účinnosťou k 20. júlu).

Poslanecká snemovňa zvolila Václava Havla 26. januára 1993 za prezidenta ČR. Počas tohto funkčného obdobia, 27. januára 1996, zomrela manželka Václava Havla Olga. Samotný prezident sa potýkal so zdravotnými problémami. S herečkou Dagmar Veškrnovou sa oženil 4. januára 1997. Druhý raz bol zvolený oboma komorami českého parlamentu 20. januára 1998. Druhé funkčné obdobie mu vypršalo 2. februára 2003.

Za literárne a dramatické dielo, ale aj za celoživotné úsilie o dodržiavanie ľudských práv udelili Havlovi mnohé medzinárodné ceny a čestné doktoráty na viacerých univerzitách vo svete. V USA 23. júla 2003 dostal najvyššie štátne vyznamenanie, Prezidentskú medailu slobody. Titul doctor honoris causa udelila Vysoká škola múzických umení (VŠMU) v Bratislave Václavovi Havlovi v roku 2006. V novembri 2009 sa stal čestným občanom Bratislavy.

Václav Havel zomrel 18. decembra 2011 v Hrádečku u Trutnova, štátny pohreb sa konal 23. decembra. V posledných rokoch života napísal hru Odcházení a sám režíroval jej filmovú podobu, ktorú stihol dokončiť ešte v roku 2011.