Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Streda 21. február 2024Meniny má Eleonóra
< sekcia Slovensko

TASR a AFP upozorňujú na hoax

Foto: Teraz.sk

Nie je pravda, že červená polárna žiara je nebezpečná

Bratislava 5. decembra (TASR) - Začiatkom novembra 2023 sa nočná obloha nad Slovenskom a ďalšími európskymi krajinami rozžiarila červenou a purpurovou polárnou žiarou, ktorá je inak pre tieto zemepisné šírky vzácna. Ide o prírodný úkaz, ktorý pre zdravie ľudí nepredstavuje žiadne riziko. Tisíce používateľov sociálnych sietí však zdieľali nepravdivé príspevky, podľa ktorých vraj červené odtiene znamenajú, že polárna žiara v atmosfére spaľuje kyslík potrebný pre život na Zemi, alebo je nebezpečenstvom pre leteckú dopravu. TASR na dezinformácie upozorňuje v spolupráci s tlačovou agentúrou AFP.

Odborníci, ktorých oslovila AFP, potvrdili, že polárna žiara nie je nebezpečná pre ľudské zdravie a nespaľuje kyslík potrebný pre život napriek červenému sfarbeniu. Úkaz sa vyskytuje tak vysoko v atmosfére, že nemá na ľudí žiadny zaznamenateľný vplyv.

Nepravdivé príspevky zdieľané v slovenčine pochádzajú z účtov napojených na skupinu s názvom Tvorivá spoločnosť. Podľa zistení AFP ide o organizáciu prepojenú s ukrajinským pseudonáboženským hnutím AllatRa, ktoré ukrajinské tajné služby vinia z propagácie prokremeľských naratívov a jeho lídri čelia trestnému stíhaniu.

Polárna žiara vzniká, keď sa energeticky nabité častice zo Slnka dostanú k Zemi vo forme slnečného vetra a interagujú s molekulami plynov v horných vrstvách atmosféry. K interakcii dochádza vo výške 80 až 250 kilometrov nad zemským povrchom, najčastejšie v okolí severného a južného polárneho kruhu. Intenzívna slnečná aktivita však môže spôsobiť, že polárna žiara sa rozšíri aj do stredných zemepisných šírok.

Farba polárnej žiary závisí od chemického zloženia zemskej atmosféry a nadmorskej výšky, v ktorej reakcie s atmosférou prebiehajú. Podľa Kanadskej vesmírnej agentúry a Správy národných parkov Spojených štátov sú síce polárne žiary v stredných zemepisných šírkach viditeľné zriedka, ale keď už sa objavia, deje sa tak zvyčajne počas najväčších magnetických búrok a prevládajú v nich červené farby. Červené farby polárnej žiary sa objavujú vo vyšších vrstvách atmosféry, od 200 km do 300 kilometrov nad zemským povrchom.

Ján Kubančák a Šimon Mackovjak, vedci z Ústavu experimentálnej fyziky Slovenskej akadémie vied (SAV), odmietli tvrdenie o tom, že červený odtieň polárnej žiary je znakom pálenia kyslíka. "Červená farba v polárnej žiare je spôsobená emisiou fotónov s vlnovou dĺžkou 630.0 nm, ktoré vznikajú pri deexcitácií atomárneho kyslíka," uviedli. Samotným vyžiarením fotónov excitovaný kyslík stratí časť svojej energie, ktorú získal od kozmického žiarenia, ale jeho množstvo sa podľa nich nijako nemení.

Vedci tiež uviedli, že samotná polárna žiara nepredstavuje riziko pre leteckú dopravu. "Nie, komerčné lietadlá lietajú vo výške okolo 10 kilometrov, niektoré vojenské lietadlá lietajú trochu vyššie, no polárna žiara vzniká vo výške 100 - 300 km, teda v extrémne riedkej časti atmosféry," povedal teoretický fyzik z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského Samuel Kováčik "Polárna žiara sama o sebe takúto hrozbu nepredstavuje," uviedli Kubančák a Mackovjak.

Tí odmietli aj tvrdenie, že polárna žiara je nebezpečná, pretože kozmické žiarenie preniká až do jadra planéty. Kozmické žiarenie pochádza zo Slnka, z Mliečnej dráhy, alebo v prípade častíc s najvyššou energiou z priestoru mimo našej galaxie. Častice pochádzajúce zo Slnka, ktoré interagujú so zemskou atmosférou a vytvárajú polárnu žiaru, nepredstavujú pre ľudí na Zemi hrozbu. Zemská kôra podľa Kubančáka a Mackovjaka efektívne tieni všetky častice kozmického žiarenia.