< sekcia Slovensko

HOAX: Obrázok z dávneho Egypta nemá nič spoločné s testom na COVID-19

Stovky používateľov Facebooku zdieľali v januári 2021 príspevky s obrázkom, podľa ktorého boli otroci v starom Egypte trestaní poškodením hematoencefalickej bariéry a čuchového nervu prostredníctvom paličky cez nos podobnej tej, aká sa používa pri teste na ochorenie COVID-19. Tieto tvrdenia sú nepravdivé. Obrázok síce pochádza z Egypta, ale zobrazuje vyšetrenie oka. Podľa odborníkov sú testy z nosohltana bezpečné a mozog pri nich nie je poškodený. TASR na dezinformácie upozorňuje v spolupráci s tlačovou agentúrou AFP. Foto: TASR/AFP

Zavádzajúce tvrdenia spojené s obrázkom z Egypta vyvrátila aj Polícia SR. V jej príspevku je citované stanovisko infektológa Petra Sabaku.

Bratislava 25. januára (TASR) - Stovky používateľov Facebooku zdieľali v januári 2021 príspevky s obrázkom, podľa ktorého boli otroci v starom Egypte trestaní poškodením hematoencefalickej bariéry a čuchového nervu prostredníctvom paličky cez nos podobnej tej, aká sa používa pri teste na ochorenie COVID-19. Tieto tvrdenia sú nepravdivé. Obrázok síce pochádza z Egypta, ale zobrazuje vyšetrenie oka. Podľa odborníkov sú testy z nosohltana bezpečné a mozog pri nich nie je poškodený. TASR na dezinformácie upozorňuje v spolupráci s tlačovou agentúrou AFP.

"V Egypte sa táto procedúra považovala za trest a pokutu pre otrokov," uvádzal príspevok s obrázkom zdieľaný 6. januára 2021 na Facebooku. "Dnes sa táto metóda nazýva: test na covid, a tvrdia vám, že takýmto spôsobom chránia vás i všetkých naokolo," oznamoval text na obrázku.

Pôvodne bol obrázok zdieľaný na stránke zemavek.sk ako súčasť výzvy riaditeľom škôl k testovaniu žiakov na COVID-19 zo 4. januára 2021. V texte sa okrem iného uvádzalo: "že symbolický trest poškodenia čuchového nervu sa prevádzal s otrokmi v starovekom Egypte". Ten istý text výzvy spolu s obrázkom sa objavili aj na stránke badatel.net.

Pomocou reverzného vyhľadávania prostredníctvom Googlu agentúra AFP našla rovnaký obrázok na viacerých webových stránkach, napríklad vo fotobanke fotografickej agentúry Getty Images či na stránkach medicínskych kuriozít.

Poľská archeologička Halszka Przychodzeńová, ktorá sa zaoberá chorobami v starom Egypte a prevádzkuje facebookovú stránku pre fanúšikov tejto témy s názvom Egyptské múmie a paleopatológia (Mumie egipskie i paleopatologie), pre AFP uviedla: "Presnejšie ide o kresbu reliéfu z hrobky číslo TT 217 v robotníckej osade v egyptskej Deir el Medina v Egypte. Muž pochovaný v hrobke sa volal Ipuy a bol jedným zo staviteľov kráľovských hrobiek v slávnom Údolí kráľov počas 19. dynastie, približne medzi rokmi 1279 až 1213 pred naším letopočtom. Rozhodne nejde o zobrazenie trestania otrokov."

Výrez použitý v nepravdivých facebookových príspevkoch je len časťou z originálnej maľby, ktorá nesie názov Building a Catafalque, Tomb of Ipuy (Stavba katafalku, hrobka Ipuy) a nachádza sa v zbierke Metropolitného múzea umenia v New Yorku.

Freska sa spomína aj na stránkach Národného zväzu oftalmológov Francúzska v článku o oftalmológii v starovekom Egypte s vysvetlením, že ide o jediný obraz predstavujúci oftalmológa pri výkone.

Obrázok je uvedený aj vo vedeckom článku s názvom The eye and its diseases in Ancient Egypt (Oko a jeho choroby v starovekom Egypte) publikovanom v zborníku Acta Ophthalmologica Scandinavica z roku 1997 a tiež napríklad na stránke Fakultnej nemocnice s poliklinikou Nové Zámky v článku s titulkom "Oftalmológovia včera a dnes" z roku 2016. Podpísaná autorka PhDr. Mária Sütőová uvádza obrázok ako príklad očného zákroku egyptských lekárov, tzv. "reklinácie".

Marie-Hélene Marganneová, riaditeľka belgického Dokumentačného strediska papyrusovej literatúry (Centre de Documentation de Papyrologie Littéraire - CEDOPAL), pre AFP uviedla, že pri interpretácii nástenných malieb by sme mali byť opatrní. "Kresba kolujúca po sociálnych sieťach je už veľmi pozmenená. Kto je osoba, vykonávajúca zákrok? To je veľmi ťažké povedať. Môže to byť lekár," vysvetľuje autorka článku "Oftalmológia v grécko-rímskom Egypte podľa gréckych papyrusov".

Zavádzajúce tvrdenia spojené s obrázkom z Egypta vyvrátila aj Polícia SR. V jej príspevku je citované stanovisko infektológa Petra Sabaku, ktorý uviedol: "Pri výtere na prítomnosť koronavírusu (vyšetrenie na COVID-19) sa síce skutočne zavádza palička do nosa a to pomerne hlboko, keďže sa musí dosiahnuť zadná stena nosohltana. Pri tom sa na malú štetinku na konci paličky nalepia odumreté bunky sliznice, ktoré obsahujú aj koronavírus. Sliznica nosa je veľmi citlivá, preto je vyšetrenie nepríjemné, nie je ale nebezpečné a nezanecháva žiadne následky. Nie je pravda že by palička mohla pri výtere poškodiť mozog alebo hypofýzu, pretože tie sa nachádzajú až za zadnou stenou nosohltana a sú chránené hrubou kosťou."

Sabaka vo svojom vyjadrení hovorí aj o hematoencefalickej bariére: "Nie je ani pravda že by vyšetrenie poškodzovalo takzvanú hematoencefalickú bariéru. To je bariéra medzi krvnými cievami a mozgovým tkanivom a v nosohltane sa vôbec nenachádza. Nachádza sa v mozgu vo vnútri lebky, kam sa odberové paličky vôbec nedostanú."