Bratislava 1. júna (TASR) - Optimalizácia siete základných škôl (ZŠ) by mala v praxi znamenať predovšetkým lepšie podmienky pre žiakov a učiteľov, nie iba administratívne spájanie škôl. Pre TASR to skonštatovala prezidentka Združenia základných škôl Slovenska (ZZŠS) Eva Horníková. Ak má byť tento proces úspešný, musí podľa nej priniesť kvalitnejšie vzdelávanie, dostupnosť odborných tímov, modernejšie vybavenie a silnejšiu podporu riaditeľov a učiteľov.

Zároveň poukázala na to, že optimalizácia sa nedá robiť plošne pre celú krajinu. „V praxi si vieme predstaviť model, v ktorom školy viac spolupracujú, zdieľajú odborných zamestnancov, moderné technológie či špecializované učebne a zároveň zostáva zachovaná dostupnosť základného vzdelávania pre deti v regiónoch. Dôležité je, aby každé rozhodnutie vychádzalo z potrieb konkrétneho územia a nebolo prijímané plošne od stola,“ uviedla Horníková.

ZZŠS zároveň zdôrazňuje, že úspešná optimalizácia sa nedá robiť bez investície do ľudí. Združenie preto veľmi pozitívne vníma iniciatívy zamerané na rozvoj manažérskych zručností riaditeľov, mentoring, networking škôl a zavádzanie moderných foriem vzdelávania, ktoré podporuje aj Memorandum o spolupráci medzi ministerstvom, Národným inštitútom vzdelávania a mládeže, profesijnými združeniami a partnermi zo vzdelávacieho prostredia. V neposlednom rade o spolupráci so zriaďovateľmi škôl. Memorandum jasne hovorí o podpore líderstva vo vzdelávaní, v implementácii reforiem, moderných technológií a vo vytváraní kultúry spolupráce medzi školami.

Prezidentka ZZŠS však upozorňuje, že optimalizácia nebude lacný proces. „Reálne si vyžiada investície do dopravy žiakov, modernizácie priestorov, digitálneho vybavenia, podpory pedagogických a odborných zamestnancov či ďalšieho vzdelávania riaditeľov a učiteľov,“ priblížila. Na druhej strane však podľa nej môže priniesť efektívnejšie využívanie kapacít a kvalitnejšie podmienky na vzdelávanie detí. „Preto je dôležité, aby štát nevnímal optimalizáciu iba ako úsporné opatrenie, ale ako dlhodobú investíciu do kvality slovenského školstva,“ dodala Horníková.

Rezort školstva nedávno analyzoval plány rozvoja od 855 malých ZŠ s počtom žiakov do 250. Ukázalo sa, že kritériá minimálneho predpokladaného počtu žiakov v súčasnosti nedosahuje 66 percent z nich. Viac ako 80 percentám dotknutých škôl sa tento limit nepodarilo naplniť ani raz za posledných 20 rokov. Zároveň predovšetkým malé školy dosahujú horšie výsledky v testovaní ich žiakov.

Ministerstvo školstva začiatkom tohto roka podpísalo so zástupcami miest, obcí, cirkevných, súkromných, národnostných a združených základných škôl memorandum o spolupráci pri zvyšovaní kvality vzdelávania a optimalizácii siete ZŠ. Memorandum má nastaviť jasné pravidlá, ako postupovať pri zmenách v sieti škôl koordinovane, udržateľne a s ohľadom na potreby detí i miestnych komunít. Rezort sa v memorande zároveň zaviazal, že každá ZŠ, ktorej financovanie bude v dôsledku úprav veľkostného koeficientu znížené, dostane v prechodnom období kompenzáciu, ak predloží jednoduchý plán svojho ďalšieho rozvoja. Tie bude ministerstvo s partnermi memoranda po zbere a analýze využívať pri príprave metodiky racionalizačných opatrení aj pri návrhoch legislatívnych zmien.

Uplatňovanie veľkostného koeficientu bude v nasledujúcich rokoch postupne redukované až do jeho úplného zrušenia k 31. decembru 2030.